Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Výskum interakcie medzi vírusom kliešťovej encefalitídy a kliešťami

Výskum vírusových patogénov v kliešťovi

Kliešťami prenášané patogény spôsobujúce závažné ochorenia ľudí aj zvierat sú protozoárneho, bakteriálneho a vírusového pôvodu. Medzi najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa v Európe, vrátane Slovenska, patria najmä lymská borelióza a kliešťová encefalitída. V súčasnosti je väčšina objasnených molekulárnych interakcií medzi kliešťami a nimi prenášanými patogénmi, ktoré sú bakteriálneho pôvodu. Avšak interakcie medzi kliešťami a patogénmi vírusového pôvodu, aj vzhľadom na náročnosť a bezpečnosť pri manipulácii s nimi, ostávajú ešte v mnohom veľkou záhadou.

Ako uviedol RNDr. Juraj Koči, PhD., vedecký pracovník pôsobiaci na Oddelení ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAVÚstave zoológie SAV, ktorý sa dlhodobo venuje patogénom prenášaným kliešťami, ako aj fyziológii kliešťov: „Výskum vírusových patogénov v kliešťovi je náročný z viacerých dôvodov.“ Poznanie fyziológie kliešťov je predpokladom pre skúmanie vzájomných interakcií patogénov a kliešťov, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú cirkuláciu pôvodcov ochorení v prírode. Skúmanie týchto procesov v laboratórnych podmienkach si vyžaduje vysokú zručnosť pri mikromanipulácii s experimentálnym modelom ako je kliešť. Práca s patogénom vírusového pôvodu je však ešte o niečo náročnejšia. Vírus kliešťovej encefalitídy sa v Európe považuje za patogén, s ktorým sa musí pracovať v špecifických podmienkach. Ako ďalej objasnil na margo náročnosti výskumu Dr. Koči: „Priestorové vybavenie a bezpečnosť pri práci sú pri tomto výskume veľmi dôležité. Jednak ide o precíznu prácu, a jednak je potrebné adekvátne vybavenie a podmienky v špecializovanom laboratóriu.“

Celoživotný záujem o kliešťami prenášané patogény a neurofyziológiu kliešťov, laboratórne vybavenie v Biomedicínskom centre SAV, ako aj dôležitosť tejto témy pre spoločnosť, podnietili Dr. Kočiho o zažiadanie si európskeho grantu Marie Skłodowska-Curie Individual Fellowship (MSCIF) z Horizontu 2020. Získanie spomínaného grantu predstavuje veľkú výzvu, keďže úspešnosť jeho získania dosahuje maximálne 15 % podaných žiadostí. Dr. Koči bol pri jeho získaní napokon úspešný a od 1. septembra 2021 napĺňa stanovené ciele projektu. Ambíciou projektu pod názvom „Tick-Virus Interactions Shape persistence and Transmission OF Flavivirus pathogen in tick vector“ je posun vo výskume interakcií vírusových patogénov a kliešťov. Počas dvoch rokov trvania projektu sa v rámci cieľov projektu bude Dr. Koči venovať vytvoreniu fluorescenčného vírusového modelu s vybranými mutáciami v štruktúrnych génoch, hlbšiemu poznaniu neuroendokrinného systému kliešťa zodpovedného za prenos infekcie, ako aj ďalšiemu vzdelávaniu a prenosu skúsenosti založenom na doterajších i získaných vedeckých poznatkoch. Ako uviedol Dr. Boris Klempa, vedúci Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV: „Som hrdý, že sa Juraj po mnohých rokoch v USA vrátil práve na naše pracovisko a môžeme tak vytvárať synergiu z našej virologickej expertízy a jeho skúseností z oblasti fyziológie kliešťov. Získanie MSCIF grantu ho stálo veľa úsilia a jasne tým ukázal, že si chce udržať vysoký štandard svojho výskumu, na aký bol zvyknutý v zahraničí.“

Partnermi v projekte sú Ústav zoológie SAV a Aix Marseille Universite vo Francúzsku.

Akronym projektu: TVISTOFF

RNDr. Juraj Koči, PhD.: krátky profesijný životopis

2018 – súčasnosť: Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV, Ústav zoológie SAV

2015 – 2018: Oddelenie veterinárnej medicíny, University of Maryland, College Park, MD, USA

2013 – 2014: Oddelenie anatómie a fyziológie, Kansas State University, Manhattan, KS, USA

2009 – 2013: Oddelenie Entomológie, Kansas State University, Manhattan, KS, USA

2003 – 2009: Virologický ústav Slovenskej akadémie vied

Zdroj: http://www.biomedcentrum.sav.sk, zverejnené: 3. 1. 2022, autor: rpa