Vedci prvýkrát podali transfúziu krvi vypestovanej v laboratóriu

A lab-grown red blood cell — Laboratórne vypestovaná červená krvinka, ktorá prenáša kyslík a oxid uhličitý po tele. Zdroj: https://www.bbc.com

Účastníci klinickej štúdie dostali prvýkrát v histórii transfúziu krvi vypestovanej v laboratóriu. Podľa spravodajského serveru BBC News to oznámili britskí vedci. Testujú malé množstvo krvi, ktoré zhruba zodpovedá jednej čajovej lyžičke, aby zistili, ako sa chová v tele.

Väčšina krvných transfúzií bude vždy závisieť od ľudí, ktorí darujú krv. Cieľom vedcov je vyrábať životne dôležité, ale veľmi vzácne krvné skupiny, ktoré sa ťažko získavajú. Sú nevyhnutné pre niektorých ľudí, ktorí sú závislí na pravidelných prevodoch krvi kvôli ochoreniam, ako je kosáčikovitá anémia. Pokiaľ sa krv darcu a príjemcu presne nezhoduje, telo ju začne odmietať a liečba zlyhá.

Autor štúdie Ash Toye z Bristolskej univerzity uviedol, že niektoré krvné skupiny sú veľmi vzácne a že „v krajine môže byť iba desať ľudí“, ktorí sú schopní takú krv darovať. Ako príklad uviedol krvnú skupinu známu ako Bombaj, ktorá bola prvýkrát identifikovaná v Indii. Vedci ju v Británii zaznamenali iba u troch ľudí.

Kmeňové bunky ako farma na krv

Výskumný projekt spája tímy v Bristole, Cambridge, Londýne a NHS Blood and Transplant (NHSBT). Zameriava sa na červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík z pľúc do zvyšku tela.

Vedci pri experimente z darovanej krvi pomocou magnetických guličiek „vylovili“ kmeňové bunky, a pestovali z nich červené krvinky, kým neboli pripravené na krvnú transfúziu. Celý proces trval zhruba tri týždne.

Ako uviedol Toye: „V budúcnosti chceme vyrábať čo najväčšie množstvo krvi, takže moja vízia je izba plná strojov, ktoré ju budú nepretržite vyrábať z bežnej darovanej krvi.“

Klinickej štúdie, ktorá chce krv otestovať najmenej na desiatich zdravých dobrovoľníkoch, sa zatiaľ zúčastnili dvaja ľudia. Všetci účastníci výskumu dostanú dve dávky päť až desiatich mililitrov krvi – jednu darovanú a jednu vyrobenú v laboratóriu – s odstupom najmenej štyroch mesiacov.

Vedci do krvi pridali malé množstvo rádioaktívnej látky, ktorá sa bežne používa pri iných lekárskych zákrokoch, aby videli, ako dlho zostane v tele. Dúfajú, že krv vypestovaná v laboratóriu bude účinnejšia ako tá normálna.

Červené krvinky obvykle vydržia približne 120 dní, kým ich treba vymeniť. Typická darovaná krv obsahuje zmes mladých a starých červených krviniek, zatiaľ čo krv vypestovaná v laboratóriu je všetko čerstvo vyrobená, takže by mala vydržať celých 120 dní. Výskumníci predpokladajú, že by to mohlo umožniť kratšie a menej časté transfúzie.

Výskum čelí finančným aj technologickým problémom. Podľa vedcov nie je jasné, koľko bude pestovanie krvi v laboratóriu stáť. Ďalším problémom je skutočnosť, že kmeňové bunky používané na pestovanie červených krviniek sa časom vyčerpajú, čo obmedzuje množstvo krvi, ktoré je možné vyrobiť.

Dr. Farrukh Shah, lekársky riaditeľ transfúzie v NHS Blood and Transplant, uviedol: „Tento svetový výskum položí základy pre výrobu červených krviniek, ktoré možno bezpečne použiť na transfúziu ľudí s poruchami, ako je kosáčikovitá anémia. Potenciál tejto práce prospieť pacientom s ťažkou transfúziou je veľmi významný.”