Veda a výskum na Slovensku sú dlhodobo podfinancované. Viac zdrojov na ne vynakladajú všetky ostatné krajiny V4.

Zmenu sľubuje plán obnovy, na podporu inovácií by z neho malo ísť 630-miliónov EUR. Prvé dotácie sa mali rozdeľovať už vlani na jeseň, nakoniec však výzvy na projekty vyhlásené neboli.

“Nebolo realistické očakávať, že sa výzvy vyhlásia do roka, ak na Úrade vlády nebol ani jeden človek, ktorý by sa tejto agende v minulosti venoval,” tvrdí šéfka Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) na Úrade vlády Michaela Kršková.

Niekoľkomesačné zdržanie však podľa nej umožní nastaviť pravidlá lepšie, ako to bolo v minulosti.

“Nechcem bez rozmyslu a prípravy skladať lietadlo až pár minút potom, ako vzlietne a sledovať, ako sa po dvoch minútach vo vzduchu celé trasie a hrká,” vysvetľuje Michaela KRŠKOVÁ v rozhovore pre INDEX.

V rozhovore sa dočítate:

• Ako budú po novom na Slovensku financované vysoké školy a výskumné inštitúcie?
• Prečo výzvy na výskum a vývoj neboli vyhlásené na jeseň, ako sa pôvodne plánovalo?
• Kedy výskumníci získajú prvé peniaze a kto sa o ne môže hlásiť?
• Prečo by bolo správne vrátiť časť eurofondov Európskej únii?
• Ako bojovať proti odlevu mozgov okrem reformy vysokých škôl?
• Je v štátnej správe možné presadiť viac ako v súkromnom sektore?

V roku 2019 sa do výskumu a vývoja na Slovensku investovalo 0,83 percenta HDP. Ako sme na tom v súčasnosti?

Za rok 2021 to bolo 0,91 percenta HDP, čo nie je razantný posun. Okrem toho, k nárastu došlo primárne zo súkromných zdrojov. Pri výdavkoch na výskum a vývoj ide totiž o kombináciu verejných a súkromných zdrojov. V rozvinutejších krajinách je tento pomer jedna ku dvom, u nás dlhodobo nefunguje.

Prečo?

Verejné zdroje nedokážu mobilizovať dostatočné množstvo súkromných zdrojov a zároveň sú obe tieto úrovne poddimenzované.

Stratégiu si nemôžeme dovoliť neschváliť

Čo robíte, aby sa to zlepšilo?

V Stratégii výskumu, vývoja a inovácií, ktorú – ak situácia dovolí – predložíme vláde na schválenie v januári, predpokladáme zvýšenie investícií do výskumu a vývoja do roku 2030 na dve percentá HDP, respektíve na jednu miliardu EUR ročne. Zo štátneho rozpočtu by malo malo ísť 0,67 percenta HDP, zo súkromného kapitálu rátame s mobilizáciou vo výške 1,2 percenta HDP.

Stratégia mala byť schválená v septembri. Prečo mešká?

Pracovať sme na nej začali hneď po mojom príchode na Úrad vlády v novembri 2021. Prišla som však do prostredia, kde nebolo vybudované vôbec nič. Potrebovala som dať dokopy tím, ktorý by stratégiu dokázal kvalitne napísať. Napríklad vedúca tímu Iva Kleinová prišla až vlani v januári.

Navyše, nepracovali sme len na stratégii, ale aj na akčnom pláne, čo v štátnej správe nie je bežné. Väčšinou sa celý rok pripravuje len stratégia a až ďalší rok akčný plán. My sme oba dokumenty zvládli za menej ako polovičný čas.

Môže schválenie stratégie ovplyvniť decembrový pád vlády?

Ide o míľnik plánu obnovy, ktorý si nemôžeme dovoliť neschváliť. Očakávam preto kooperatívny prístup. Nedokážem to však zaručiť.

V marci 2022 prešla parlamentom aj reforma riadenia vedy výskumu a inovácií. Čo priniesla?

Aj vďaka našej intervencii sa zaviedlo periodické hodnotenie vedeckej a inej tvorivej činnosti z pohľadu primárne externých zahraničných hodnotiteľov podľa vzoru britského systému.

