Ela Drazkiewicz-Grodzicka, antropologička poľského pôvodu, sa stala len druhou výskumníčkou pôsobiacou na Slovensku, ktorej sa podarilo získať financie od Európskej rady pre výskum (ERC), čo je úspech, ktorý podčiarkuje nedostatky vedeckého systému krajiny.
Slovensko dáva do výskumu a vývoja menej ako 1 % svojho HDP, čo je jedno z najnižších v EÚ. Je pred Rumunskom, Maltou, Lotyšskom, Bulharskom a Cyprom, ale susedia, Poľsko, Maďarsko a Česko, všetky krajiny V4 míňajú viac a vo všeobecnosti získavajú viac európskych finančných prostriedkov na výskum. Priemerné percento HDP vynaložené na výskum a vývoj v EÚ je 2,27 %.
Jediným ďalším výskumníkom zo Slovenska, ktorý získal financovanie ERC, je chemik Ján Tkáč, ktorý získal dva samostatné granty v rokoch 2013 a 2018. Výskumní pracovníci so sídlom v Nemecku získali len v roku 2022 viac ako 80 grantov ERC.
Ocenenie Drazkiewiczovej-Grodzickej môže naznačovať, že sa Slovensko obracia za roh, ale povedala, že záleží skôr na jej vlastných skúsenostiach a prepojeniach. Ako uviedla pre Science|Business: „Nemyslím si, že by niekto veril, že sa dostanem na pohovor. Mala som pocit, že na jednej strane ľudia hovorili ‘Iste, skúste to’ a na druhej strane to bolo ako ‘uvidíme, čo sa tu stane, je šialená? “
Drazkiewicz-Grodzická, ktorá sa v roku 2020 presťahovala z Írska na Slovensko, kde pôsobí na Slovenskej akadémii vied, môže porovnávať situáciu v oboch krajinách. Z hľadiska financií a príležitostí sú na tom podobne. Veľký rozdiel je však v investíciách Írska do podpory výskumu s cieľom pomôcť nájsť externé granty, povedala Drazkiewicz-Grodzicka.
Ďalej dodala: „Dôležité je, aby som prelomila príbeh, že na západe je všetko skvelé a na východe nie je nič. Myslím si, že na Slovensku je niečo špeciálne, ale naozaj tu musíme veci zmeniť.“
Tento pocit je široko zdieľaný. Národná grantová agentúra, Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), tvrdí, že nedostatok financií na výskum a vývoj nie je jedinou výzvou na Slovensku, „možno ho považovať za jeden z hlavných problémov“.
Ostrejšie to vyjadril prorektor pre vedu Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Masarik: „Myslím si, že veda sa u nás nepovažuje za dôležitú. Čo sa týka investícií v EÚ, sme blízko konca rebríčka.“
Zaťažený papierovaním
Okrem nízkych verejných výdavkov sú ďalšími faktormi, ktoré brzdia rozvoj vedeckej základne Slovenska, počet špičkových vysokoškolákov, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí, nedostatočná stabilita financovania a nejednotná politika výskumu a vývoja.
Ale možno najcitovanejším dôvodom je obrovské množstvo byrokracie pre výskumníkov, ktorí sa musia predierať, aby získali financie.
Ako ďalej uviedol Masarik: „Mnoho výskumníkov, ktorí robia kvalitný výskum, sa neuchádza o granty, pretože sa obávajú veľkých administratívnych povinností. Keď porovnám byrokraciu, ktorú som musel zažiť, keď som žiadal o grant podporovaný USA, bolo to oveľa menej ako v porovnaní s európskym grantom. A európsky grant je oveľa menej byrokratický ako slovenský grant. Keď nemáte pomocný personál, máte problémy. Potom sa vedec musí stať správcom.“
Zuzana Reptová, národný kontaktný bod Horizont Európa pre ERC na Slovensku a osoba, ktorú Drazkiewicz-Grodzická pripisuje tomu, že jej najviac pomohla získať financovanie ERC, súhlasila. Ako uviedla Reptová: „Množstvo byrokratickej práce, ktorá je súčasťou práce výskumníka, nemá obdobu v porovnaní s tým, čo som videla inde. Je to viac zamerané na zabránenie ľuďom podvádzať, než na vedecký obsah projektu.“
Reptová uviedla, že byrokratická záťaž na získanie peňazí z Horizontu Európa je oveľa menšia ako cez národné schémy na Slovensku, no manažéri a správcovia výskumníkov sú viac zvyknutí narábať so štrukturálnymi fondmi EÚ, ktoré sú komplikovanejšie. Ďalej dodala: „Takže pokiaľ ide o podporu vedcov, ktorí žiadajú o financovanie z programu Horizont, nútia ich ísť do najhrubších detailov, ako je napríklad vypracovanie nákladov na konferencie, ktorých sa zúčastnia v priebehu nasledujúcich piatich rokov. S Horizontom na tom nezáleží, ale je to to, na čo sú zvyknutí.“
APVV, ktorá podporuje okolo 150 vedeckých projektov ročne prostredníctvom všeobecnej grantovej výzvy, to uznáva. Hovorca uviedol, že agentúra v roku 2022 zaviedla niekoľko zmien s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadostí o grant.
Snaží sa tiež vniesť viac objektivity do procesu hodnotenia a v roku 2023 budú hodnotenia vykonávať výlučne medzinárodní experti.
Ako uviedol hovorca: „Dúfame, že prijaté a plánované zmeny sa pozitívne premietnu do procesu peer review, ktorý sa stane transparentnejším a objektívnejším a že budú podporené len tie najlepšie projekty.“
Iniciatíva súkromného sektora
Okrem peňazí a byrokracie je potrebné zlepšiť systém výskumu a podporu výskumníkov. Masarik uviedol, že v minulosti sa vláda zdráhala podporovať zlepšovacie schémy.
Predtým spolupracoval s APVV na troch schémach, ktorých cieľom bolo prilákať do krajiny mladé talenty, podporovať žiadosti o európske financovanie a zlepšovať spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikateľmi. Ako ďalej dodal Masarik: „Všetkých tri schválila vláda, boli radi, že sme to urobili, ale potom nám povedali, že peniaze na to budeme musieť nájsť sami.“
Prvý podpredseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart uviedol, že vzhľadom na nedostatočnú vládnu podporu nastúpili súkromné firmy.
Napríklad ESET, slovenská softvérová spoločnosť špecializujúca sa na kybernetickú bezpečnosť, zriadila v roku 2019 výročné ocenenie za vedu. Spoločnosť EST tiež vytvorila mentoringovú schému na pomoc výskumníkom, ktorí sa uchádzajú o ERC granty, a minulý rok podporila dvoch slovenských vedcov, ktorí dosiahli známku B v prvej fáze žiadosti o ERC, aby sa mohli znova prihlásiť. Jedným z vedcov bol Venhart, jadrový fyzik.
Ako viedol Venhard: „Je veľmi zriedkavé, že súkromná spoločnosť priamo financuje základný výskum. Zvyčajne financujú aplikovaný výskum. Toto je iný prípad. ESET odvádza fantastickú prácu, ale mala by byť čerešničkou na torte. Problém je, že nemáme tortu a snažíme sa dať čerešničku na nič.“
Masarik súhlasil, že súkromné spoločnosti sú životne dôležitým záchranným lanom pre výskumníkov v krajine. Ako dodal: „ESET je možno najlepším príkladom, ale na Slovensku pôsobí mnoho ďalších medzinárodných spoločností, ako napríklad IBM. “
Fondy na obnovu po pandémii
Do Slovenska sa vkladá veľká nádej, že zmení svoju výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom využitia fondu EÚ na obnovu a odolnosť v hodnote 672,5-miliardy EUR, ktorý bol zriadený s cieľom pomôcť členským štátom zotaviť sa z pandémie COVID-19.
Slovensko dostane z fondu 6,3-miliardy EUR. Najväčšia časť ide na klimatické ciele a digitalizáciu, ale bude sa podporovať zlepšenie výsledkov výskumu, ktorý Európska komisia označila za „slabý“ a „roztrieštený“.
Masarik dodal, že je dôležité, aby vláda dodržala plány stanovené v ozdravnom fonde na zvýšenie výkonnosti výskumu a vývoja. Ako uviedol: „Dúfam, že finančné prostriedky na obnovu prinesú veľký rozdiel, ale nie všetky prostriedky, ktoré sme mali v minulosti, boli použité veľmi efektívne, takže sa obávam, že v tomto prípade nebudú použité šikovne.“
Keď sa Drazkiewicz-Grodzická pripravuje na začatie výskumu konšpiračných teórií, dúfa, že jej úspech môže inšpirovať ostatných v krajine. Ako dodala na záver: „Naozaj vidím, ako sa ľudia chcú teraz zmeniť. Videli ma získať tento grant a myslia si, že by mohli urobiť to isté. A verím, že môžu.“
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://dennikn.sk, zverejnené: 19. 12. 2022, autor: rpa
