Veda viedla cestu von z pandémie COVID-19 a môže čeliť ďalším výzvam, pokiaľ sa budú trvalo investovať do výskumu a výskumných infraštruktúr, uviedla vedúca Európskeho laboratória molekulárnej biológie pre Science|Business.
Reakcia na svetové krízy bola horúcou témou na Medzinárodnej konferencii výskumných infraštruktúr (ICRI) v Brne, ktorá sa uskutočnila 19. – 21. októbra 2022, pričom rečníci naznačili, že veda má odpovede.
Dominantný príbeh o pandémii COVID-19 naznačuje, že svet nebol pripravený na veľké prepuknutie vírusu. Ale Edith Heard, generálna riaditeľka Európskeho laboratória molekulárnej biológie (EMBL), verí, že veda bola pripravená, ako bolo zrejmé z odpovede.
Keď sa vírus začal šíriť, výskumníci vytvorili platformy na zdieľanie údajov a stavali na existujúcich výskumných, know-how a technologických platformách na sledovanie vývoja vírusu pri jeho šírení po celom svete a na vývoj vakcín, terapií a diagnostiky rekordnou rýchlosťou.
Veľa z toho sa spoliehalo na existujúci výskum a výskumné infraštruktúry, dodala Heard. V rozhovore pre Science|Business na brnenskej konferencii Heard uviedla, že je čas zhodnotiť a čerpať z týchto skúseností, keďže svet čelí energetickej kríze, antibiotickej rezistencii a klimatickým zmenám.
EMBL reagovala rýchlo na COVID-19, spustila nové iniciatívy a zmenila účel existujúcich zariadení tak, aby poskytovali celý rad priamych výskumných a podporných služieb, a to aj v spolupráci s inštitútmi v členských štátoch. Poučenie je jasné: investujte do výskumných infraštruktúr s cieľom zabezpečiť potrebné know-how. Ako ďalej Heard: „Naozaj si myslím, že toto je jediný spôsob, ako byť pripravený na to, čo nás zasiahne ďalej.“
Aby sa tieto investície plne využili, infraštruktúra by mala zostať čo najotvorenejšia pre výskumníkov, aby sa zabezpečilo šírenie nápadov a testovanie záťažou. Ako poznamenala Heard: „Z môjho pohľadu, čím viac vedcov bude pracovať s infraštruktúrami, využívať ich, vkladať do nich vstupy, tým lepšie sa pripravíme na ďalšiu výzvu. Videla som to v akcii. Keď ľudia prídu do toho istého priestoru, aby spolupracovali, nielenže rýchlejšie vyriešite problémy, ale prídete aj na riešenia do budúcnosti.“
Riešenia zdola nahor pre ďalšiu krízu
Ďalšia kríza nemusí mať nič spoločné s vírusmi. V Európe sa odohráva energetická kríza, bezprostredná a vždy prítomná hrozba klimatickej katastrofy a hroziaci hospodársky pokles. Pokiaľ ide o zdravie, svet stále nevyšiel z pralesa s pandémiou COVID-19, opičie kiahne sa stále šíria a veľkým problémom je rezistencia na antibiotiká.
Heard verí, že to nebude diktát zhora nadol o tom, akému výskumu sa máme venovať, ktorý pomôže riešiť výzvy, ale nechať vedcov rozhodnúť sa, čo robiť, a zabezpečiť, aby boli k dispozícii potrebné talenty a infraštruktúry.
Ako dodala Heard: „Veda je o objavoch a umožnení objavov s infraštruktúrami, ktoré vám umožnia urobiť tento krok navyše. Moja prosba je, že ak majú vlády a EÚ investovať, malo by to byť práve do týchto umožňujúcich subjektov, kde môžu ľudia urýchliť výskum.“
Vladimír Balaš, český minister školstva, zopakoval túto myšlienku, keď zdôraznil, že je dôležité dať vedcom slobodu rozhodnúť sa, čo je dôležité. Ako uviedol Baleš: „Vedci tiež žijú v reálnom svete a vedia, aké sú výzvy a čo by bolo zaujímavé skúmať. A sú flexibilní a schopní rýchlo reagovať na výzvy, ktoré sú akútne.“
Kríza ako príležitosť
Kým bola základná veda zavedená, musela byť počas pandémie COVID-19 zoradená a preložená závratnou rýchlosťou. Stredobodom záujmu bola globálna spolupráca. Na úrovni EÚ sa zdôraznila dôležitosť koordinácie v oblasti zdravia. Komisia spustila interný orgán pre pripravenosť na pandémiu, Úrad pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA).
Pierre Delsaux, šéf HERA, sa zúčastnil na konferencii v Brne. Pre Science|Business uviedol, že nabudúce bude Európa pripravená na zdravotnú pohotovosť vďaka zabezpečeným záväzkom na úrovni EÚ. Iné globálne udalosti neodvrátia túto pozornosť, aj keď vlády majú tendenciu nakopnúť sa do režimu prežitia, keď sa objaví nová kríza. Ako poznamenal Delsaux: „Keď sa niečo v Európe začne, je ťažké to zastaviť.“ Ako dôvod uviedol finančný krach v roku 2008, po ktorom boli vlády oveľa opatrnejšie v tom, ako spravujú svoje rozpočty. Ďalej dodal: „Akonáhle zasiahne ďalšia kríza, uvidíme hodnotu HERA.“
HERA pracuje na elektronickej platforme na zisťovanie zdravotných hrozieb a spolu s ďalšími agentúrami EÚ investuje do výskumu a inovácií a pomáha hromadiť lekárske protiopatrenia. Ročný rozpočet je 1-miliarda EUR vrátane peňazí na výskum prostredníctvom programu Horizont Európa.
Aby sa maximalizovala hodnota získaná z toho, HERA vytvára sieť laboratórií na uľahčenie zdieľania vedomostí. Je v neustálom dialógu s vedcami, naposledy o vývoji vakcíny proti COVID-19, ktorá by bola účinná proti variantu vírusu.
Heard zdôraznila dôležitosť dialógu a uviedla, že vedci tam nepremýšľajú len o vede. Sú si tiež vedomí toho, čo je potrebné, aby bola veda užitočná.
Ako uviedla: „Žiadny subjekt, ktorý zriadila vláda alebo EÚ, to nedokáže zachytiť, ak sa neporozprávajú s vedcami. Ak chceme niečo, čo má zmysel pre budúcnosť, musí prebehnúť konzultácia s vedcami v teréne a premýšľať o tom v globálnom zmysle.“
Rovnako ako v prípade pandémie COVID-19, rozvíjajúca sa energetická kríza povedie k veľmi potrebným inováciám v tomto sektore. Ako dodala na záver Heard: „V každej kríze sa nájde niečo iné. Ukázala to pandémia a ukáže to aj táto energetická kríza.“
Zdroj: https://sciencebusiness.net; zverejnené: 24. 10. 2022, autor: rpa
