Poranenie miechy, ktoré postihuje ročne asi 10-miliónov ľudí na celom svete, môže výrazne negatívnym spôsobom ovplyvniť kvalitu života postihnutých pacientov, ako aj ich rodín. Mnohým traumatickým poraneniam miechy vznikajúcim v dôsledku pádu, násilných trestných činov či nehôd sa dá do určitej miery zabrániť. Avšak poškodenie miechy môže vzniknúť aj netraumatickým spôsobom, napr. pôsobením toxínov, infekcií, nádorom, poškodením medzistavcovej platničky, či cievnym ochorením. Prejavy poranenia sú rôzne a zahŕňajú parestéziu, spasticitu a stratu motorickej kontroly. V extrémnych prípadoch sú postihnutí jedinci doživotne pripútaní na invalidný vozík alebo lôžko.
Aby bolo možné plne porozumieť a pozitívne ovplyvniť dopady poranenia u postihnutých pacientov, je potrebné pochopiť základné princípy stavov, ktoré vznikajú v dôsledku poranenia miechy. V súčasnosti je dostupnosť mnohých informácií sporadická alebo sú k dispozícii len v rôznych vedeckých oblastiach a špecializáciách.
Z tohto dôvodu v nedávnych dňoch vydavateľstvo Academic Press, Elsevier Inc., jeden z popredných vydavateľov vedeckej literatúry, vydal rozsiahly knižný zväzok pod názvom „The Neuroscience of Spinal Cord Injury“ pozostávajúci z dvoch dielov (1) „Diagnosis and Treatment of Spinal Cord Injury“ zameraný na diagnostiku a možné spôsoby terapeutickej intervencie, a (2) „Cellular, Molecular, Physiological, and Behavioral Aspects of Spinal Cord Injury“ objasňujúci bunkové a molekulárne aspekty poranenia miechy, ako aj jeho fyziologické, metabolické, behaviorálne a psychologické následky. Tento knižný zväzok je určený pre širokú odbornú verejnosť, vrátane neurológov, neurochirurgov, psychológov, zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, všeobecných lekárov, farmakológov, vedeckých pracovníkov, ako aj študentov a vysokoškolských učiteľov.
Autormi jednotlivých kapitol sú renomovaní svetoví odborníci vo výskume poranenia miechy ako napr. prof. Michael G. Fehlings, prof. Raffaele Nardone, prof. Phillip G. Popovich, doc. John C. Bradley, a iní. Autormi jednej z kapitol, ktorí boli oslovení priamo editormi, je aj tím z Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., pod vedením RNDr. Jaroslava Pavela, PhD., ktorý sa dlhodobo venuje problematike traumatického poranenia miechy. Ako uviedol na margo vydania knižného zväzku Dr. Pavel: „Je mi veľkou cťou a bol som veľmi potešený, že ma oslovili priamo z vydavateľstva prispieť do takejto hodnotnej publikácie.“
Dr. Pavel s kolektívom v 16. kapitole popisujú hlavné histopatologické udalosti prebiehajúce vo včasných aj neskorších štádiách akútneho poranenia miechy, ktoré výrazne prispievajú k progresívnej degenerácii a následne k redukcii nervového tkaniva miechy. Napriek tomu, že miecha disponuje bohatou, veľmi variabilnou a dobre poprepájanou vaskulárnou sieťou, dysfunkcia jej cievneho systému v dôsledku traumatického zásahu predstavuje jeden z najkritickejších faktorov ovplyvňujúci rozsah následného sekundárneho poškodenia. Narušenie cievnej integrity miechy obmedzuje jej dostatočné krvné zásobenie v mieste lézie a prispieva k intraparenchymálnemu krvácaniu. Zvýšená priepustnosť hematoencefalickej bariéry, ktorá napomáha vytvárať stabilné mikroprostredie nevyhnutné k fyziologickej funkcii nervového systému, prispieva k tvorbe edému. Keďže miecha je umiestnená v rigidnom miechovom kanáli a obklopená relatívne aplastickým obalom – dura matter, abnormálne zvýšenie jej objemu v dôsledku intraparenchymálneho krvácania a edému zvyšuje vnútromiechový tlak, a to spôsobuje sekundárnu kompresiu neurovaskulárnych štruktúr a prehlbuje redukciu krvného zásobenia. Odstránenie bunkových zvyškov a krvných zrazenín rezidentnými alebo do nervového tkaniva infiltrovanými bunkami imunitného systému je na jednej strane nevyhnutné pre zachovanie homeostázy zachovaných neuronálnych a gliových buniek, no na strane druhej sa prejavuje výraznou objemovou redukciou nervového tkaniva v mieste poranenia. Tento faktor môže pri experimentálnej kvantifikácii zachovaného resp. poškodeného tkaniva miechy viesť k podhodnoteniu, resp. nadhodnoteniu zachovaného tkaniva miechy, a tým pádom skresľuje efektívnosť potencionálnych terapeutických prístupov. Okrem toho, že autori zdôraznili potrebu zohľadnenia tohto faktora pri kvantifikácii objemu tkaniva miechy, zároveň ponúkajú aj efektívne riešenie tohto problému.
Zdroj: http://www.biomedcentrum.sav.sk, zverejnené: 24. 6. 2022, autor: rpa
