Vývoj vakcín a terapeutík je vysoko riskantný a vyžaduje si čas. Sú potrebné nové modely, aby sme sa uistili, že sme pripravení na nové prepuknutie chorôb a vznikajúce infekcie.

Podľa Wolfganga Philippa, úradujúceho riaditeľa Úradu pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia, novej agentúry zriadenej agentúry EÚ zriadenej v dôsledku pandémie.

Existuje „nedostatočné financovanie aktivít v oblasti pripravenosti a prevencie, ktoré je určite potrebné napraviť,“ uviedol Philipp na podujatí „Invest for All“, ktoré organizovala Svetová zdravotnícka organizácia a Európska investičná banka s cieľom diskutovať o spôsoboch riešenia problémov financovania a správy v globálne verejné zdravie, na ktoré sa pandémia výrazne zamerala.

Medzi akútnymi krízami, ako je COVID-19, a dlhodobejšími problémami nezvládnutia infekčných a chronických chorôb, ktorým sa dá predísť, trpelo globálne verejné zdravie nedostatkom vo verejnom aj súkromnom sektore a v správe na všetkých úrovniach.

Hoci neexistuje jediná odpoveď alebo páka, na ktorú by sa dalo zatiahnuť, na stanovenie správnych priorít a ich plnenie sú potrebné investície a politické vedenie. Cieľom by malo byť vybudovanie odolnejších zdravotníckych systémov, podpora financovania a prístupu k novým liekom a podpora cezhraničnej a medzisektorovej spolupráce.

Ako účastníci uznali, COVID-19 je len posledným v zozname objavujúcich sa infekčných chorôb, ktoré budú v budúcnosti narastať. Súčasne svet čelí kríze rezistencie na antimikrobiálne lieky, ktorá je výzvou pre modernú medicínu ako celok.

Zoči-voči týmto hrozbám je rozhodujúce investovať viac do globálnych výskumných kapacít.

Ako uviedol John Reeder, riaditeľ špeciálneho programu pre výskum a odbornú prípravu v oblasti tropických chorôb vo WHO: „Pred dvadsiatimi rokmi sme počuli o diskusii o „medzere 10-90“, ktorá hovorila, že približne 10 % celosvetového financovania výskumu zdravia ide na choroby, ktoré postihujú 90 % svetovej populácie.“

Ako ďalej dodal Reeder: „Obávam sa, že sme v tomto nedosiahli žiadny pokrok. […] Hovoríme o skutočne globálnych zdravotných problémoch, ale stále neinvestujeme do skutočne globálnych odpovedí.“

Dôležitosť dlhodobých investícií do výskumu bola zdôraznená rýchlosťou, s akou boli vakcíny proti COVID-19 navrhnuté, vyvinuté a vyrobené.

Ako uviedol Jeremy Farrar, riaditeľ britskej výskumnej charity Wellcome Trust: „Bola to investícia v priebehu desaťročí, ktorá viedla k tomu, že sme mohli vyrobiť vakcíny do 12 mesiacov.“

Veľká časť výskumu, o ktorom hovorí Farrar, bola financovaná verejnými alebo charitatívnymi organizáciami. Je ťažké prilákať súkromné ​​financovanie na vývoj vakcín na liečbu infekcií, ako je ebola, ktoré nie sú endemické na západe, a na liečbu zanedbávaných tropických chorôb, kde existuje vysoké riziko zlyhania a komerčná návratnosť je obmedzená, poznamenal Philipp.

Sú potrebné nové finančné nástroje na presadenie investícií z verejného a súkromného sektora do základnej vedy a raného štádia vývoja s cieľom stimulovať vývoj vakcín a liekov.

EÚ sa podarilo zmobilizovať 1-miliardu EUR na vakcíny a terapeutiká, keď došlo k ochoreniu COVID-19, a to pomocou rôznych finančných nástrojov, a to aj prostredníctvom pôžičiek EIB nemeckej biotechnologickej firme BioNTech na spoločný vývoj vakcíny proti COVID-19 s americkou farmaceutickou spoločnosťou Pfizer, poznamenala Signe Ratso, úradujúca generálna riaditeľka RTG DG v Európskej komisii.

Ako uviedla Ratso: „Potvrdilo sa to, čo sme už vedeli, že plánovanie a investovanie do výskumu a inovácií pred vypuknutím krízy je kľúčové, aby sme mohli rýchlo a efektívne reagovať na zdravotné hrozby.“

S cieľom stavať na tom EÚ smeruje peniaze v programe Horizont Európa a prostredníctvom partnerstiev a iných iniciatív na výskum v tejto oblasti. Ako dodala Ratso: „[Budeme] pokračovať v investíciách do výskumu a inovácií v oblasti infekčných chorôb, čím zabezpečíme, že keď zasiahne ďalšia pandémia, budeme mať metódy a nástroje na jej riešenie.“

Oprava rozbitých trhov

Okrem financovania výskumu a vývoja existujú kroky na vytvorenie stimulov, ktoré pritiahnu peniaze súkromného sektora do oblastí, ktoré nie sú komerčne atraktívne. Prvým príkladom je vytvorenie schém úhrady, ktoré zaručujú spoločnostiam, ktoré vyvíjajú nové antibiotiká, že dostanú návratnosť svojich investícií, pričom sa obmedzí používanie ich produktov na spomalenie rozvoja antimikrobiálnej rezistencie.

Takéto schémy sa skúšajú vo Švédsku a Spojenom kráľovstve, poznamenal Farrar.

Podobnou myšlienkou je použiť vládne alebo nadačné peniaze na financovanie odmien za vstup na trh pre nové antibiotiká, vakcíny a iné kvalifikačné liečby, ktoré spĺňajú špecifické vopred určené kritériá na riešenie definovanej potreby verejného zdravia.

Ako dodala na záver Laura Piovesan, zástupkyňa generálneho riaditeľa projektového riaditeľstva v EIB: „Môžeme byť úspešní, ak spojíme svoje zdroje, aby sme podporili lepšie investície do boja proti chorobám.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net; zverejnené: 5. 10. 2022, autor: rpa