Prvým krokom, ktorý je potrebný na odstránenie rozdielu vo výskume a inováciách medzi východom a západom EÚ, je zachovať rozpočet Horizontu Európa a zabezpečiť, aby členské štáty nesprísnili financovanie národného výskumu, uviedli 7. septembra 2022 tvorcovia politík na konferencii Science|Business.

Inštitúcie EÚ v súčasnosti v rámci každoročného rituálu vypínajú rohy nad budúcoročným rozpočtom pre Horizont Európa. Vlády EÚ musia zároveň upraviť svoje rozpočty vzhľadom na hospodársky pokles spôsobený vojnou na Ukrajine a energetickou krízou.

Eurokomisárka pre výskum a inovácie Maryia Gabriel varovala členské štáty, že krátenie rozpočtov na výskum a vývoj by v tejto situácii bolo vážnou chybou, keďže výskum pomáha budovať odolnosť v čase krízy.

Počas pandémie COVID-19 sme „mohli mať vakcínu, pretože mnoho rokov predtým sa do tejto oblasti investovalo,“ uviedla Gabriel. Ďalej dodala: „Ak chceme […] byť lepšie pripravení na krízy, musíme viac investovať do výskumu a inovácií.“

EÚ sa snaží presvedčiť členské štáty, aby zvýšili verejné a súkromné ​​investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP, no len veľmi málo krajín tak urobilo. Hospodárska kríza poháňaná vojnou, nedostatkom energie a infláciou by mohla ďalej zaťažiť národné rozpočty na výskum a vývoj.

Gabrielovej názory potvrdil aj lotyšský europoslanec Ivars Ijabs, podľa ktorého krajiny EÚ susediace s Ruskom a Ukrajinou sú najzraniteľnejšie. Ako uviedol: „Očakávame zrútenie […], ktoré by znížilo súkromné ​​investície.“ V takom prípade by vlády mali zvýšiť rozpočty na výskum a vývoj.

Zároveň musia politici v Bruseli bojovať za zachovanie rozpočtu Horizontu Európa na rok 2023. Momentálne sú rokovania o rozpočte v slepej uličke, členské štáty odmietajú akceptovať návrhy Európskeho parlamentu na recykláciu nevyužitých peňazí z predchodcu Horizontu Európa programu Horizont 2020. Zachovanie rozpočtu Horizontu je „najdôležitejšou úlohou,“ dodal Ijabs.

Reformy

Krajiny EÚ, ktoré vstúpili do bloku po roku 2004, majú nižšiu výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií v porovnaní s bohatšími krajinami v severozápadnej Európe. Rozdiel vo výkonnosti je najviditeľnejší v súťažiach EÚ o financovanie výskumu. Údaje Európskej komisie ukazujú, že 94 % rozpočtu vyčleneného na výskumný program Horizont 2020 išlo na projekty v bohatších krajinách.

Vojna na Ukrajine by mohla túto priepasť zväčšiť, ak EÚ a členské štáty nezareagujú vhodnými reformami a prístupom k financovaniu.

Na základe zvýšeného rozpočtu pre program „Widening“, tok financovania v programe Horizont Európa, ktorého cieľom je podporiť siete spolupráce v oblasti výskumu v krajinách s nízkou výkonnosťou, teraz niektoré členské štáty viac využívajú schémy financovania výskumu EÚ.

Ijabs však varoval, že výskumné programy EÚ by mali byť aj naďalej založené na excelentnosti, aby sa zabezpečilo, že niektoré vlády nezneužívajú programy, ktoré rozdeľujú peniaze na základe geografických kritérií.

Ijabs tiež poznamenal, že mnohé krajiny v strednej a východnej Európe sú v procese reformy svojich výskumných systémov, ale tieto reformy nie vždy majú zamýšľaný vplyv. Ako uviedol Ijabs: „Mali by sme byť opatrní s tým, čo znamená reforma, pretože niekedy sa odchyľujú od základného princípu vedeckej slobody.“

Silnejšie obchodné väzby

Panelisti sa zhodli, že by sa malo urobiť viac pre podporu vyššej výkonnosti výskumu a inovácií v týchto krajinách, najmä na povzbudenie vedcov, aby sa zapojili do podnikateľského sektora a naučili sa, ako z ich výskumu vyťažiť ekonomickú hodnotu.

Pre niektoré krajiny v regióne je hlavnou prekážkou ich komunistická minulosť, obdobie, keď neexistovali „žiadne peniaze, žiadne start-upy, žiadne podniky“, uviedla Kinga Stanislawksa, členka predstavenstva EIC a spoluzakladateľka združenia „Experior venture fund“ v Poľsku.

Za posledných 30 rokov sa situácia zlepšuje, dodala Stanislawksa. Google, E-Bay a ďalší giganti prišli do strednej a východnej Európy, aby zriadili výskumné a vývojové centrá a najali ľudí, a „zmenil sa spôsob myslenia,“ vysvetlila.

Georgina Lupu Florian, generálna riaditeľka a spoluzakladateľka spoločnosti Wolfpack Digital, uviedla, že východoeurópski študenti a výskumníci sú veľmi dobrí v technických predmetoch, ale nemajú žiadne obchodné skúsenosti, aby mohli preniesť svoje nápady na trh. Tu by univerzity mohli pomôcť pri vytváraní častejších výmen a posilňovaní väzieb medzi podnikmi a akademickou obcou.

Mnohí z nich navyše úplne nerozumejú žargónu používanému v programoch EÚ, ktoré im majú pomôcť. Napríklad počas procesu implementácie Horizontu by mohlo byť užitočné mať „bezplatnú službu, ktorá ponúka poradenstvo na zodpovedanie vašich otázok, na preklad častí, ktoré nie sú veľmi jasné,“ dodala na záver Florian.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; zverejnené: 9. 9. 2022, autor: rpa