Financovanie výskumných inštitúcií z verejných zdrojov bude postupne závisieť aj od ich výskumného výtlaku a publikačnej kvality. Prvé výsledky zverejnilo ministerstvo školstva pred Vianocami. Hodnotenie sa bude opakovať každých šesť rokov.

Zároveň sme zaviedli zahraničné hodnotenie projektov vo výskume a inováciách, ktoré sú z verejných zdrojov financované sumou vyššou ako 200-tisíc EUR. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na všetky výzvy z plánu obnovy.

Taktiež sa zmenilo zloženie Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Doteraz fungovala ako kópia vlády. Bolo v nej zastúpených 13 ministerstiev a množstvo verejných inštitúcií a agentúr.

Po novom sa pretransformovala na expertný orgán zložený zo štyroch ministrov a desiatich transparentne nominovaných odborníkov, ktorý vedie premiér na Úrade vlády.

Čo ukazujú prvé hodnotenia výskumných inštitúcií?

Z toho, čo som videla, to vyzerá celkom zaujímavo. Pomerne dobré výsledky majú spoločenské a humanitné vedy na vysokých školách. Príjemne ma prekvapilo, že často zaznávané alebo dehonestované oblasti robia výstupy na svetovej úrovni.

Devätnásť výziev naraz nie je dobrý nápad

Po reformách mali prísť investície. Prvé výzvy na dotácie mali byť podľa plánu obnovy vyhlásené už na jeseň 2022. Nestalo sa tak. Prečo?

Asi nebolo úplne realistické očakávať, že sa výzvy vyhlásia do roka, ak na Úrade vlády nebol ani jeden človek, ktorý by sa tejto agende v minulosti venoval. Respektíve, možné by to bolo, výzvy by však musel vyhlasovať priamo Úrad vlády. Čo sme, mimochodom, raz aj urobili.

Kedy?

Tesne po vypuknutí vojny na Ukrajine. V jednej z investícií máme alokáciu na excelentnú vedu, ktorej cieľom je pritiahnuť na Slovensko vysokokvalifikovaných zahraničných výskumníkov.

Keď z Ukrajiny začali utekať šikovní pracovníci vysokých škôl, rýchlo sme zostavili schému, cez ktorú sme rozdelili peniaze medzi vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied, aby ich mohli zamestnať a zaplatiť.

V súčasnosti sme vo fáze, keď množstvo záujemcov prekročilo alokáciu výzvy. Znamená to, že jej podmienky sú pomerne dobre nastavené.

Vyhlasovať výzvy priamo z Úradu vlády sa teda ako problém nejaví.

Je to kapacitne náročný proces. Na rozdelenie 600-miliónov EUR by sme potrebovali najať stovku projektových manažérov s veľmi špecifickou expertízou.

Navyše, našou primárnou úlohou je do oblasti vedy a výskumu vniesť stratégiu a poriadok. Musíme znížiť množstvo agentúr a jasne rozdeliť tých, ktorí premýšľajú nad prioritami a tých, ktorí výzvy len implementujú.

Občan sa tak dokáže oveľa lepšie zorientovať. Podobne to funguje vo väčšine vyspelejších krajín. Ak by sme z Úradu vlády urobili ďalšiu agentúru, prispelo by to k ešte väčšej nesystémovosti.

Čo bolo treba urobiť, aby ministerstvá a agentúry boli schopné výzvy vyhlásiť?

Najprv bolo treba rozhodnúť, kto bude výzvy vyhlasovať a následne s nimi vyrokovať sprostredkovateľské zmluvy, čo pre pomerne komplikované pravidlá plánu obnovy nie je triviálne.

Ideme podľa niekoľkostranových zmlúv, ktoré sa podpisovali v čase, keď nastala koaličná kríza. Na našich partnerských ministerstvách to proces zaseklo na niekoľko týždňov, dokonca v niektorých prípadoch aj na mesiac.

