Štyri roky po tom, čo poľská vláda schválila „Ústavu pre vedu“, akademici pokračujú v diskusii o tom, či majú reformy zamýšľaný vplyv.

Keď Poľsko v roku 2018 prijalo Ústavu pre vedu, cieľom bolo viac zosúladiť vysokoškolský systém krajiny s normami EÚ a umiestniť univerzity tak, aby boli úspešnejšie v programoch financovania výskumu a vývoja EÚ. Okrem zmeny spôsobu rozdelenia rozpočtu na výskum priniesla reforma nové kritériá hodnotenia výskumu s väčším dôrazom na publikovanie v medzinárodných časopisoch.

Hodnotiaci systém používa tri hlavné kritériá na hodnotenie výskumu: kvalitu výsledkov výskumu meranú vládou vypočítaným bodovaním na základe prestíže časopisov, v ktorých je publikovaný; zabezpečenie externého financovania výskumu; a vplyv výskumu na spoločnosť.

Pre kritikov chýba týmto hodnotiacim kritériám flexibilita potrebná na to, aby umožnila univerzitám zvoliť si vlastnú cestu namiesto napodobňovania vedeckých systémov v západnej Európe. Kritici tvrdia, že reforma v Poľsku je zameraná na posun v tabuľke vyššie a väčšiu viditeľnosť na medzinárodnej scéne, ale mohla by mať opačný efekt, nútiť akademikov, aby plnili formálne požiadavky namiesto toho, aby sa zameriavali na excelentnosť výskumu.

Zároveň so zmenou hodnotiacich kritérií zákon upravil spôsob výpočtu miezd výskumníkov. Pred reformou sa univerzity mohli odvolávať na výsledky svojich publikácií v časopisoch. Ústava pre vedu však zaviedla jednotný systém bodovania, v rámci ktorého akademici získavajú body na základe štyroch vybraných publikácií, ktoré predložia na hodnotenie.

Jarosław Gowin, minister pre vedu a vyššie vzdelávanie v čase, keď bol zákon predstavený, uviedol, že to zvýši kvalitu vzdelávania a poskytne univerzitám väčšiu autonómiu. Odhadol, že „prelom vo vedeckom výskume“ nastane do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti zákona.

Gowinom stanovená päťročná lehota na zviditeľnenie účinkov zákona sa blíži. Ale akademici majú stále rozdielne názory na úspešnosť legislatívy.

Viac autonómie a zameranie sa na kvalitu

Marcin Pałys, bývalý rektor Varšavskej univerzity, hovorí, že zákon o vysokoškolskom vzdelávaní dal univerzitám väčšiu autonómiu, pokiaľ ide o definovanie ich štruktúry a rozsahu práce. Ako uviedol: „Oveľa viac slobody je pri definovaní vlastných študijných programov.“ Miera autonómie závisí od kvality výskumu na konkrétnej univerzite: čím vyššie je výskum hodnotený, tým má univerzita väčšiu slobodu.

Pałys pozitívne vníma aj zmenu v rozdeľovaní financií. Zákon spájal oddelené zdroje financovania výučby a výskumu do jedného fondu, ktorý interne vyplácajú samotné univerzity. Ako poznamenal Pałys, v minulosti, keď fakulty dostávali prostriedky priamo od vlády, bolo ťažké realizovať celouniverzitnú vedeckú politiku a koordinovať výskum.

Ako ďalej uviedol Palys: „Interdisciplinárny výskum bol tiež náročný na koordináciu, pretože každá jednotka dostávala vlastné financovanie. Bol som rektorom a tento problém poznám. Teraz môžu univerzity robiť rozhodnutia, ktoré sú dobré pre celú inštitúciu, a nie myslieť v zmysle záujmov jednotlivých fakúlt.“

Reforma posilnila „ducha kvality“ na univerzitách, prinútila inštitúcie premýšľať nad rámec plnenia formálnych kritérií a zamerať sa na kvalitu výsledkov. Zákon podľa Pałysa podnietil aj záujem akademikov o publikovanie v medzinárodných časopisoch.

Existuje však priestor na zlepšenie, pričom podľa Palysa požiadavka na rozsiahle používanie Kódexu administratívnych postupov na reguláciu procesov vo vnútri univerzít presunula zameranie z vedeckej spoľahlivosti a excelentnosti na dodržiavanie právnych požiadaviek. Zdôvodnenie bolo pochopiteľné, ale realizácia zlyhala, dodal.

Ďalším nedostatkom je nedostatok právnych stimulov na spoluprácu. Ak dvaja akademici pracujú na príbuzných témach a hodnotenie výsledkov nie je ovplyvnené tým, či pracujú samostatne alebo spoločne, nie je to príliš motivujúce spájať úsilie, uviedol Pałys. Podotkol však, že podnety na spoluprácu by mali pochádzať aj od rektorov, pretože neexistuje všeobecné pravidlo, ktoré by fungovalo pre každú inštitúciu. Ako ďalej dodal Palys: „Vedenie univerzity by mohlo vymyslieť spôsoby, ako stimulovať spoluprácu, a existuje na to dostatok nástrojov v rozsahu, ktorý zodpovedá profilu inštitúcie.“

Snaha posunúť sa v tabuľkách hodnotenia a získať medzinárodnú viditeľnosť necháva menšie inštitúcie v nepríjemnej situácii. Ako vysvetlil Palys: „Zatiaľ nie je jasná predstava, ako [aplikovať] kritériá tak, aby sa zodpovedali menšie, špecializované inštitúcie, ale nie na úkor flexibility veľkých inštitúcií.“ Hodnotiace kritériá sú určené pre komplexné vysoké školy a menšie inštitúcie so zameraním na vybrané odbory môžu mať problém s ich splnením.

