Spoločnosť SPP – distribúcia vyskúša v Blatnej na Ostrove primiešavanie 10 % vodíka do zemného plynu pre firmy aj domácnosti. Pôjde o vodík z obnoviteľných zdrojov, nakúpený cez certifikáty udržateľnosti.

Ako uviedol Peter Demeč z SPP-D na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu: „Zvažovali sme obce v okolí Bratislavy hlavne čo sa týka dostupnosti ľudí, ktorí by projekt obsluhovali, a prirodzene nám vyšla obec Blatná na Ostrove.” Zároveň má obec Blatná na test dobré predispozície: miestne rozvody sú z vhodných materiálov – ocele a platu.

Kým sa však začne do zemného plynu primiešavať vodík, musia ešte svoje stanovisko k tejto zmene priložiť výrobcovia kotlov, plynových šporákov či prietokových ohrievačov vody, ktoré obyvatelia obce používajú.

Firma chce testovať primiešavanie vodíka do distribučnej sústavy v lete, lebo domácnosti vtedy spotrebúvajú menej plynu a tým budú potrebovať aj menej vodíka. Ako odôvodnil čas testu Demeč: „V letných mesiacoch, kedy je systém viac natlakovaný, sa prípadné netesnosti prejavia v sústave skôr ako v zime, keď je plynu viac a tečie plynulejšie.”

Komisia stavila na vodík aj vo svojom programe REPowerEU na zbavenia sa závislosti od zemného plynu z Ruska. Okrem rozvoja trhu s vodíkom, chce zabezpečiť, aby všetka nová plynárenská infraštruktúra bola výhľadovo uspôsobená na prepravu vodíka.

Podmienkou je bezpečnosť

Jednou z kľúčových otázok rozvoja vodíkovej ekonomiky je bezpečnosť. Vodík je vysoko horľavý plyn, čo znamená, že pri preprave a využívaní je nutné dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá.

Ešte na jeseň prišla skupina europoslancov so správou, ktorá zdôraznila potrebu prijatia vodíka verejnosťou a vyzývajú, aby boli prijaté opatrenia ktoré podporia „silnú kultúru bezpečnosti v hodnotovom reťazci vodíka”.

Ako konštatovala vtedy nemecká europoslankyňa Angelika Niebler (EPP) vo vyjadrení pre portál EURACTIV: „Pre úspešný rozvoj európskeho vodíkového hospodárstva je potrebné stanoviť vysoké bezpečnostné štandardy.“

Podľa Pavla Demeča distribúcia zmesi zemného plynu a vodíka nekladie až taký nárok na potrubie, než by to bolo v prípade čistého vodíka. Pre zaistenie bezpečnosti testu, urobí SPP množstvo opatrení. Ako uistil Demeč: „Do testu by sme nešli, keby sme mali pochybnosti.” Pracovníci firmy aj rôznych spoločností, ktoré na projekte spolupracujú „budú v obci celý čas prítomní a kontrolovať distribučnú sieť aj jednotlivé odberné miesta”.

Certifikáty udržateľnosti

V Blatnej na Ostrove využije firma vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov tak, že nakúpi certifikáty udržateľnosti od jeho holandského výrobcu. Vodík sa tým pádom vyrobí z elektriny zo  slovenského energetického mixu.

Certifikáty udržateľnosti či už pri elektrine alebo pri obnoviteľných plynoch sú jedným zo spôsobov, ako rozbehnúť trh so zelenými energetickými produktmi. Európska komisia pripravuje celoeurópsku databázu, ktorá bude sledovať uhlíkovú stopu rôznych typov vodíka a iných nízkouhlíkových palív. Zverejňovanie a zhromažďovanie údajov o tom, aká je uhlíková stopa jednotlivých typov vodíka, bude kľúčové pre vyššiu transparentnosť a rozvoj vznikajúceho trhu s vodíkom. Cieľom je posilniť jeho využívanie v rôznych hospodárskych sektoroch.

V súčasnosti sa 96 % vodíka vyrába z fosílnych palív. Európska komisia však vkladá svoje nádeje do takzvaného zeleného vodíka vyrábaného z obnoviteľných zdrojov energie. Ten je však v súčasnosti oveľa drahší ako jeho fosílna alternatíva. Certifikácia uhlíkovej stopy by to mohla zmeniť, čím sa stáva kľúčovým predpokladom rastu trhu s vodíkom.

Západoeurópske krajiny, ktoré potrebujú veľké množstvo čistého vodíka na dekarbonizáciu svojho energeticky náročného priemyslu, už Komisii povedali, že by vytvorenie záväzného certifikačného systému uvítali.