Zároveň za behu dochádzalo k zmenám. Napríklad na ministerstve školstva mala byť sprostredkovateľom Agentúra pre výskum a vývoj. Uprostred rokovaní sa to z iniciatívy ministerstva školstva zmenilo, pretože agentúra nebola pripravená na administráciu európskych zdrojov ani na využitie zahraničných hodnotiteľov. Tieto zdržania sme v decembri 2021 nevedeli predvídať.

S akým meškaním teda rátate?

Najviac dva-tri mesiace. Výzvy však budú z nášho pohľadu kvalitatívne lepšie ako to, na čo boli žiadatelia v minulosti zvyknutí. Okrem využitia zahraničných hodnotiteľov totiž všetky zámery výziev vopred konzultujeme s verejnosťou a pripomienky zapracovávame.

Bol teda plán vyhlásiť výzvy na jeseň príliš ambiciózny?

Jednak nastali spomínané komplikácie, určite však nebolo realistické napísať do plánu obnovy, že sa do konca roka 2022 vyhlási v jednej oblasti 19 rozličných výziev. Interne som tento problém komunikovala pomerne skoro. Navyše, vyhlásiť devätnásť výziev v tom istom čase ani nie je dobrý nápad.

Prečo?

Nejde totiž o obnovu domov, kde sa môže prihlásiť hocikto. Všetky výzvy sa v našom prípade zameriavajú na podobnú a celkom úzku cieľovú skupinu – výskumníkov, vysoké školy a inštitúcie a približne 800 firiem, ktoré na Slovensku robia výskum a vývoj.

Treba sa preto viac zamýšľať nad absorpčnou schopnosťou prostredia. Nedá sa čakať, že tí istí ľudia vygenerujú 14 rôznych projektov v 19 žiadostiach. Preto verím, že posunom získame nielen kvalitnejšie výzvy, ale aj kvalitnejšie projekty.

Po príchode na Úrad vlády ste sa vyjadrili, že vnímate veľmi nízku mieru dôvery ľudí v to, že investície sa premenia na výsledky, a to aj z dôvodu pozastavených výziev. V súčasnosti sa vám však deje niečo podobné.

My výzvy neposúvame z dôvodu, že by sme nevedeli, čo máme robiť alebo by to nemal kto pripraviť. Nejde o zlý zámer, ale o kombináciu subjektívnych a objektívnych príčin. Zároveň ide len o niekoľkomesačný posun, ktorým inovačný ekosystém neutrpí, práve naopak.

Ak by sme išli zaužívanými koľajami, možno by sme vedeli byť rýchlejší. V tomto prípade by však rýchlosť bola skôr na škodu. Nechcem bez rozmyslu a prípravy skladať lietadlo až pár minút potom, ako vzlietne, a sledovať, ako sa po dvoch minútach vo vzduchu celé trasie a hrká.

Ak Slovensko nesplnení míľnik v pláne obnovy, nezíska z neho peniaze. Neuškodí nám posun výziev?

Míľnik plánujeme splniť do marca 2023 a naň naviazaná žiadosť o platbu príde až v lete. Máme teda ešte pomerne dosť času. Osobne mi však až tak nejde o pomyselný bič Európskej komisie. Chcem dosiahnuť najmä to, aby sa peniaze čo najskôr dostali k správnym a kvalitným projektom.

Prvé výzvy v januári

Aké výzvy vyhlásite ako prvé?

V januári vyhlasujeme hneď niekoľko výziev. Väčšinou cielia na projekty, ktoré už získali externú validáciu na úrovni Európskej únie a chýbajú im potrebné finančné prostriedky, aby sa rozvíjali ďalej.

Jednou z nich je výzva na podporu projektov ocenených pečaťou Seal of Excellence z Bratislavského kraja. Vyhlasovateľom bude ministerstvo hospodárstva.

Takisto otvárame schému na prípravu projektov z Horizont Európa. Peniaze cielia na žiadateľov, ktorí si môžu dať spätne uhradiť vynaložené náklady.

Peniaze pre projekty Horizont Európa s pečaťou Seal of Excellence bude mať k dispozícii aj Výskumná agentúra ministerstva školstva.

V januári tiež pravdepodobne vyhlásime výzvy na významné projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré sa zameriavajú na dekarbonizáciu a digitalizáciu ekonomiky.