Ako jeden z ukazovateľov úspechu reformy Pałys uviedol, že počet výskumných grantov EÚ, ktoré Poľsko získalo, a ich celková hodnota sa v posledných rokoch zvýšila, hoci je potrebné pokračovať.

Vykreslenie trasy

Piotr Stec, profesor na Fakulte práva a správy Opole University a hlavný riešiteľ vládou financovaného projektu „Hodnotenie akademického právneho výskumu zameraného na kvalitu“ je menej optimistický.

Podľa jeho názoru ústava pre vedu zmenila skôr štruktúru vzdelávacieho systému ako základné princípy. Ako uviedol Stec: „Je to len ukladanie blokov v inom poradí. Čo bolo zlé, zostáva zlé, čo bolo dobré, zostáva dobré.“

Hoci tento systém poskytuje univerzitám väčšiu autonómiu, pokiaľ ide o riadenie tokov financií, stále mu chýba flexibilita, ktorá by umožnila univerzitám zvoliť si vlastnú cestu namiesto toho, aby sa zameriavali len na hodnotenia a modelovali sa podľa svetových akademických lídrov. Ako dodal Stec: „Univerzity si musia nájsť svoju vlastnú DNA – svoju vlastnú cestu, vlastnú stratégiu. A to v reforme chýba.“

Ďalším problémom je podľa Steca spôsob, akým sa staré a nové inštitúcie hodnotia podľa rovnakých metrík. Opole University, ktorá má menej ako 30 rokov, priamo konkuruje Jagelovskej univerzite, ktorá má viac ako 600 rokov. Ako uviedol Stec: „Moja univerzita je ako start-up. Robíme skvelé veci, ale momentálne nemáme také výsledky ako Jagelovci, rovnako ako by start-up nemal peniaze Elona Muska.“

Stec poznamenal, že systém by bol efektívnejší na medzinárodnej úrovni, ak by podporoval univerzity, aby prešli z čistej súťaže na kombináciu súťaže a spolupráce. Ďalej dodal: „Ak budú top hráči hodnotení [v porovnaní] s portfóliom európskych univerzít, nie navzájom porovnávaní, potom sa všetci budú snažiť byť víťazmi.“

Ďalším problémom je, že systém je príliš zameraný na podporu univerzít s intenzívnym výskumom a prehliada kvalitu výučby. Ako vysvetlil Stec: „Neexistuje žiadna motivácia robiť dobré vyučovanie. Všetci zabúdame, že univerzity sú školy. Ak zanedbáme tento aspekt výučby, znamená to, že študenti k nám neprídu.“ Na prijatie myšlienky univerzity, ktorá neudeľuje vyššie tituly a je vynikajúcou univerzitou, je potrebná zmena mentality.

Pozitívnejšie je, že reforma je evolučná, nie revolučná, a poľská vláda je otvorená úprave systému. Ako dodal na záver Stec: „Je to hlavná legislatíva a nemôžete urobiť dokonalý čin bez nedostatkov. Skutočnosť, že sa vláda snaží pochopiť, čo sa pokazilo, a zmeniť to, je dobrým znamením pre budúcnosť.“

Stabilné a konštantné

Pre niektorých výskumníkov sa však predpisy v Poľsku príliš často menia. Wawrzyniec Konarski, profesor politických vied a rektor Vislanskej univerzity, zdôraznil potrebu stabilných a stálych kritérií. Reforma bola užitočná pri vnesení štruktúry do hodnotiaceho systému pre vysoké školy, avšak kritériá sú „príliš závislé od želania ochotných“.

Výskumníci sú pod tlakom, aby publikovali v časopisoch, ktoré im dajú najviac bodov, a to sa stalo „akousi akademickou posadnutosťou,“ uviedol Konarski a poznamenal, že reforma nepodporuje zapojenie do iných foriem komunikácie. Ústava pre vedu by podľa neho mala brať do úvahy nielen časopisecké práce, ale aj poskytovanie odborných znalostí napríklad prostredníctvom online prednášok alebo diskusií.

Ďalším problémom je financovanie a Konarski uviedol, že zdroje financovania by mali byť viac diverzifikované. Ďalej poznamenal: „Dúfam, že tu bude oveľa väčšia skupina […] vrátane súkromných podnikov, ktoré budú ponúkať konkrétne granty na financovanie výskumu a akademických nápadov.“ Vláda by mohla stimulovať súkromné ​​investície do výskumu prostredníctvom daňových úľav. Konarsku ďalej uviedol: „Je potrebná synergia medzi štátnymi nariadeniami a aktivitami rôznych nadácií a súkromných spoločností.“

Na druhej strane Konarski poznamenal, že Ústava pre vedu povzbudzuje poľských akademikov, aby boli viac medzinárodne orientovaní. Je však príliš skoro na to, aby sme dospeli k záveru, že reforma je celkovo pozitívna. Na záver dodal: „Stále sme v strede cesty.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 6. 12. 2022, autor: rpa