Argument, že ženy sa do vysokých pozícií nehrnú, už v strednej Európe neplatí. Ambície majú rovnako vysoké, ako muži. Potvrdzuje to rozsiahly výskum, ktorý sledoval rodové rozdiely aj na Slovensku. Ak by sa zlepšilo postavenie žien na trhu práce, slovenská ekonomika by mohla do roku 2030 počítať s dodatočným navýšením HDP o 8,6 %.
Ženy tvoria v strednej a východnej Európe 52 % populácie a až 60 % absolventov vysokých škôl. Napriek tomu sa na vedúce posty dostávajú v menšom počte, ako muži. Dôvodom ale nie je to, že by o postup v kariérnom rebríčku nemali záujem. Navyše, ak by sa ich zastúpenie v manažmente a exekutíve zlepšilo, ich inštitúcie by mali až o pätinu väčšiu šancu dosiahnuť nadpriemerný profit.
Zníženie rodových rozdielov v regióne strednej a východnej Európy by mohlo do roku 2030 naliať do štátnych rozpočtov ročne až o 146-miliárd EUR viac, ako pri zachovaní súčasného stavu. Ide o približne rovnakú sumu, ako HDP Slovenska a Chorvátska z roku 2019 dohromady. Potvrdzuje to najnovšia štúdia konzultačnej spoločnosti McKinsey & Company.
Inými slovami, ak by sa rozdiely medzi mužmi a ženami v siedmich krajinách znížili, ekonomiky by si polepšili v priemere o 8,3 %. Keby sa dokonca naplnil scenár úplnej parity, nárast by predstavoval až 370-miliárd EUR ročne, čo je o vyše polovicu viac, ako by to bolo v prípade zachovania súčasných rodových rozdielov.
Pozitívne ekonomické dopady
Ekonomické dôsledky rodovej parity by sa naprieč siedmimi krajinami (Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Ukrajina) čiastočne líšili. Najväčší prospech by mala zo zlepšenia postavenia žien poľská ekonomika, ktorej HDP by do roku 2030 vyrástlo o ďalších 66-miliárd EUR. V regióne potom nasleduje Rumunsko, a hneď za ním Slovensko s dodatočným navýšením HDP o 8,6 %.
Paradoxne, rovnaká trojica krajín si v regióne z hľadiska rodovej rovnosti v spoločnosti vedie už dnes najlepšie.
Výskum, ktorý prebiehal postupne ostatnú dekádu, tiež jasne dokazuje, že rozmanitosť v zamestnaneckej štruktúre a vedení má priamy vplyv na to, ako dobre si po ekonomickej stránke inštitúcia vedie. Podľa McKinsey je pravdepodobnosť, že firma zaznamená nadpriemerný profit, vyššia o 26 % vtedy, ak je jej vedenie rodovo rozmanité. Väčší podiel žien na najvyšších manažérskych pozíciách tak koreluje s lepšou finančnou výkonnosťou spoločnosti.
Aj napriek tomu, že ženy v strednej a východnej Európe majú v porovnaní s mužmi vyššie vzdelanie (60 % všetkých absolventov vysokých škôl tvoria ženy), na manažérskych postoch je len 37 % žien. To je dokonca viac, ako v západnej Európe, kde je medzi manažérmi len 32 % žien.
Na najvyšších pozíciách (CEO) je v strednej a východnej Európe len 8 % žien. Na Slovensku dokonca iba jedno percento.
Až 44 % stredo- a východoeurópskych firiem nemá v exekutívnej funkcii žiadnu ženu. Ďalších 31 % zamestnalo na tomto poste jednu ženu.
Ženy sú rovnako ambiciózne, ako muži
Prieskumu medzi viac ako tritisíc zamestnancami naprieč regiónom tvrdí, že záujem o povýšenie má 57 % žien a 56 % mužov. Tento minimálny rozdiel dokazuje, že ženy sú vo svojej práci rovnako ambiciózne, ako muži. Takmer tretina žien (28 %) si ale myslí, že im ich rod znemožňuje toto povýšenie získať.
Navyše, ženy, ktoré si mysleli, že sa pravdepodobne na vrcholovú pozíciu vo svojej inštitúcii nedostanú, uviedli ako dôvod chýbajúce schopnosti (43 %) alebo správny štýl vedenia (38 %). Muži však o svojich schopnostiach pochybovali oveľa menej. Za dôvod nepovýšenia najčastejšie označovali firemný systém postupu, ktorý údajne nezávisel od zásluh (43 %).
Ako najzásadnejší dôvod pomalého postupu v práci však ženy uvádzali nedostatočnú rovnováhu medzi osobným a pracovným životom, a s ním spojenou neplatenou prácou v domácnosti. Podľa Eurostatu sa totiž v Únii domácim prácam denne venuje 70 % žien a len 22 % mužov.
Pandémia tento pomer ešte zhoršila, čo v prieskume potvrdilo až 54 % žien, ktoré sa okrem bežných aktivít venovali doma aj malým deťom.
Ako dosiahnuť rodovú paritu?
McKinsey firmám radí, aby ženám postup do manažérskych a vedúcich rolí umožňovali. Ideálne si v tejto oblasti potrebuje organizácia nastaviť jasnú víziu a konkrétne ciele. Nápomocné sú iniciatívy, na podporu kariérneho postupu, ako mentorstvo, sponzorovanie, či špecifické tréningy zručností, zamerané na oblasti, ktoré požadujú práve ženy.
Pridanú hodnotu má podpora rovnováhy medzi osobným a pracovným životom. Firmy, či vlády na firemné podnety, môžu podporiť rozšírenie flexibilných pracovných podmienok, vrátane práce na čiastočný úväzok, či na diaľku, alebo flexibilný pracovný čas.
Efektívne je rozšírenie otcovskej dovolenky, či zlepšenie cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti. Práve posledný faktor je špecifickým problémom na Slovensku, kde starostlivosť o deti stojí domácnosti až pätina príjmu. Stredoeurópsky priemer je pritom 12 %. Najmenej (6 %) stojí starostlivosť o deti maďarské a poľské domácnosti.
V neposlednom rade sú zásadné zmeny sociálnych noriem a prístupu k téme rodovej parity. Hoci ide o komplexný problém, výskumy jasne potvrdzujú, že viditeľné angažovanie sa vedúcich predstaviteľov firiem má pri znižovaní rodovej nerovnováhy efekt. Ten je omnoho väčší, ak sa agenda nedeleguje len na „manažérov pre rozmanitosť“ (diversity officers), ktorých v ostatnom období začínali korporátne štruktúry čoraz aktívnejšie zamestnávať.
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 14. 10. 2021, autor: rpa