Ako sa zhodlo sa v októbri 2021 sedem európskych krajín v liste adresovanom Komisii. Signatármi bolo Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Švajčiarsko: „Spoločné definície vodíka (z rôznych zdrojov) podobne ako transparentný a ľahko uplatniteľný certifikačný mechanizmus pre vodík sú predpokladom informovaného rozhodovania spotrebiteľov a rozvoja rýchlo rastúceho trhu s vodíkom, ktorý prispeje ku klimatickej neutralite v roku 2050.“

Ako uviedli krajiny v dokumente: „Vývoj harmonizovaného certifikačného systému v európskom aj medzinárodnom kontexte by mal byť pre Európsku komisiu najvyššou prioritou.“

Ďalšie plány na Slovensku

Európska komisia tvrdí, že databáza bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní európskych klimatických cieľov, pričom odhaduje, že 24 percent celosvetového dopytu po energii by v roku 2050 mohlo byť pokrytých čistým vodíkom.

SPP-D možné zapojenie vodíka vidí v dlhodobom horizonte. Do roku 2025 plánuje zabezpečiť, aby bolo možné pridávať do zemného plynu päť percent vodíka na celom území Slovenska. Do roku 2030 by to malo byť až 10 %. Aj keď firma pripraví na primiešavanie vodíka celú svoju infraštruktúru vrátane koncových zariadení a potrubnej siete, nie je jasné, či bude mať dostatok vodíka k dispozícii.

Ako uviedol Demeč: „Neznamená že do tohto termínu bude v zemnom plyne desať percent vodíka. Ak bude vodík v tom čase na Slovensku dostupný, tak do tejto miery koncentrácie prímesi vieme dekarbonizovať plošne.”

Objavujú sa zámery aj na lokálnu výrobu vodíka, či už ide o výrobu vodíka zo spracovania odpadu, z malých solárnych alebo veterných elektrární. Ako ďalej dodal Demeč: „Ak sa rámci Slovenska aj Európy sa rozvinie vodíková infraštruktúra a vodík bude prúdiť vo väčších objemoch, tak to vytvorí predpoklady pre vytvorenie vodíkových údolí, kde by sme mohli vodík rozvádzať aj do domácností napríklad na vykurovanie.”

Únia chce rozvoj vodíka urýchliť 

Urýchlenie projektov na výrobu vodíka podporuje aj Európska únia. Už v legislatívnom balíčku na zníženie emisií Fit for 55 rátala s výrobou vodíka do roku 2030 v objeme 5,6-milióna ton. V marci 2022 bol predstavený program na zníženie závislosti od ruského plynu REPowerEU, kde eurokomisia ráta so zvýšením využitia vodíka o ďalších 15-miliónov ton, z ktorých by sa malo 10-miliónov ton doviezť z krajín mimo EÚ. Toto množstvo by malo ušetriť od 25 do 50-miliárd kubických metrov (m3) plynu ročne.

Komisia chce ďalej pracovať na tvorbe regulačného rámca, aby podporila európsky trh s vodíkom a vybudovanie integrovanej plynárenskej a vodíkovej infraštruktúry, zásobníkov vodíka a prístavnej infraštruktúry, píše v pláne REPowerEU.

Pre zníženie závislosti od ruského plynu, hľadá Komisia cesty, ako diverzifikovať svoje dodávky. Oprášila preto projekty viacerých plynovodov a tiež hovorí o investíciách do novej infraštruktúry na skvapalnený zemný plyn (LNG). Podľa Komisie nie sú tieto plány na podporu plynárenskej infraštruktúry v rozpore s európskymi klimatickými cieľmi. Nová cezhraničná infraštruktúra by mala byť totiž „kompatibilná s vodíkom”, ktorý sa bude výhľadovo vyrábať z obnoviteľných zdrojov, sľubuje Komisia. Ďalej sa v programe REPowerEU zaväzuje, že urýchli proces posudzovania prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíka.

Vo svojich vodíkových plánoch chce Komisia podporovať pilotné projekty v susedstve EÚ zamerané na výrobu a prepravu obnoviteľného vodíka ako je napríklad stredozemské partnerstvo pre zelený vodík. Zároveň bude spolupracovať na uzavretí partnerstiev pre zelený vodík s priemyslom s cieľom vytvoriť globálny európsky mechanizmus pre vodík, ktorý má zlepšiť prístup členských štátov k cenovo dostupnému obnoviteľnému vodíku

Svoju úlohu pri nahrádzaní zemného plynu majú podľa Komisie zohrať aj iné formy bezemisného vodíka než je zelený vodík z obnoviteľných zdrojov – počíta najmä s vodíkom z jadrovej energie.

Slovensko by mohlo podľa akčného plánu k vodíkovej stratégii vyrábať v roku 2030 okolo 50-tisíc ton vodíka. Ten by sa mal využiť najmä v priemysle, doprave, ale aj v energetike.

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 28. 4. 2022, autor: rpa