Vedecký podcast SAV prináša už 30. epizódu

V jubilejnej 30. epizóde Vedeckého podcastu SAV privítal moderátor Peter Boháč predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka. Témou ich rozhovoru nebolo len zhodnotenie roku 2021, ale aj významný míľnik akadémie, ktorý nastal 1. januára 2022 – transformácia SAV na verejné výskumné inštitúcie. Predseda SAV okrem toho prezradil, ako je akadémia pripravená reagovať na Plán obnovy, aké výzvy čakajú SAV v roku 2022 a či má popri manažovaní akadémie čas aj na vedeckú prácu.

Pavol Šajgalík sa v závere roka 2021 posadil za mikrofón už po druhý raz. Na svoju prvú návštevu podcastového štúdia má veľmi príjemné spomienky. Ako konštatoval a zdôraznil, že propagácia vedy a výskumu je veľmi potrebná: „Tento formát sa mi veľmi páči a dokonca sa aj hodí do tejto doby.“ Presvedčiť verejnosť, že to, čo robí SAV, má zmysel a že vedecký prístup k ľubovoľným názorom je veľmi dôležitý, považuje predseda akadémie za rovnako podstatné, ako robiť výskum.

Rok 2021 bol pre predsedu SAV zvláštny. Ako zhodnotil uplynulý rok P. Šajgalík a dodal, že zároveň je to pre nás čas, aby sme sa ponorili do vnútra a zamysleli sa, čo je racionálne a potrebné: „Na začiatku pre prvú vlnu pandémie bol depresívny, leto sme prežívali zasa v eufórii a na sklonku roku s príchodom omikronu sme zasa začali upadať do depresie. Je to akoby sme prežívali vojnu.“ Odporúča, ako by sa ľudia mali riadiť. Zdôraznil a považuje to za najdôležitejšiu úlohu SAV: „A my musíme dostať do verejnosti racionálny hlas.“ Ľudia chcú vedieť odpovede na jednoduché otázky a akadémia by im ich mala proaktívne dať.

V pracovnej oblasti mal rok 2021 pre P. Šajgalíka viacero vrcholov: schválenie noviel zákonov týkajúcich sa SAV, voľby nového Predsedníctva SAV a zachovanie rovnakej úrovne rozpočtu pre SAV na rok 2022. Pandémia mu tiež „umožnila“ venovať sa viac vedeckej práci či publikačnej činnosti. Ako ozrejmil no zároveň potvrdil, že práca manažéra a vedca sa dá skĺbiť aj mimo pandémie: „Odpadli napríklad mnohé spoločenské, tzv. honorárne akcie, ktoré som ako predseda SAV-manažér musel absolvovať, a to mi otvorilo priestor venovať sa môjmu pôvodnému povolaniu vedeckého pracovníka.“ V roku 2021 mu vyšiel článok, ktorý sám nazýva „covidový“. V podcaste opisuje pozadie jeho prípravy, nadšenie z jeho uverejnenia, ako aj čomu sa v ňom venuje. Ďalej naznačil a v podcaste vysvetlil svoj výskum bližšie: „Ide o vývoj keramických materiálov, ktoré odolávajú veľmi vysokým teplotám a nepodliehajú deformáciám. Prišli sme na metódu vytvorenia hutnej keramiky na báze karbidu kremičitého. Výskum sa podaril aj vďaka spolupráci troch tímov – z Číny, USA a Slovenska.“

Prelom rokov 2021/2022 je ukončením cesty, ktorá sa začala v roku 2013, objasňuje P. Šagalík proces transformácie a načrtáva, čo vlastne prinesie. Zdôrazňuje pritom, že ústavy SAV sa stanú vlastníkmi svojho majetku, teda aj nehmotného – vedomostí, know-how, s ktorými sa dá urobiť úspešný podnik, a uvádza aj jeden konkrétny príklad (biodegratovateľné plasty). V podcaste tiež na príklade Akademie věd ČR vysvetľuje, čo znamená viaczdrojové financovanie ako ďalší prínos transformácie. Rovnako vyvracia aj obavy, že po transformácii sa bude rozvíjať aplikovaný výskum na úkor základného.

Predseda SAV sa dotkol aj spolupráce SAV so súkromným sektorom, ktorá je na rozdiel napríklad od škandinávskych krajín veľmi málo rozvinutá. Ako objasnil predseda SAV a dáva príklad z Nemecka: „Chceli by sme, aby súkromný sektor vnímal akadémiu ako svojho partnera pri vývoji niečoho radikálneho.“ Zmieňuje sa aj o transformácii v spoločenskovedných ústavoch.

P. Šajgalík nazrel aj do budúcnosti SAV. O desať rokov vidí akadémiu „ako nesmierne úspešnú vedeckú inštitúciu, ktorá bude v stredoeurópskom priestore zohrávať minimálne takú úlohu ako ostatné akadémie tohto regiónu“. Osobitný dôraz kladie na jej internacionalizáciu. Ďalej konštatoval: „V roku 2021 spustila akadémia program SASPRO 2, projekt IMPULZ, čiže kroky, ktoré majú napĺňať túto víziu, už robíme.“ V podcaste hovorí aj o svojich výhradách k Plánu obnovy, ktorý však považuje za výborné zdroje pre reformy. Zmieňuje sa aj o podpore nielen excelentných vedcov. Konštatoval: „Chcel by som, aby sme na Slovensku mali vynikajúcich vedcov – na národnosti nezáleží.“

Predseda SAV hovoril aj o kľúčovej úlohe niektorých ústavov či jednotlivcov v čase pandémie. Ďalej vyzdvihol úlohu vedcov SAV a ich pripravenosť v boji proti pandémii: „Keď celý svet prekvapil koronavírus a spoločnosť na Slovensku zostala zaskočená, vtedy sa potvrdila dôležitosť Biomedicínskeho centra SAV, ale aj ústavov vied o spoločnosti.“ Akadémia vtedy podľa neho zohrala jednu zo svojich kľúčových rolí a potvrdila dôležitosť základného výskumu – hlavne v prvej vlne pandémie.

Ako by motivoval študentov robiť vedeckú prácu? Predseda SAV to zhodnotil opisom vedeckej práce: „Môžete si dovoliť robiť tvorivú prácu, ktorá nemá úradné hodiny, prácu, ktorá vás baví, nie je monotónna, prináša obrovskú eufóriu, ak zažijete úspech – viete, čo to je, lebo ste zažili aj neúspech. V neposlednom rade vedecká komunita nepozná hranice a umožní vám spoznať svet inak ako cez cestovnú kanceláriu.“

Novoročné predsavzatia si Pavol Šajgalík nedáva. Na záver dodal: „Celý rok žijem s nejakými predsavzatiami, ktoré prichádzajú.“ Pripojil novoročné prianie poslucháčom: zdravie a šťastie.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify.

Viac informácií: