Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

TU Eindhoven vedie projekt financovaný EÚ na výrobu udržateľného leteckého paliva

The HIGFLY research project develops, among other things, ceramic membranes to separate the precursor that forms the basis of the sustainable aviation fuel.

Projekt HIGFLY, ktorý financuje EÚ, využíva nízkonákladovú a bohatú biomasu na výrobu udržateľných leteckých palív, ktoré môžu výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z lietadiel.

Pandémia koronavírusu spôsobila leteckému priemyslu ťažkú ​​ranu, ale očakáva sa, že lietanie zostane dôležitou súčasťou našej mobility so všetkými súvisiacimi negatívnymi dopadmi na životné prostredie. Vedci z Eindhoven University of Technology (TU/e) spolu s výskumníkmi z TNO (Holandská organizácia pre aplikovaný vedecký výskum), významnými leteckými spoločnosťami Boeing a SkyNRG a ďalšími partnermi zo Španielska, Nemecka a Veľkej Británie spúšťajú nový výskumný projekt HIGFLY, ktorého cieľom je vytvoriť nákladovo efektívne udržateľné letecké palivá (tiež známe ako SAF – Sustainable Aviation Fuel) z odpadovej biomasy. Ako uviedla výskumná pracovníčka TU / e Fernanda Neira d’Angelo, ktorá je koordinátorkou projektu HIGFLY: „Chceme prispieť k leteckému priemyslu, ktorý emituje nižšie množstvo skleníkových plynov do životného prostredia. Letecké palivá vyrobené z východiskových surovín druhej generácie v tom môžu hrať obrovskú úlohu.“

Podľa EÚ tvoria priame emisie CO2 z leteckej dopravy 3 % emisií CO2 v EÚ. Celosvetovo predstavuje letecká doprava 2,5 % emisií CO2. To sa nemusí zdať veľa, ale ak zvážime, že by globálne komerčné letectvo bolo krajinou, zaradilo by sa na šieste miesto v národných emisiách CO2 medzi Japonskom a Nemeckom.

Sľub udržateľných palív

Na splnenie cieľov v oblasti znižovania emisií CO2 stanovených v leteckom priemysle (zníženie o 50 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 2005) je potrebné výrazne zvýšiť využívanie udržateľných leteckých palív (SAF). Aj keď niektoré letecké spoločnosti, vrátane holandskej vlajkovej lode KLM, experimentovali so SAF, súčasná globálna spotreba stále predstavuje menej ako 0,5 % celkovej spotreby leteckého paliva.

Aj keď sa očakáva, že sa v nasledujúcom desaťročí zvýši dopyt po SAF, ich absorpciu brzdia náklady, pretože cena SAF je približne dvakrát až päťkrát vyššia ako cena konvenčného leteckého paliva.

Ďalším rozhodujúcim aspektom je udržateľnosť použitých surovín na zabezpečenie toho, že čistý dopad používania udržateľných leteckých palív je oveľa menej negatívny ako v prípade fosílnych palív. Je kľúčové využívať zdroje, ktoré neobetujú potravinovú bezpečnosť, životné prostredie ani biodiverzitu.

Higfly

Cieľom projektu HIGFLY, spolupráce medzi TU, TNO, SkyNRG, Boeing a piatimi ďalšími partnermi zo Španielska, Nemecka a Spojeného kráľovstva, je toto všetko zmeniť. Konzorcium zložené z akademickej obce, výskumných ústavov a priemyslu bude vyvíjať nové a efektívnejšie technológie na výrobu pokrokových udržateľných leteckých palív s využitím nízkonákladovej a bohatej biomasy druhej generácie (t.j. nepotravinárskej) zo širokej skupiny východiskových surovín, ako sú zvyšky z lesníctva a poľnohospodárstva.

Výroba SAF z biomasy zahŕňa reaktor, v ktorom sa biomateriál transformuje na molekuly, ktoré sa dajú použiť ako predchodca udržateľného paliva pre tryskové motory pomocou nových katalyzátorov a rozpúšťadiel. Tento produkt sa potom separuje pomocou keramických membrán, čím sa ušetrí asi 35 % energie počas najnáročnejších krokov procesu.

Podľa výskumníčky TU/e a koordinátorky projektu Fernandy Neiry D’Angelo je prístup projektu HIGFLY jedinečný. Ako uviedla výskumníčka z TU/e: „Technológia, ktorú navrhujeme, je iná ako technológia, ktorú používajú ostatní na výrobu SAF. Ako kľúčový predchodca v procese výroby paliva používame furaniku. V kombinácii s našimi novými katalyzátormi, rozpúšťadlami a membránami to sľubuje, že HIGFLY proces bude nielen veľmi efektívny, ale má tiež potenciál znížiť emisie CO2 oveľa efektívnejšie ako iné prístupy, s očakávaním poklesu v rozmedzí 70 na 90 %.“

Financované z EÚ

Projekt HIGFLY získal financovanie z programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont 2020 (podľa dohody o grante č. 101006618). Z celkového grantu EÚ vo výške 4-mil. EUR sa 1-milión EUR použije na podporu TU/e v technologickom rozvoji. Projekt bude trvať celkovo štyri roky a prvé predbežné výsledky sa očakávajú v roku 2022.

Okrem TU, TNO, SkyNRG a Boeing združuje konzorcium HIGFLY tieto organizácie a spoločnosti: Agencia Estatal Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC-ITQ), Fraunhofer Society for the Promotion of Applied Research, Johnson Matthey, Institute for Energy – a environmentálny výskum (ifeu) a KNEIA.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://www.tue.nl, zverejnené: 6.4.2021, autor: rpa