Svetový rebríček digitálnej konkurencieschopnosti 2021

Podľa najnovšieho vydania Svetového rebríčka digitálnej konkurencieschopnosti IMD je Slovensko na 47. mieste spomedzi 64 hodnotených krajín.

Čína a USA sa zapájajú do asymetrickej súťaže o digitálnu nadvládu

USA a Čína vedú radikálne odlišné stratégie digitálnej transformácie v obchode, vláde a spoločnosti – najnovší výskum Svetového centra konkurencieschopnosti IMD odhaľuje
USA sú na čele svetového rebríčka digitálnej konkurencieschopnosti už štyri roky, pričom Čína za ten čas stúpla o 15 miest
Vďaka regionálnej konkurencieschopnosti východná Ázia predbehla Severnú Ameriku a západnú Európu investíciami do vedeckého vzdelávania, výskumu, robotiky a vývozu špičkových technológií

Nový výskum, ktorý zverejnilo Svetové centrum pre konkurencieschopnosť Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD), odhaľuje rozdiely v digitálnej transformácii hlavných svetových ekonomík s dlhodobými dôsledkami na globálnu ekonomickú dominanciu a národné bohatstvo.

Dve najväčšie ekonomiky sveta sú vyrovnané v niekoľkých opatreniach digitálnej konkurencieschopnosti, ktoré zahŕňajú transfer vedomostí, pripravenosť podnikateľov a investície do vzdelávania. Ale inak ide o výrazne odlišné formy digitálnej transformácie.

USA sú štvrtým rokom na prvom mieste v rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti IMD, zatiaľ čo je možné sledovať výrazný nástup Japonska, Južnej Kórey a Taiwanu. Za obdobie štyroch rokov si Čína polepšila o 15 miest na súčasné 15. miesto.

Úspech USA sa opieral najmä o vysoko adaptívne postoje spotrebiteľov, domácu mieru zavádzania technológií a podnikateľskú dôveru v dostupný rizikový kapitál. Naopak, Čína ťažila z dosiahnutých výsledkov v oblasti vedy a vzdelávania, vysoko produktívneho výskumu a vývoja a vedúceho globálneho podielu na vývoze špičkových technológií.

Obe krajiny vynakladajú podobné prostriedky na výskum a vývoj z hľadiska percenta HDP (2-3%) a dokonca udeľujú porovnateľné percentá patentov na špičkové technológie; Čínsky vedecký výskum je však produktívnejší a zodpovedá takmer dvojnásobku investícií do výskumu a vývoja ako americký výskum.

Správa Svetového centra konkurencieschopnosti IMD uvádza, že USA majú vysokú úroveň „adaptívnych postojov“ medzi domácnosťami a spotrebiteľmi. Jej populácia míňa najviac peňazí na obyvateľa na maloobchodný predaj na internete, má o tretinu viac používateľov internetu na obyvateľa ako Čína a má najvyššiu úroveň vlastníctva tabletov na svete. Má tiež jednu z najvyšších úrovní demokratickej interakcie s vládou online (takzvaná elektronická účasť) na svete.

Na porovnanie, Čína je svetovým lídrom v podiele vedeckých zamestnancov, ktorí predstavujú 11% z celkovej zamestnanosti krajiny, čo je takmer dvojnásobok podielu v USA (6%). Je to krajina s najväčším počtom robotov v oblasti vzdelávania a výskumu a vývoja; má takmer tretinu (30%) všetkých svetových robotov, dvakrát viac ako jeho najbližší konkurent Japonsko (14%). Jeho export špičkových technológií predstavuje 31% všetkého vyvezeného tovaru, oproti 19% USA.

Digitálne rebríčky sú súčasťou 30-ročného výskumného projektu Svetového centra konkurencieschopnosti IMD na meranie a sledovanie relatívnej ekonomickej konkurencieschopnosti viac ako 60 popredných ekonomík. Projekt mapuje nové digitálne fronty, na ktorých sa bude hrať globálna konkurencia.

Výskum centra zaraďuje Hongkongské špeciálne administratívne územie na druhé miesto v globálnom rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti. Toto územie vedie z hľadiska podielu vedeckých absolventov. Vyváža viac high-tech tovaru ako ktorákoľvek krajina ako podiel na celom jeho vývoze. A je na vrchole ako centrum spoločností, ktoré sú schopné rýchlo reagovať na prichádzajúce hrozby a príležitosti. Tretie miesto Švédska v rebríčku je zásluhou najmä silnej znalostnej ekonomiky a rozvoja talentov v krajine a ľahko dostupných digitálnych a technologických zručností.

Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 47. mieste spomedzi 64 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska polepšilo o 3 miesta.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite digitálneho podnikateľského prostredia za Českom (33.), ktoré dosiahlo prvenstvo v rámci regiónu V4. Z prvej pozície v regióne padlo Poľsko, ktoré je na 41. priečke, pričom sa medziročne pohoršilo až o 9 miest. Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom o 2 miesta, pričom Maďarsko je na 45. priečke, keďže sa zhoršilo o 2 miesta. Z hľadiska troch komponentov sa Slovensku darí rovnako u všetkých troch komponentov (Znalosti, Technológia a Pripravenosť na budúcnosť) s minimálnymi rozdielmi. Z jednotlivých ukazovateľov je na to Slovensko najhoršie najmä v dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily alebo miere transferu technológií.

Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 16. ekonomikou podľa rebríčka WCDR (minulý rok bolo na 17. mieste). Z postkomunistických krajín zaznamenali najhoršie umiestnenie Chorvátsko (55. miesto), Ukrajina (54. miesto), nasledované Bulharskom (52.) a Rumunskom (49.). Posledné tri miesta zaznamenali Mongolsko (62. miesto, medziročné bezo zmeny), Botswana (63. miesto, prvý raz hodnotená) a Venezuela (64. miesto, zhoršenie o jedno miesto).

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development), v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka v Bratislave a 57 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku digitálnej konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2021 (World Digital Competitiveness Ranking).

V rámci tohto indexu porovnáva digitálnu konkurencieschopnosť 63 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje pripravenosť podnikateľského prostredia na rozvoj digitálnej ekonomiky, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom rozvíjať svoje digitálne kapacity.

Pri hodnotení ekonomiky WDCR skúma tri faktory:

Znalosti – schopnosť porozumieť a naučiť sa nové technológie
Technológia – kompetencia rozvíjať nové digitálne inovácie
Pripravenosť na budúcnosť – pripravenosť na ďalší vývoj

Dôvodom na vytvorenie tohto rebríčka porovnávajúceho kapacitu a pripravenosť krajín adoptovať a naplno využiť potenciál digitálnych technológií je miera rozvoja týchto technológií, ktoré sa stávajú kľúčovou hnacou silou ekonomickej transformácie a zvyšovania efektivity podnikateľského sektora, verejnej správy, ako aj celej spoločnosti. V dnešnej dobe technológie priamo ovplyvňujú ako výkonná je ekonomika a jej podnikateľské prostredie a ako sú pripravené čeliť výzvam budúcnosti a konkurencie z tretích krajín. Viacero svetových ekonomík a ich vlád už naplno investuje do digitálnej ekonomiky s cieľom zvýšiť produktivitu, pridanú hodnotu výroby a celkovú prosperitu krajiny.

Svetové konkurenčné centrum IMD (WCC) je výskumné centrum v IMD vo Švajčiarsku s 30 ročnými odbornými znalosťami v oblasti konkurencieschopnosti krajín.

Viac informácií:

World Digital Competitiveness Ranking 2021