V pláne obnovy sa spomína aj priama podpora startupov cez fondy rizikového kapitálu. Ako bude fungovať?

Počítame s troma nástrojmi, ktorých sprostredkovateľom je Slovenský investičný holding (SIH). Firmy v rastovej fáze budú môcť využiť prvý nástroj. V ňom SIH získa 15-miliónov EUR z európskych zdrojov.

Druhý nástroj je pre firmy v počiatočnej fáze vývoja. SIH si v tomto prípade obstará skúsených investorov, ktorí budú následne investovať priamo do firiem. Na podobnom princípe sú už dnes podporované startupy z pôvodne nevyčerpaných eurofondov.

Tretím nástrojom mali byť zelené a digitálne mikropôžičky.

S nimi sa už neráta?

V rámci revízie plánu obnovy sme sa ich rozhodli upraviť. Nie je o ne až taký veľký záujem, ako sme si pôvodne mysleli, a zároveň ich už ponúkajú súkromné finančné inštitúcie. Z môjho pohľadu pri rizikových projektoch vo výskume a inováciách ani nedávajú veľký zmysel. Sú vhodné skôr pre klasické malé a stredné podniky, ktoré si chcú niečo prefinancovať.

Čím ich nahradíte?

Pretransformujeme ich na nástroj vhodný pre inovatívne firmy v úplných zárodkoch. Pre ne na Slovensku neexistujú takmer žiadne zdroje. Verím, že tým pomôžeme mobilizovať zdroje od anjelských investorov, ktorých je na Slovensku stále pomerne málo. Pri tomto nástroji čakáme na súhlas od Európskej komisie.

Kedy sa startupy budú môcť o tieto peniaze uchádzať?

Schému pre startupy v pokročilejšom štádiu vývoja spustíme začiatkom tohto roka. V súčasnosti sme vo fáze podpisu zmluvy.

Príprava druhého nástroja je komplikovanejšia. Alokácia 15-miliónov EUR v pláne obnovy je veľmi nízka na to, aby sme urobili samostatné verejné obstarávanie na sprostredkovateľov.

Chceme to vyriešiť kombináciou zdrojov z plánu obnovy a eurofondov z Programu Slovensko. Ak sa nám to podarí, schéma by sa mohla spustiť koncom tohto roka.

Vedcov podporí priamo EÚ

Čo je okrem finančných zdrojov pre podporu výskumu a vývoja dôležité?

Štrukturálna zmena a debarierizácia. Distribúcia finančných zdrojov je podľa mňa druhoradá. Je to len darček navyše od Európskej únie a je na nás, aby sme ho využili dobre.

Čo znamená štrukturálna zmena?

Jednoducho povedané, výskumník a inovátor nemá byť účtovník. Firma nemá tráviť 40 percent hľadaním schém, ako niečo obísť alebo vykázať, respektíve handrkovaním sa s projektovým manažérom.

Lenže tak to u nás v súčasnosti funguje. Pomerne veľké množstvo súťažného financovania čerpáme z európskych zdrojov, ktoré sú prísnejšie auditované z pozície Únie, ale aj na národnej úrovni.

Na základe predošlých korupčných káuz sme si tu nastavili systém, ktorý väčšinu šikovných ľudí odrádza od toho, aby sa uchádzali o verejné zdroje. Tí ich potom odchádzajú hľadať mimo Slovenska, do súkromnej sféry alebo sa o ne uchádzajú cez priamo riadené európske programy ako Horizont Európa, na ktoré sa ani zďaleka nevzťahuje toľko obmedzení.

Ako to chcete zmeniť?

V stratégii navrhujeme, aby sa päť percent prostriedkov určených na výskum a inovácie v Programe Slovensko presunulo späť do správy Európskej komisie. Tá by ich za nás administrovala a cez svoje agentúry alokovala na slovenské projekty.

Vyhneme sa tak bežným kapacitným problémom s hodnotením a verejným obstarávaním. Podľa mňa je to pre Slovensko výhodné. Zároveň sa v stratégii zameriavame na vybudovanie domáceho výskumného talentu a tiež na to, ako ho pritiahnuť zvonka.

