Prevažná väčšina orgánov EÚ zameraných na výskum nikdy nemala najvyššieho lídra zo strednej alebo východnej Európy, uvádza nová správa, ktorá požaduje „afirmatívnu akciu“ na rozšírenie distribúcie pracovných miest v rámci bloku.

Toto je problém v celom aparáte EÚ a hrozí, že posilní politické strany v strednej a východnej Európe, ktoré sú voči Bruselu nepriateľské, varuje správa.

Podľa údajov z Geografického zastúpenia v EU Leadership Observatory 2022, Európska rada pre výskum (ERC) a jej výkonná agentúra; Európska rada pre inovácie; Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT); Výkonná agentúra pre výskum; a spoločný podnik, ktorý dohliada na projekt jadrovej syntézy ITER, nikdy nemali lídra zo strednej alebo východnej Európy.

Podľa štúdie konzultantov European Democracy Consulting existuje „jasné a pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie strednej a východnej Európy od ich vstupu do EÚ“.

Od svojho založenia v roku 2007 má ERC deväť prezidentov a generálnych tajomníkov. Dve tretiny z nich pochádzali zo západnej Európy a zvyšok z juhu.

Správa používa iba údaje o úplne najvyššej úrovni vedenia a orgány prepojené s výskumom poukazujú na to, že na iných pozíciách je často lepšie zastúpenie.

Hovorkyňa ERC uviedla, že sedem minulých a traja súčasní členovia jej vedeckej rady – jej riadiaceho orgánu, ktorý určuje stratégiu rady – pochádzajú zo strednej a východnej Európy, ako aj traja minulí a jeden súčasný viceprezident.

Vo Výskumnej výkonnej agentúre, ktorá pomáha riadiť projekty Horizont Európa, všetci traja jej bývalí a súčasní riaditelia pochádzajú zo západnej Európy. Jej riaditeľ Marc Tachelet však zdôraznil, že o niečo viac ako štvrtina súčasných manažérov organizácie pochádza zo strednej a východnej Európy.

Medzitým má Európsky inovačný a technologický inštitút od svojho založenia v roku 2008 štyroch riaditeľov, pričom traja pochádzajú zo západnej Európy a jeden z juhu Európy.

Samotný inštitút však sídli v Budapešti a obyvatelia strednej a východnej Európy tvoria polovicu jeho správnej rady a 60 % jeho riadiaceho tímu, uviedol hovorca.

Spoločný európsky podnik pre rozvoj energie jadrovej syntézy (ITER) mal vo svojej histórii šesť riaditeľov, z ktorých žiadny nepochádzal zo strednej alebo východnej Európy. Má však českého podpredsedu, upozornil hovorca.

Všetci piati riaditelia Európskej rady pre inovácie a výkonnej agentúry pre MSP pochádzajú zo západnej alebo južnej Európy. Hovorkyňa odpovedala, že 8 zo 42 vedúcich pozícií bolo obsadených ľuďmi zo strednej alebo východnej Európy a že nadchádzajúca stratégia Komisie pre ľudské zdroje, ktorá sa očakáva v marci 2022, „ďalej posilní geografickú rovnováhu“ medzi manažérmi a zamestnancami.

Zriedkavou výnimkou je Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb: jeho prvým riaditeľom v rokoch 2005-10 bol z Maďarska.

Správa neobsahuje údaje na preskúmanie podrobného zloženia Európskej komisie. Ale súčasná komisárka pre výskum Mariya Gabriel je Bulharka.

Štúdia vychádzajúca zo súboru údajov takmer 500 stretnutí siahajúcich až do roku 1952 vykresľuje obraz nedostatočného zastúpenia, ktorý len nedávno ukázal známky zlepšenia.

Krajiny strednej a východnej Európy sa, samozrejme, pripojili k EÚ až po rozšírení bloku na východ v máji 2004. Vyššie uvedené orgány EÚ zamerané na výskum však začali menovať lídrov až po tomto dátume.

Odvtedy sú tieto regióny v porovnaní s počtom obyvateľov neustále pod svojimi možnosťami.

V roku 2021 orgány EÚ vymenovali 13 nových lídrov – ale iba jeden prišiel z východnej Európy a žiadny zo strednej Európy.

Rekord od roku 2019 je „trochu povzbudivejší“, uvádza sa v správe. Stredná Európa v skutočnosti prekonala západnú a južnú Európu na populačnom základe, zachytila ​​päť vymenovaní a východná Európa sa priblížila.

Veľkými víťazmi sú severské štáty – Dánsko, Švédsko a Fínsko – ktoré majú v porovnaní s počtom obyvateľov neustále neúmerný počet vedúcich pozícií.

Existujú aj iné spôsoby merania spravodlivého rozdelenia príspevkov. Správa tiež porovnáva počet vedúcich pozícií s počtom členských štátov v každom regióne. V tomto meradle si stredná a východná Európa vedie obzvlášť zle, aj keď je to čiastočne preto, že v regiónoch je veľa krajín s nízkym počtom obyvateľov.

Rizikom tohto nedostatočného zastúpenia je odcudzenie sa Bruselu. Správa poukazuje na nárast toho, čo nazýva „euroskeptické pocity a neliberálne politiky“ v strednej a východnej Európe, a varuje, že nedostatočné zastúpenie na najvyššej úrovni by mohlo oslabiť dôveru týchto krajín v inštitúcie EÚ. Poukazuje na to, že účasť na eurovoľbách v roku 2019 bola najnižšia v týchto dvoch regiónoch.

Správa vyžaduje celý rad akcií vrátane „potvrdzovacej akcie“, lepšieho zberu údajov a lepšej reklamy príspevkov.

Analýza problému by nemala byť ponechaná na sily proti EÚ, varuje. Predchádzajúcu verziu štúdie prevzali maďarské a poľské provládne médiá, „zatiaľ čo proeurópski predstavitelia zostali ticho“.

Správa definuje strednú Európu ako Chorvátsko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Česko. Východná Európa zahŕňa Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko.

Viac informácií:

Geographical Representation in EU Leadership Observatory 2021 – report

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://eudemocracy.eu, zverejnené: 4. 2. 2022, autor: rpa