Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Vláda schválila Program Slovensko

ERA Aktualita

Schválenie investičnej stratégie pre eurofondy na programové obdobie 2021 – 2027. Zdroj: https://euractiv.sk

Schválený Program Slovensko nakoniec z eurofondov dáva samosprávam 2-miliardy EUR, o ktorých budú môcť kraje a mestá rozhodovať autonómne. Ministerka Remišová ubezpečila, že v prípade budúcich pochybení vo veľkých projektoch nebude zablokovaný celý operačný program a teda všetky eurofondy.

Slovenská vláda 28. júna 2022 schválila investičnú stratégiu pre eurofondy na programové obdobie 2021 až 2027.

Kľúčový dokument k jedinému operačnému Programu Slovensko zaradilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) do pripomienkového konania ešte začiatkom apríla 2022. Rezort dostal k nemu vyše 700 pripomienok, ku ktorým v ostatných mesiacoch viedol rozporové konania.

Hlavnou informáciou z rozhodnutia vlády je, že takmer po štyroch rokoch diskusií sa podarilo dosiahnuť politickú dohodu na prerozdelení 12,6 miliardového balíka do jednotlivých oblastí – alebo jazykom Európskej únie – politických cieľov.

Keďže Slovensko o nastavení nových eurofondov už niekoľko rokov diskutuje aj so zástupcami Európskej komisie, malo by platiť, že rozdelenie by viac menej malo zodpovedať aj tomu, čo od nás očakáva Európska únia.

Každý členský štát napríklad musí z najväčšieho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, vyčleniť 25 % prostriedkov na prvý politický cieľ, teda digitalizáciu a inovácie, a ďalších 30 % na investície v oblasti klímy a životného prostredia.

Reforma čerpania

Hlavnou zmenou v budúcich eurofondoch je nový spôsob ich riadenia. Dnes sa európske peniaze investujú cez šesť operačných programov, ktoré riadi šesť rôznych ministerstiev. Ďalšie ministerstvá a inštitúcie sú zapojené do čerpania v pozícii sprostredkovateľských orgánov, ktoré vykonávajú časť prenesených úloh.

Ministerka Veronika Remišová ale ide tento systém prekopať, čo jej už aj minulý rok posvätila vláda. MIRRI bude jediným riadiacim orgánom jediného operačného Programu Slovensko a z implementačnej štruktúry vypadne až 21 inštitúcií.

Remišová si od toho sľubuje zjednodušenie a zefektívnenie celého eurofondového procesu. Prijímateľom dotácií má podľa nej pomôcť zjednotenie pravidiel, ktoré si jednotlivé ministerstvá doteraz vykladali po svojom.

Ako uviedla podpredsedníčka vlády: „Jeden program s jednými pravidlami, metodikou a manažmentom prinesie výrazné zjednodušenie a zrýchlenie celého procesu. Programové dokumenty, podľa ktorých sa eurofondy využívali doteraz, sme okresali o tisíc strán.“

Keďže bude iba jeden operačný program, mali by sa podľa nej aj ľahšie presúvať peniaze medzi jednotlivými investičnými prioritami – bez potreby súhlasu Európskej komisie. Vicepremiérka zároveň vyvrátila obavy, že prípadné problémy s čerpaním v niektorom z veľkých projektov zablokujú všetky eurofondy, na čo ako riziko jedného operačného programu napríklad v rozhovore pre portál EURACTIV upozornil Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Ako vysvetlila Remišová: „V prípade zistených pochybení, nebude dotknutý celý operačný program, ale len jeho prioritná os, ktorej sa problém bude týkať.“

Dve miliardy pre samosprávy

Novinkou programového obdobia 2021 až 2027 bude nový spôsob čerpania eurofondov v regiónoch. Vláda vyčlenila časť peňazí pre kraje a mestá, ktoré budú môcť o ich využití rozhodovať autonómne.

Na úrovni krajov už pre potreby čerpania vznikli takzvané Rady partnerstva zložené zo všetkých dôležitých regionálnych aktérov. Tí spoločne tvoria Integrovanú územnú stratégiu (IÚS), čo je vlastne sedemročný investičný plán daného kraja.

Obdobný systém sa uplatní aj na úrovni osemnástich veľkých miest s pridruženými obcami (takzvané územia Udržateľného mestského rozvoja), kde o peniazoch budú rozhodovať Kooperačné Rady.

Dotačnú podporu z fondov EÚ dostanú iba projekty zapísané v stratégiách. Výhodou tohto modelu je, že žiadatelia nemusia čakať na výzvy z ministerstiev a súperiť medzi sebou o zdroje tak ako doteraz. Čerpanie bude predvídateľnejšie, pretože každá obec bude dopredu vedieť, či na projekt peniaze dostane. Navyše, predpokladá sa, že peniaze pôjdu na projekty, ktoré územie najviac potrebuje a nie tam, kde si ich vedia najlepšie vybaviť.

Ministerstvo najskôr na projekty regiónov a UMR navrhovalo vyčleniť necelých 1,5-miliardy EUR, čo zástupcovia samospráv považovali za nedostatočné. Vláda im ale nakoniec prisúdila súhrnnú alokáciu v objeme dvoch miliárd EUR. To ale neznamená, že samosprávy nebudú môcť nad rámec tejto sumy čerpať peniaze. Stále sa budú môcť uchádzať a súťažiť o projekty z dopytových výziev.

