Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ dosiahol 22 %, čo je o 2 % viac než cieľ klimatického balíčka z roku 2007. Národné ciele splnili všetky štáty okrem Francúzska.
Európska únia splnila všetky ciele z takzvaného klimatického a energetického balíčka. Ten pochádza ešte z roku 2007, keď ho navrhla Komisia. Európsky parlament ho definitívne schválil v decembri roku 2008. V čase svojho vzniku išlo o najväčší klimatický balíček v histórii Únie, v ktorom sa definovala trojica hlavných cieľov:
- znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990,
- dosiahnuť 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej koncovej spotrebe energie
- a zvýšiť energetickú efektivitu s cieľom znížiť spotrebu energiu o 20 %.
Prvé dva ciele boli záväzné. Tretí nie. Európska únia dosiahla v roku 2020 až 22-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe energie. Splniť sa podarilo aj cieľ zníženia emisií. Tie boli podľa Európskej environmentálnej agentúry o 31 % nižšie v porovnaní s rokom 1990. Cieľ spotreby energie sa dlhú dobu nezdal reálny. Splniť sa ho podarilo najmä vďaka nižšej spotrebe v súvislosti s pandémiou.
Balíček zároveň definoval národné ciele, ktoré vychádzali z vtedajšej situácie v sektore obnoviteľných zdrojov v členských krajinách. Tie boli v plnení cieľov zväčša úspešné. Národný cieľ sa nepodarilo splniť len Francúzsku.
Klimatický a energetický balíček definoval aj samostatný celoeurópsky cieľ 10 % obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy. Aj tento cieľ sa podarilo prekonať. Únia dosiahla 10,2 %. Splniť sa ho podarilo najmä cez využívanie biopalív.
Slovensko muselo meniť pravidlá
Slovensko malo cieľ pre obnoviteľné zdroje nastavený na minimálne 14 %. Podľa údajov Eurostatu bol podiel na hrubej koncovej spotrebe v roku 2020 na 17,35 %. To znamená, že Slovensko cieľ pohodlne splnilo. Predchádzala tomu však úprava údajov o spotrebe biomasy v domácnostiach. Vďaka tejto zmene sa podiel obnoviteľnej energie medzi rokmi 2018 a 2019 zvýšil z 11,9 na 16,9 %.
O zmene započítavania minulý rok informoval portál EURACTIV Slovensko. Dovtedy bolo veľmi reálne, že Slovensko svoje záväzky voči Únii nesplní.
Slovensko má, mimochodom, najvyšší podiel obnoviteľných zdrojov z krajín Vyšehradskej štvorky. Česko v roku 2020 dosiahlo 17,3 %, Poľsko 16,1 a Maďarsko 13,85.
Väčšina členských štátov svoje ciele prekonala. Na desatinné miesto presne ich splnili Slovinsko (25 %), Holandsko (14 %) a Belgicko (13 %). Francúzsko ako jediné z členských štátov národný cieľ nesplnilo. Namiesto 22 % dosiahlo len 19,1. Najväčší podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie je vo Švédsku (60,1 %). Spomedzi krajín mimo Únie má vyšší podiel Island (83,7 %) aj Nórsko (77,4 %).
Do hrubej koncovej spotreby sa ráta všetka energia spotrebovaná koncovými používateľmi a elektrárňami. Počíta sa aj energia, ktorá sa stratí v rozvodovej sieti počas prenosu.
Úspech v elektroenergetike?
Najvyšší podiel obnoviteľných zdrojov v rámci sektorov dosiahlo Slovensko v elektroenergetike. Z celkovej koncovej spotreby pokrývali obnoviteľné zdroje takmer štvrtinu – 23 %. Najnižší podiel zase Slovensko vykázalo v doprave (9 %).
S rastom podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny súvisí viacero problémov, s ktorou sa musí prenosová a distribučná sústava vyrovnať. Patrí medzi nich najmä regulovanie nerovnováhy v čase, keď obnoviteľné zdroje energiu nevyrábajú, začleňovanie menších zdrojov do sústavy alebo udržanie zotrvačnosti v systéme.
Podľa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), operátora prenosovej sústavy na Slovensku, je v tejto súvislosti dôležitá najmä cezhraničná spolupráca, napríklad vo forme výstavby prepojení medzi krajinami, ale aj dostatočná vnútroštátna prepojenosť medzi oblasťami s vysokou úrovňou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysokou spotrebou.
Viac informácií:
Zdroj: https://euractiv.sk; https://ec.europa.eu, zverejnené: 24. 1. 2022, autor: rpa
