Správa Asociácie európskych univerzít (EUA) poskytuje podrobnú analýzu trendov dlhodobého financovania zachytených v rokoch 2008 až 2019. Poskytuje tiež prehľad najnovšieho vývoja verejného financovania v rokoch 2019 a 2020. Nakoniec sa zameriava na novú generáciu programov financovania EÚ ( 2021-2027) a nový balík obnovy EÚ a skúma záujmy univerzít.
Vyhliadka na novú hospodársku krízu ohrozuje stabilné, ale pomalé zotavenie z prepadu financovania vysokých škôl a výskumu, ktorý sa dal do pohybu prepadom finančnej krízy v roku 2008, odhalila nová správa Európskej univerzitnej asociácie (EUA).
Univerzity varujú, že hospodárska kríza vyvolaná pandémiou, ktorá pravdepodobne zasiahne odvetvie v strednodobom až dlhodobom horizonte, by mohla sprísniť národné rozpočty na výskum a vývoj v Európe a ďalej oddialiť oživenie založené na investíciách do digitálnych a zelených technológií.
V poslednom vydaní svojho správy Public Funding Observatory, EUA poznamenáva, že niektoré systémy vysokoškolského vzdelávania v Európe sa ešte musia úplne spamätať z prepadu financovania po finančnej kríze v roku 2008. Dopad rozpočtových škrtov uskutočnených po roku 2008 je v mnohých krajinách stále cítiť, vlády však majú lepšie vedomosti a nástroje, aby sa vyhli novému prepadu financovania.
Ako uviedla Amanda Crowfoot, generálna tajomníčka EUA: „Masívne rozpočtové škrty v oblasti vysokoškolského vzdelávania medzi rokmi 2009 a 2012 mali v Európe vážne a dlhodobé účinky. Niektoré krajiny sa stále snažia dohnať náskok. Teraz, keď čelíme kríze COVID-19, musíme zabezpečiť, aby sa rovnaké chyby neopakovali.“
Lepšie pripravený?
Správa EUA poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že v mnohých krajinách je stále cítiť vplyv rozpočtových škrtov uskutočnených po roku 2008. Napriek výraznému zvýšeniu rozpočtu za posledných pár rokov Írsko ešte stále nezastavilo medzeru vo financovaní od roku 2008. V prípade Maďarska trvalo šesť rokov, kým vyrovnalo päť po sebe nasledujúcich rokov znižovania rozpočtu. Chorvátsko a Slovinsko vyrovnali rozdiel v roku 2018, zatiaľ čo Chorvátsko, Portugalsko a Slovinsko zmenili vývoj v rokoch 2013 až 2015.
Správa EUA zároveň identifikuje osem krajín, ktoré nedávno znížili financovanie univerzít napriek celkovému rastu HDP, čo je varovný signál pre krajiny, ktoré neinvestujú do znalostnej ekonomiky.
Vo väčšine krajín sú navyše vzorce financovania a počty študentov v rozpore. V rokoch 2016 až 2019 zvýšilo 11 krajín investície do univerzít a výskumu vyššou rýchlosťou, ako je ich priemerný ekonomický rast, avšak iba v štyroch krajinách rast financovania prekročil nárast počtu študentov. Podľa správy EUA čelia krajiny, ktoré neinvestujú do univerzít obrovským výzvam. Výrazný pokles počtu študentov zároveň bráni budúcemu sociálno-ekonomickému pokroku v niektorých krajinách.
Podľa riaditeľa EUA Thomasa Estermanna sú však krajiny v lepšej pozícii na zvládnutie novej finančnej krízy. Ako povedal Estermann: „Povedal by som, že sme v lepšej pozícii.“
Pandémia sa trochu líši od finančnej krízy z roku 2008, keď krajiny v nedávnej minulosti nemali zmienku o tom, aké by mohli byť dôsledky znižovania rozpočtov na vysokoškolské vzdelávanie a výskum. Ako uviedol Estermann: „Máme dostatok dôkazov, z ktorých vidíme, že to nie je vec, ktorú si musíme ľahko zvoliť.“
Hlavolam obnovy
Aby sa zabránilo chybám z minulosti, univerzity požadujú súdržnejšie politiky a lepšiu synergiu medzi rôznymi mechanizmami financovania na úrovni EÚ a jednotlivých štátov. Univerzity by mali spolupracovať aj s tvorcami národných politík, aby sa zabezpečilo, že dostanú spravodlivý podiel z fondu EÚ na obnovu po pandémii.
Ako uviedol Estermann: „Teraz potrebujeme spoločné úsilie na európskej a národnej úrovni, aby sme zvýšili investície a lepšie zosúladili rôzne mechanizmy financovania vzdelávania a výskumu – a to aj vzhľadom na pandémiu COVID-19.“
Európska komisia zriaďuje fond na obnovu po pandémii vo výške 800-miliárd EUR, ktorý uprednostňuje investície do zelených a digitálnych technológií v členských štátoch. Univerzity by to mohli využiť, ale je na národných vládach, ako je financovanie uprednostňované.
Členské štáty sa v súčasnosti chystajú dokončiť svoje národné plány obnovy. Zatiaľ čo niektoré začali zavedením veľmi ambicióznych cieľov v oblasti výskumu a vysokoškolského vzdelávania, univerzity tvrdia, že konečné návrhy sú v niektorých krajinách sklamaním. Vláda v Rumunsku najskôr navrhla, aby sa plán obnovy krajiny financovaný EÚ vo výške 2-miliárd EUR mal použiť na investície do vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Po politických rokovaniach rozpočet klesol iba na 500-miliónov EUR.
Čo však krajiny robia s týmito peniazmi, je dôležitejšie ako ich celková suma. To znamená, že je lepšie, ak krajiny požiadajú o sumy peňazí, ktoré môžu efektívne spracovať, namiesto toho, aby sa usilovali o veľkú sumu peňazí, ktorá vyzerá dobre na papieri, ale nedokáže splniť svoj prísľub. Ako uviedol Estermann: „Ak chytro použijete [fond na obnovu], môžete z toho vyťažiť viac.“
Aby mohli krajiny strednej a východnej Európy spravovať veľké sumy, musia reformovať svoje národné systémy výskumu a vývoja a kritériá prideľovania finančných prostriedkov. Vlády v 11 krajinách prehodnocujú svoj systém financovania a zamýšľajú sa nad prechodom k prideľovaniu podľa výkonnosti. Ako dodal Estermann: „Financovanie založené na výkonnosti je v mnohých systémoch už viac ako desať rokov na dennom poriadku.“
Fond obnovy je predovšetkým o investíciách do zelených a digitálnych technológií a univerzity by mohli tento potenciál využiť a hľadať financovanie projektov na modernizáciu kampusu. Ak univerzity už majú jasný plán na zníženie uhlíkovej stopy svojich budov a na digitalizáciu častí svojej práce, mali by sa pokúsiť presvedčiť svoje vlády, aby tieto projekty zahrnuli do národných stratégií obnovy.
Ak takéto plány ešte neexistujú, obnovovací obnovy nemusí byť tou správnou cestou, pretože peniaze je potrebné minúť do roku 2024. Ako dodal na záver Estermann: „Niektoré investície je možné uskutočniť za dva až tri roky,“ ekologizácia kampusu si však vyžaduje viac času , starostlivé plánovanie a integrácia s národnými tokmi financovania.
Viac informácií
Public Funding Observatory Report 2020/2021
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 19. 4. 2021, autor: rpa