„Je to veľká vec. Dlhé roky sa rozprávalo o tom, že samosprávy nemajú mať len zodpovednosť, ale aj peniaze na riešenie svojich problémov. Teraz sa to historicky prvýkrát zmení,“ odpovedal na otázku portálu EURACTIV Slovensko štátny tajomník MIRRI Dušan Velič. Hlavná časť z tejto sumy by podľa neho mala ísť na stratégie z úrovne krajov, zvyšné peniaze si rozdelia územia UMR.

Pre úspešné využitie nových eurofondov bude rozhodujúce, ako rýchlo si nový systém osvoja samosprávy. Tie ale zatiaľ čakajú na pokyn z ministerstva k tomu, ako majú integrované investície v praxi fungovať, na čo v pripomienkovom konaní k Programu Slovensko upozornil Bratislavský samosprávny kraj. Metodiku ale rezort zatiaľ len pripravuje v samostatnom dokumente v spolupráci so zástupcami územnej správy.

Priority

Kam teda chce vláda investovať budúce eurofondy?

Takmer 13 miliardový balík rozdelí do piatich politických cieľov, čo sú investičné priority pre nadchádzajúce programové obdobie, na ktorých sa dohoda Európska únia.

Jednoznačnou prioritou – čo sa prejavuje aj spomínanou tematickou koncentráciou prostriedkov – sú zelené projekty, na ktoré pôjde takmer štvrtina národnej alokácie.

Viac ako 700-miliónov EUR vynaloží na zatepľovanie a energetickú obnovu budov. Podľa Remišovej takúto finančnú podporu môžu získať domy so 16 tisíc bytmi a 500 verejných budov. Bezmála 400- miliónov EUR pôjde na podporu zelených energií, čo podľa vicepremiérky umožní až 35 tisícom domácností získať podporu na zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje. Ďalších 720-miliónov EUR Slovensko využije na ochranu prírody a biodiverzity.

Dôležité postavenie v eurofondoch si zachováva aj doprava, kde štát preinvestuje 2-miliardy EUR. Najviac peňazí už tradične zhltnú diaľnice a železničná infraštruktúra. Remišovej rezortu sa nakoniec podarilo vyrokovať, aby Slovensko mohlo z eurofondov naďalej investovať aj do ciest I., II. a III. triedy, čomu Európska komisia na začiatku rokovaní nebola úplne naklonená. Samosprávy budú môcť čerpať takmer 900-miliónov EUR na ozelenenie verejnej dopravy a ďalších 100-miliónov EUR na rozvoj cyklodopravy.

Do sociálnej oblasti z eurofondov pôjdu vyše 3-miliardy EUR – konkrétne na podporu zamestnanosti, zlepšovanie sociálnych služieb, rekonštrukciu škôl a podporu športu.

Veľkou položkou bude digitálna transformácia krajiny. Skoro 2-miliardy EUR pôjdu na investície do vedy, výskumu, inovácií, digitalizácie a na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

Súčasťou Programu Slovensko je aj samostatný dokument týkajúci sa využitia peňazí z nového eurofondu – Fondu pre spravodlivú transformáciu. Slovensko z neho dostane 459-miliónov EUR, ktoré vláda chce využiť na pomoc trom slovenským regiónom s prechodom na zelené hospodárstvo – hornej Nitre a okresom Košického a Banskobystrického kraja. (Viac o fonde sa dočítate v špeciálnej sérii článkov).

Rozdelenie peňazí v Programe Slovensko

  • Konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko: 1,89-miliardy EUR
  • Zelenšie Slovensko: 4,2-miliardy EUR
  • Prepojenejšie Slovensko: 2-miliardy EUR
  • Sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko: 3,25-miliardy EUR
  • Európa bližšie k občanom: 400-miliónov EUR
  • Fond pre spravodlivú transformáciu: 459-miliónov EUR
  • Technická pomoc (financovanie administratívnych kapacít zapojených do čerpania): 410- miliónov EUR

Pomoc marginalizovaným komunitám

Jednou z úplne najdôležitejších investičných oblastí budú marginalizované rómske komunity, čo je hlavne výsledok tlaku zo strany EÚ. Eurokomisia v predošlých pripomienkach k návrhom rozdelenia peňazí silno tlačila na to, aby vláda na investície v rómskych osadách z programu vyčlenila oveľa viac prostriedkov, ako pôvodne plánovala.

Od ministerstva zároveň žiadala zmeniť spôsob implementácie peňazí v rómskych komunitách, keďže tam sa Slovensku doteraz európske peniaze vôbec nedarilo využívať efektívne.

Na riešenie rómskej problematiky nakoniec pôjde až 900-miliónov EUR. Veľké kompetencie v čerpaní peňazí vo vylúčených komunitách dostane Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý bude mať silné slovo pri príprave výziev či výbere projektov.

V území navyše vzniknú nové regionálne centrá, ktorých odborníci budú starostom a primátorom zo samospráv s prítomnosťou marginalizovaných komunít pomáhať s prípravou a realizáciou projektov. Vláda tiež dávnejšie rozhodla, že mestá a obce na tieto projekty nebudú musieť doplácať z vlastných rozpočtov.

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 29. 6. 2022, autor: rpa