Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Skutočnou prekážkou rozvoja vodíkového priemyslu je bezpečnosť

Vodík je vysoko horľavý plyn bez chuti a zápachu. Europoslanci skúmali, či bezpečnostné problémy spojené s jeho využívaním nie sú brzdou uplatnenia na trhu. 

Európska komisia považuje vodík za obnoviteľný zdroj, vďaka ktorému bude možné dekarbonizovať aj odvetvia ťažkého priemyslu akými sú oceliarstvo či výroba hliníka. Zároveň tak pomôže dosiahnuť EÚ uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Jednou z kľúčových otázok je však bezpečnosť: plyn je vysoko horľavý, čo znamená, že pri preprave a využívaní je nutné dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá.

Ako konštatuje nemecká europoslankyňa Angelika Niebler (EPP): „Pre úspešný rozvoj európskeho vodíkového hospodárstva je potrebné stanoviť vysoké bezpečnostné štandardy.“ Ak chceme s nejakou technológiou do budúcna počítať, musí byť v prvom rade úplne bezpečná, zdôraznila.

Niebler je jednou z autoriek správy Európskeho parlamentu k návrhu vodíkovej stratégie, s ktorým prišla eurokomisia v júni 2020.

Európsky parlament je „pevne presvedčený, že kľúčom k úspešnému vytvoreniu vodíkového hospodárstva je jeho prijatie verejnosťou,“ zdôrazňuje správa. Europoslanci zároveň vyzývajú, aby boli prijaté opatrenia, ktoré podporia „silnú kultúru bezpečnosti v hodnotovom reťazci vodíka”.

Ostatných europoslancov možné bezpečnostné riziká spojené s vodíkom veľmi neznepokojujú. Ako dodal hlavný autor parlamentnej správy nemecký europoslanec Jens Geier (S&D): „Priemysel vyrába a spracováva vodík desaťročia. Štandardy bezpečnosti pri využívaní vodíka úspešne existujú už roky.”

Vodík nie je nová technológia. Má však problémy s imidžom kvôli vysokej horľavosti a spájaním s vodíkovou bombou či katastrofou vzducholode Hindenburg. Tá vzplanula počas leteckej show v roku 1937 v Nemecku a zábery z nehody naštrbili dôveru ľudí k vodíku na dlhé roky.

Vzhľadom na dôležitosť vodíka pri dekarbonizácii priemyslu, politickí predstavitelia zahájili rôzne iniciatívy s cieľom zaistiť čo najväčšiu bezpečnosť výroby, prepravy a používania vodíka.

Bezpečnosť aj pre menšie firmy

Analýzou bezpečnosti pri nakladaní s vodíkom poverila Európska komisia svoje verejno-súkromný Spoločný podnik pre palivové články a vodík (Fuel Cells and Hydrogen Joint Undertaking – FCH JU). V rámci podniku zriadila expertnú skupinu, ktorá zabezpečí, aby sa „vodíková bezpečnosť primerane riešila a riadila“.

Európsky panel pre bezpečnosť vodíka (European Hydrogen Safety Panel – EHSP), založený v roku 2017, má dva hlavné ciele: rieši bezpečnosť vodíka a šíri znalosti a kultúru bezpečnosti v hodnotovom reťazci vodíka.

Zatiaľ čo veľké spoločnosti majú spravidla zavedené prísne bezpečnostné postupy, spoločný podnik FCH si kladie za cieľ vyvinúť protokoly bezpečnej manipulácie. Tie budú voľne dostupné pre kohokoľvek, kto narába s vodíkom – vrátane malých podnikov.

EHSP spolupracuje so Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC) s cieľom lepšie porozumieť bezpečnostným otázkam, ktoré vodík prináša. Na tento účel vytvorili spoločnú databázu, ktorá zaznamenáva incidenty súvisiace s vodíkom ešte spred roku 1990.

Európska databáza vodíkových incidentov a nehôd (HIAD 2.0) zaznamenala podľa poslednej správy z 21. septembra takmer 600 udalostí.

Obrovská databáza údajov a ich následná analýza poskytli cenný pohľad do príčin nehôd. Jedným z najdôležitejších zistení je, že lepšia odborná príprava a vzdelávanie pracovníkov, ktorí prichádzajú s vodíkom do kontaktu, mohli zabrániť viac ako štvrtine nehôd.

Otázka nákladov

V diskusii o vodíku je považované vzdelávanie a odborná príprava za nákladovo efektívnejšie riešenie ako prísnejšie bezpečnostné pravidlá.

Ako uviedol Garcia Hombrados: „Vždy existuje kompromis medzi bezpečnosťou a nákladmi.” Zdôraznil, že presadzovanie najprísnejších možných bezpečnostných opatrení by spôsobilo, že vodík sa nebude finančne vyplácať.

Ako dodal člen EHSP Georg Mair: „Toto je klasický konflikt optimalizácie.“ Prevencia nehôd za každú cenu by nebola podľa neho ekonomicky schodným riešením, pričom vyzval na účinnejšie presadzovanie princípu „bezpečnosť na prvom mieste“ (safety-first approach).

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 8. 10. 2021, autor: rpa