Je ministerstvo investícií, pod ktoré Program Slovensko patrí, ochotné peniaze presunúť?

Po diskusii sme sa dohodli. K presunu by malo dôjsť pri prvej revízii Programu Slovensko po jeho spustení, najneskôr v polovici roka 2025.

Akými opatreniami chcete na Slovensku udržať výskumný talent?

Signifikantným zvýšením grantov, ale aj celkového objemu peňazí, ktorý sa na vedu a výskum alokuje. Okrem toho, na Úrade vlády vznikne talentová jednotka, ktorej úlohou bude hľadať a riešiť bariéry v legislatíve, ktoré bránia na Slovensku pracovať ľuďom z tretích krajín, ale aj Slovákom vracajúcim sa po rokoch domov.

V stratégii tiež navrhujeme vytvoriť schému na podporu úspešných iniciatív neformálneho vzdelávania v oblasti podnikavosti a iniciatívnosti, ktoré bežne získavajú finančné prostriedky najmä zo súkromných zdrojov.

Parlamentom prešla reforma vysokých škôl. To nestačí?

Nemôžeme čakať ďalších pätnásť rokov, kým nabehne kurikulárna reforma, zmení sa vzdelávací systém a zásadne sa zlepší vzdelávanie učiteľov. Veci musia prebiehať paralelne.

Boj v štátnej správe

Ako hodnotíte komunikáciu Výskumnej a inovačnej autority s vládnymi inštitúciami?

Nový element v štátnej správe nie je vždy pozitívne vnímaný. Väčšinou sa berie ako niečo cudzie, čoho sa treba čím skôr zbaviť. Premiér Eduard Heger však koalícii konzistentne prezentoval našu tému ako prioritnú, čo u mnohých viedlo k zmene pohľadu na vec.

Čo sa týka vecnej spolupráce s ministerstvami, bola a aj je v pohode. K zmene nedošlo ani po výmene na postoch ministrov po odchode strany SaS z vlády.

Do štátnej správy ste prišli zo súkromného sektora. Čo vás na jej fungovaní prekvapilo?

Potešilo ma, že vo verejnej službe dokážete presadiť násobne viac ako v súkromnom sektore. Ak tomu, samozrejme, prajú hviezdy – máte dobrý tím, podporu a nekončí sa práve volebné obdobie, respektíve sa nechystajú predčasné voľby.

To je pre mňa obrovská satisfakcia a do veľkej miery vyrovnáva všetky nevýhody, respektíve zošnurovanosť prostredia, ktorá v štátnej správe existuje.

Ako sa tá zošnurovanosť prejavuje?

Oveľa viac sa dbá na vzťahy, ľudí a schopnosť presvedčiť ich a preukázať svoju užitočnosť. Občas mi to pripomína decembrovú túru na chatu pri Zelenom plese, keď sa brodíte cez metre snehu s veľkým batohom a zlými topánkami.

Preto si myslím, že presadiť zmenu v štátnej správe vedia najmä tí, ktorí sa nevzdávajú a cez tento sneh prejdú. Nejde však o nič špecifické pre Slovensko, podobne to funguje aj v iných byrokraciách vrátane Európskej únie.

Išli by ste do toho znovu?

Ak si odmyslím dosah na moje fyzické zdravie a úroveň stresu, ktorý zažívam, asi áno. Vidím v tom totiž veľký zmysel.

Michaela Kršková

Vyštudovala verejnú politiku na Princetonskej univerzite a ekonómiu a medzinárodný rozvoj na Graduate Institute of International and Development Studies v Ženeve. Bola spoluzakladateľkou fondu rizikového kapitálu Slovak Venture Fund a akcelerátora Startup Awards.SK, pôsobila ako inovačná konzultantka pre spoločnosť Civitta. V októbri 2021 sa stala šéfkou Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) na Úrade vlády SR, ktorá zastrešuje implementáciu reforiem a investícií komponentu 9 plánu obnovy.

Zdroj: https://index.sme.sk; Úrad vlády SR, zverejnené: 11. 1. 2023, autor: rpa