Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Správa OECD: Pandémia COVID-19 zdôrazňuje potrebu posilniť odolnosť zdravotníckych systémov

© OECD Health at a Glance 2021 - Mental health and COVID-19 (graph)
Mentálne zdravie a COVID-19

COVID-19 prispel k 16 % zvýšeniu očakávaného počtu úmrtí v roku 2020 a v prvej polovici roku 2021 v krajinách OECD. Podľa novej správy OECD sa stredná dĺžka života znížila v 24 z 30 krajín s porovnateľnými údajmi, pričom tento pokles bol obzvlášť veľký v Spojených štátoch (-1,6 roka) a Španielsku (-1,5 roka).

OECD v správe Health at a Glance 2021 uvádza, že vplyv pandémie na duševné zdravie bol obrovský, pričom prevalencia úzkosti a depresie bola viac ako dvojnásobná pred krízou vo väčšine krajín s dostupnými údajmi, najmä v Mexiku, Spojenom kráľovstve a USA.

COVID-19 má tiež veľký nepriamy vplyv na ľudí, ktorí nie sú infikovaní vírusom. Napríklad skríning rakoviny prsníka klesol v roku 2020 v priemere o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2019 v krajinách OECD s dostupnými údajmi. Medián počtu dní na čakacej listine sa v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 zvýšil v priemere o 58 dní na náhradu bedrového kĺbu a 88 dní na náhradu kolena.

Pandémia COVID-19 viedla k prudkému zvýšeniu výdavkov na zdravotníctvo v celej OECD. Spolu so znížením ekonomickej aktivity priemerné výdavky na zdravotníctvo k HDP sa zvýšili z 8,8 % v roku 2019 na 9,7 % v roku 2020 v krajinách OECD s dostupnými údajmi. Krajiny vážne zasiahnuté pandémiou hlásili bezprecedentný nárast. Spojené kráľovstvo odhadovalo nárast z 10,2 % v roku 2019 na 12,8 % v roku 2020, zatiaľ čo Slovinsko očakávalo, že jeho podiel na výdavkoch na zdravotníctvo vzrastie z 8,5 % na viac ako 10 %.

Pandémia poukazuje na pretrvávajúci nedostatok zdravotníckych pracovníkov a zdôrazňuje, že je dôležité v nasledujúcich rokoch viac investovať do zlepšovania primárnej starostlivosti a prevencie chorôb a posilňovať odolnosť a pripravenosť zdravotníckych systémov. V správe sa skutočne uvádza, že výdavky na zdravotnú starostlivosť sa naďalej zameriavajú skôr na liečebnú starostlivosť ako na prevenciu chorôb a podporu zdravia a oveľa viac sa míňa na nemocnice ako na primárnu zdravotnú starostlivosť. Pred pandémiou predstavovali výdavky na zdravotníctvo v krajinách OECD v priemere viac ako 4 000 USD na osobu, pričom v USA dosiahli takmer 11 000 USD. Ústavné a ambulantné služby tvoria väčšinu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pričom zvyčajne predstavujú 60 % všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Hoci sa počet lekárov a sestier za posledné desaťročie zvýšil takmer vo všetkých krajinách OECD, ich nedostatok pretrváva. Nedostatok zdravotníckeho personálu a personálu pre dlhodobú starostlivosť sa ukazuje byť viac záväzným obmedzením ako nemocničné lôžka a vybavenie, uvádza správa.

Pandémia tiež zdôraznila vplyv nezdravého životného štýlu, pričom fajčenie, škodlivé požívanie alkoholu a obezita zvyšujú riziko úmrtia ľudí na COVID-19. Výdavky na prevenciu chorôb však zostávajú relatívne nízke a tvoria v priemere len 2,7 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo.

Napriek tomu, že denná miera fajčenia vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie klesla, 17 % ľudí stále fajčí denne. V Turecku, Grécku, Maďarsku, Čile a Francúzsku dosiahli úroveň 25 % alebo viac.

Ľudia, ktorí pijú vo veľkom množstve, sa pohybujú v rozmedzí od 4 % do 14 % populácie v analyzovaných krajinách OECD, no konzumujú 31 % až 54 % alkoholu. Škodlivé pitie je obzvlášť vysoké v Lotyšsku a Maďarsku.

Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom priemerne 60 % dospelých má nadváhu alebo obezitu. Miera obezity je najvyššia v Mexiku, Čile a USA.

Viac informácií:

OECD Health at a Glance 2021

No alternative text description for this image
Výdavky na zdravotníctvo v krajinách OECD

Zdroj: https://www.oecd.org, zverejnené: 16. 12. 2021, autor: rpa