Univerzity v strednej a východnej Európe už začali pomáhať študentom, akademickým pracovníkom a výskumníkom postihnutých vojnou.

S narastajúcim počtom ukrajinských utečencov sa univerzity v Európe začínajú zaoberať tým, ako čo najlepšie pomôcť ukrajinskej akademickej komunite.

Už po 13 dňoch vojny mnohé univerzity začali poskytovať peniaze, právne poradenstvo a iné formy podpory Ukrajincom, ktorí už pracujú alebo študujú na západe. Iní pomáhajú ukrajinským akademikom, ktorí nedávno utiekli z krajiny, a žiadajú koordinovanejšiu reakciu Európskej únie na pomoc vedeckému talentu krajiny. Mnohí však hovoria, že vojna je príliš mladá na to, aby sa dalo jasne posúdiť, koľko pomoci a v akej forme bude potrebné.

Keďže počet utečencov sa odhaduje na 1,7-milióna, Univerzita Komenského v Bratislave už podáva pomocnú ruku svojim ukrajinským a ruským študentom postihnutým konfliktom a je otvorená prijímaniu utečencov.

Ako uviedol prorektor univerzity Radomír Masaryk: „Dostali sme ojedinelé žiadosti od niektorých študentov a od niektorých akademikov z univerzít, ktorí by chceli pokračovať vo svojej práci na našej univerzite, a robíme všetko pre to, aby sa tak stalo.“

Žiadostí je zatiaľ málo a žiadajú najmä o miesto na pobyt a administratívnu podporu, poznamenáva Masaryk, keďže „väčšina ľudí by chcela pokračovať vo svojej práci na Ukrajine a želala by si sem prísť len za prístreškom“.

Ale keďže o tom bolo toľko nejasností, nie je možné veľa plánovať dopredu. Przemysław Wiszewski, rektor Wroclavskej univerzity v Poľsku, v krajine, ktorá doteraz prijala najväčší prílev utečencov, uviedol: „Ani nevieme posúdiť, koľko takýchto študentov bude v Poľsku v krátkom čase, dokonca ani to, koľko z nich zostane v Poľsku. Ale ak bude Ukrajina porazená, samozrejme by sme boli otvorení prijať čo najviac študentov.“

Základná kampaň

Keď sa utečenci hrnú do susedných krajín, výskumníci z celej Európy zorganizovali ľudovú kampaň na pomoc ukrajinským kolegom. Krátko po začiatku vojny Sanita Reinsome, vedecká komunikátorka pracujúca na projekte COST Action vo východnej Európe, spustila na Twitteri účet Science for Ukraine a vyzvala európske výskumné organizácie, aby pomohli ukrajinským kolegom.

Odpovedali desiatky organizácií a iniciatíva sa zmenila na globálny projekt s vlastnou webovou stránkou, na ktorej môžu ľudia uverejňovať pracovné ponuky v akademických a výskumných inštitúciách po celom svete. Doteraz boli zverejnené stovky pracovných miest. Niektoré univerzity zmenili účel existujúcich voľných pracovných miest, zatiaľ čo iné mali k dispozícii financie na vytvorenie nových pozícií alebo zvýšenie počtu doktorandských grantov na akademický rok 2022-23.

Teraz má kampaň mnoho národných kapitol, ktoré zhromažďujú a šíria informácie o rôznych pozíciách dostupných pre ukrajinských študentov a výskumníkov, ktorých sa ruská invázia priamo dotýka. Tím má 30 ľudí, ktorí koordinujú úsilie.

Jednou z výziev je pochopiť, koľkí potrebujú pomoc. Maryna Shevtsova, ukrajinská sociálna vedkyňa z Univerzity v Ľubľane, ktorá vedie slovinskú pobočku, hovorí, že je veľmi ťažké povedať, koľko výskumníkov opustilo Ukrajinu a hľadá si prácu. Podľa OSN od začiatku vojny krajinu opustilo viac ako 1,7-milióna ľudí. Ako uviedla Ševcovová: „Neexistuje žiadna štatistika o tom, koľko z nich sú vedci ochotní presťahovať sa.“

Podľa údajov z roku 2019 má Ukrajina približne 80 000 výskumníkov, z ktorých 44 % tvoria ženy. Oleksandra Ivashchenko, výskumníčka lekárskej fyziky z Leiden University Medical Center, hovorí, že kariéra ukrajinských výskumníkov je nejasná. Ako uviedla: „Situácia je skutočne nejasná: bojujú, schovávajú sa a žijú zo dňa na deň.“

Shevtsova hovorí, že jej univerzita vytvorila pracovnú skupinu, ktorá má zabezpečiť, aby ukrajinskí študenti dostávali podporu vrátane peňazí, právneho a psychologického poradenstva.

Mnohé univerzity ponúkajú aj ubytovanie a pomoc pri presťahovaní, a to aj pre rodiny existujúcich zamestnancov univerzity a študentov. Ako uviedol Toomas Asser, rektor Univerzity v Tartu v Estónsku: „Niektorí členovia rodiny očakávajú, že prídu do Estónska, preto sa snažíme zorganizovať finančnú podporu.“ Univerzita tiež poskytuje finančnú a psychologickú podporu svojim ukrajinským a ruským študentom.

