Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vydal publikáciu “Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len “sebestačnosť”.
V publikácii sú zhrnuté základné dôvody, prečo by sebestačnosť nemala figurovať ako cieľ agropolitiky:
- Pod zámienkou zvýšenia potravinovej sebestačnosti boli navrhnuté zákony, ktoré poškodzovali podnikateľské prostredie (ako napr. povinný podiel slovenských produktov v letákoch), či inak obmedzovali voľný pohyb tovarov v rámci spoločného trhu EÚ.
- Na Slovensko sa dovážajú hlavne produkty s vyššou pridanou hodnotou a naopak, vyvážajú produkty s nižšou pridanou hodnotou. Tento stav je výsledkom podpory produkcie biopalív, chýbajúcich spracovateľských kapacít a dopytu spotrebiteľov, nie chýbajúcej politiky sebestačnosti.
- Z 28 krajín EÚ (vrátane Spojeného kráľovstva) malo v roku 2018 kladnú obchodnú bilanciu v poľnohospodárskych produktoch len 11 krajín.
- Potravinová sebestačnosť neznamená potravinová bezpečnosť. Kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny sa k spotrebiteľom dostanú skôr pomocou otvorených trhov, nie ich obmedzovaním.
- Aj bez sebestačnosti existujú na Slovensku príklady produktívnych firiem, ktoré vďaka špecializácii výroby tvoria pracovné miesta, prinášajú nové technológie a produkujú kvalitné potraviny. Snaha o sebestačnosť nie je zárukou ich dobrého fungovania.
Všetci si prajeme viac slovenských potravín, ktoré budú zdravé a cenovo dostupné. Chceme vidieť viac konkurencieschopných firiem, ktorých produktivita a dobré meno zaručujú kvalitu. Tento vysnívaný stav ale nie je podmienený sebestačnosťou. Sektor poľnohospodárstva a potravinárstva potrebuje konkrétne reformné záväzky, ktoré vytvoria priestor pre spoluprácu, nie izoláciu.
Všetky argumenty k potravinovej sebestačnosti sú podrobne rozoberané v publikácii.
Zdroj: INESS, zverejnené: 16.11.2020, autor: rpa