Tartu sa zároveň pripravuje na prílev študentov z Ukrajiny. Ako dodal Asser: „Snažíme sa im dať priestor, dať im možnosť.“

Je príliš skoro na to odpovedať

To, čo sa deje ukrajinským výskumníkom, nie je, žiaľ, ojedinelé; medzi sýrskymi utečencami bolo napríklad veľa akademikov. Ako uviedla Vivi Stavrou, výkonná tajomníčka výboru za slobodu a zodpovednosť vo vede v Medzinárodnej vedeckej rade (ISC): „Podľa toho, čo viem z iných kríz, toto sa deje na začiatku: je tu veľmi vysoká úroveň obhajoby, snažíte sa zistiť, čo sa deje na mieste, pokiaľ ide o humanitárne potreby.“

Ďalej hovorí, že po úteku vedcov sa v priebehu niekoľkých najbližších týždňov začnú hrnúť žiadosti o podporu, čo poskytne jasnejší obraz o situácii. Ako dodala: „Ak zostanú dlhšie – a to je ťažké aj pre samotných jednotlivcov posúdiť [či to urobia] – dúfame, že vytvoríme veľa hostingov, ktoré budú stáť obrovské množstvo peňazí a dobrej vôle.“ A nie je jasné, koľko za to vlády nakoniec zaplatia.

Medzitým sa na Ukrajine zameriavame na ochranu vedeckých infraštruktúr, knižníc a vzdelávacích inštitúcií, ako aj na ochranu vedcov, ktorí sa rozhodnú zostať. Minulý týždeň bola Charkovská národná univerzita vážne poškodená ruskými raketami, pričom v oblasti hlásia najmenej štyroch mŕtvych. Vo vojne sa nevyhnutne „zničí vedecká infraštruktúra a zničia sa vedecké systémy, ktorých obnova môže trvať desaťročia,“ ďalej dodala Stavrou.

Najhorší možný scenár?

Jednou z extrémnych možností je presťahovanie celých univerzít. Ale zatiaľ, napriek niektorým správam o neformálnych otázkach od ukrajinských inštitúcií, je na to málo chuti. Ako uviedol Masaryk: „Myslím si, že väčšina Ukrajincov chce zostať doma a brániť svoju krajinu.“

Napriek tomu, ak to bude potrebné, Vilniuská univerzita v Litve tvrdí, že je pripravená zdieľať zdroje. Ak sa tak stane, malo by ísť o európsku snahu pomôcť, uviedol rektor Rimvydas Petrauskas.

V susednom Bielorusku odišla Európska humanitná univerzita (EHU) do exilu pred 18 rokmi, keď tamojšia autoritatívna vláda zasiahla proti jej autonómii. V roku 2004 ju zatvoril režim prezidenta Alexandra Lukašenka a potom sa presťahovala o necelých 200 kilometrov ďalej, do Vilniusu.

Dnes je univerzita pripravená podeliť sa o svoje skúsenosti a digitálne nástroje, aby pomohla ukrajinským univerzitám pokračovať v práci v zahraničí, pomohla vedcom a ohrozeným fakultám a pomohla s papierovaním. V roku 2004 trvalo EHU približne šesť mesiacov, kým obnovili prevádzku v inej krajine s pomocou miestnej vlády a darcov z celého sveta, ktorí univerzitu podporujú aj dnes.

Ako uviedla Anastasiya Radzionava, hovorkyňa univerzity: „Nie je to najjednoduchšia cesta, ale veríme, že jednou z najdôležitejších vecí je dnes pokoj a bezpečnosť akademickej obce, študentov, fakulty.“

Dodáva, že práca v exile neznamená prerušenie väzieb, preto je dôležité byť blízko krajiny. Ako ďalej uviedla: „Pre univerzity v exile je jednou z dôležitých vecí nepretrhnúť väzby.“

Wiszewski z Wroclavi poznamenáva, že Ukrajina je stále demokratickou krajinou a je príliš skoro na rozhovory o širšom presídlení, ktoré by Ukrajine uškodilo. Ako dodal: „Z môjho pohľadu neexistuje demokratická spoločnosť bez demokratických univerzít. Sú zárodkom demokratických spoločností. Je ťažké uveriť, akceptovať, že demokratické univerzity utečú a odídu z Ukrajiny.“

Čo sa týka samotných Ukrajincov, mnohí sú vďační za doterajšiu pomoc, hovorí Ševcovová, ukrajinská sociálna vedkyňa v Ľubľane. Ale chcú viac. Ako dodala na záver: „Žiadame vás, aby ste chodili na protesty, písali oficiálne listy a oslovovali lídrov svojej krajiny, aby ste od nich požadovali väčšiu podporu pre Ukrajinu a čo je najdôležitejšie, aby ste zatvorili nebo nad Ukrajinou. Chápem, prečo Západ nechce zasahovať, keďže nikto nechce, aby sa začala tretia svetová vojna. Ale viete čo: nikto nechcel, aby sa začala prvá a druhá svetová vojna.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10. 3. 2022, autor: rpa