Národný koordinátor
programu HORIZONT 2020

Oznámenie Komisie o „novom Európskom výskumnom priestore“

Aktualita

Catherine Lemaire (@Cat75Lem) | Twitter

Európska komisia prijala 30.9.2020 Oznámenie o novom Európskom výskumnom priestore pre výskum a inovácie.

Nový Európsky výskumný priestor = plán na podporu ekologickej a digitálnej transformácie a obnovy EÚ

Nový Európsky výskumný priestor (EVP), založený na excelentnosti, konkurencieschopnosti, otvorenosti a talente zlepší európske výskumné a inovačné prostredie, urýchli dosiahnutie klimatickej neutrality a vedúceho postavenia EÚ v digitálnej oblasti, podporí jej zotavenie zo spoločenského a hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej koronavírusom a posilní jej odolnosť voči budúcim krízam.

Komisia stanovila strategické ciele a opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ (ČŠ) s cieľom uprednostniť investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií (VaI), zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentnosti v celej EÚ a umožniť, aby sa výsledky výskumu dostali na trh a do reálnej ekonomiky. Okrem toho sa na základe oznámenia ďalej podporí mobilita výskumných pracovníkov, ich zručnosti a možnosti kariérneho rastu v rámci EÚ, rodová rovnosť, ako aj lepší prístup k partnersky preskúmaným vedeckým poznatkom financovaným z verejných zdrojov.

Ciele nového Európskeho výskumného priestoru

Na základe vedúceho postavenia Európy v oblasti inovácií a vedeckej excelentnosti je cieľom nového EVP podporovať lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi EÚ, jej ČŠ a súkromným sektorom; stimulovať vyššie investície do výskumu a inovácií; posilniť mobilitu výskumných pracovníkov, ich odborné znalosti a tok poznatkov.

V oznámení sa vymedzujú štyri strategické ciele:

  1. Uprednostňovať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií podporujúce zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom podporiť obnovu Európy a zvýšiť konkurencieschopnosť.
  2. Zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentným zariadeniam a infraštruktúre v celej EÚ.
  3. Preniesť výsledky do ekonomiky s cieľom podporiť podnikateľské investície a uvádzanie výsledkov výskumu na trh, ako aj posilniť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie EÚ v globálnom technologickom prostredí.
  4. Posilniť mobilitu výskumných pracovníkov a voľný tok poznatkov a technológií prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že výskum a jeho výsledky budú prínosom pre všetkých.

Implementácia:

EÚ sa bude usilovať o dosiahnutie uvedených strategických cieľov v úzkej spolupráci s ČŠ  prostredníctvom 14 opatrení (fact sheet v prílohe), ktoré sú navzájom prepojené a majú pri realizácii EVP priestoru zásadný význam. Komisia bude okrem toho riadiť Európske fórum pre transformáciu. Ide o strategické diskusné fórum s členskými štátmi, ktoré ich bude podporovať pri jednotnom vykonávaní týchto štyroch cieľov. Komisia takisto do prvej polovice roku 2021 navrhne, aby členské štáty prijali Pakt pre výskum a inováciu v Európe, ktorým sa posilní ich záväzok týkajúci sa spoločných politík a zásad a určia oblasti, v ktorých spoločne vypracujú prioritné opatrenia.

V rámci svojich iniciatív na podporu obnovy a budovania zelenej a digitálnej Európy 30.9.2020 Komisia okrem nového EVP prijala aj nový akčný plán digitálneho vzdelávania s cieľom prispôsobiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, ako aj oznámenie o európskom vzdelávacom priestore, ktorý má slúžiť ako prostriedok na tvorbu pracovných miest a rastu.

Najbližšie kroky:

Nemecké predsedníctvo Rady EÚ chce na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť (časť výskum) 27.11.2020 schváliť Závery Rady k EVP. Pripomienkovaním textu sa bude zaoberať PS pre výskum.

Informácia:

Viac k jednotlivým strategickým cieľom :

  1. Uprednostňovať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií podporujúce zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom podporiť obnovu Európy a zvýšiť konkurencieschopnosť.

Podpora EÚ v oblasti výskumu a inovácií sa plánuje prostredníctvom rôznych programov, ako je Horizont Európa, politika súdržnosti a Európsky nástroj obnovy. Ak chceme dosiahnuť požadovanú pozitívnu zmenu a zabezpečiť kvalitu výsledkov, musia podporu EÚ dopĺňať investície členských štátov a súkromného sektora. V oznámení sa opätovne potvrdzuje cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií EÚ, podnecuje sa ďalšia spolupráca medzi ČŠ a zosúladenie ich vnútroštátneho úsilia. Na to sa v ňom stanovuje cieľ venovať do roku 2030 5 % vnútroštátneho verejného financovania na spoločné programy VaI a európske partnerstvá. Základným pilierom všetkých investícií v rámci EVP zostáva zásada excelentnosti, ktorá znamená, že najlepší výskumníci s najlepšími nápadmi môžu získať finančné prostriedky.

2. Zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentným zariadeniam a infraštruktúre v celej EÚ.

Investície ČŠ do VaI zostávajú stále nerovnomerné, čo sa premieta do nedostatkov vo vedeckej excelentnosti a inovačných výstupoch, ktoré je potrebné preklenúť. EÚ už podporuje zaostávajúce krajiny, a to aj prostredníctvom individualizovanej podpory na mieste, a program Horizont Európa v tom bude ďalej pokračovať prostredníctvom posilnenej spolupráce so skúsenejšími partnermi s cieľom zlepšiť prístup k excelentnosti. Komisia navrhuje, aby ČŠ, ktoré v súvislosti s HDP zaostávajú za priemernými investíciami do VaI v EÚ, zamerali svoje úsilie na zvýšenie svojich investícií v nasledujúcich piatich rokoch o 50 %.

Na tento účel sa prostredníctvom špecializovaných programov odbornej prípravy a mobility medzi priemyslom a akademickou obcou vytvoria príležitosti mobility pre výskumných pracovníkov, aby mohli získať prístup k excelentnosti a rozšíriť svoje skúsenosti. S cieľom zohľadniť pokrok vo výskume založenom na excelentnosti by ČŠ, ktoré z hľadiska najčastejšie citovaných publikácií zaostávajú za priemerom EÚ, mali v nasledujúcich 5 rokoch znížiť rozdiel oproti priemeru EÚ aspoň o jednu tretinu.

3. Preniesť výsledky do ekonomiky s cieľom podporiť podnikateľské investície a uvádzanie výsledkov výskumu na trh, ako aj posilniť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie EÚ v globálnom technologickom prostredí.

Komisia v snahe urýchliť prenos výsledkov výskumu do reálnej ekonomiky a podporiť realizáciu novej priemyselnej stratégie bude podporovať a usmerňovať vypracúvanie spoločných technologických plánov s priemyslom, ktoré umožnia prilákať viac súkromných investícií do kľúčových medzinárodných projektov. Tým sa podporí rozvoj konkurencieschopných technológií v kľúčových strategických oblastiach a zároveň sa zabezpečí silnejšia európska prítomnosť na globálnej scéne.

Komisia zároveň v nadväznosti na podrobné monitorovanie preskúma možnosť vytvorenia rámca pre vytváranie sietí, ktorý bude vychádzať z existujúcich subjektov a kapacít, ako sú centrá excelentnosti alebo centrá digitálnych inovácií, s cieľom do roku 2022 uľahčiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov. V tomto dvojročnom rámci Komisia zaktualizuje a vypracuje hlavné zásady, ktoré zabezpečia, aby sa inovácie mohli zhodnocovať a odmeňovať, ako aj kódex postupov pre inteligentné využívanie duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť prístup k účinnej a cenovo dostupnej ochrane duševného vlastníctva.

4. Posilniť mobilitu výskumných pracovníkov a voľný tok poznatkov a technológií prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že výskum a jeho výsledky budú prínosom pre všetkých.

EÚ sa zameria na zlepšenie príležitostí na kariérny rast v snahe pritiahnuť a udržať najlepších výskumných pracovníkov v Európe, ako aj motivovať výskumných pracovníkov, aby pokračovali v kariére mimo akademickej obce. Na tento účel poskytne do konca roka 2024 v spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami súbor nástrojov na podporu kariérneho rastu výskumných pracovníkov. Tento súbor nástrojov bude pozostávať z týchto prvkov: rámec kompetencií pre výskumných pracovníkov na identifikáciu kľúčových zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; program mobility na podporu výmeny a mobility výskumných pracovníkov medzi priemyslom a akademickou obcou; cielená odborná príprava a príležitosti na profesionálny rozvoj v rámci programu Horizont Európa; ako aj portál jednotného kontaktného miesta, ktorý ľuďom uľahčí vyhľadávanie informácií i riadenie svojho vzdelávania a kariéry.

Kontext

EVP bol vytvorený v roku 2000 s cieľom lepšie organizovať a integrovať európske výskumné a inovačné systémy a posilniť spoluprácu medzi EÚ, členskými štátmi, ich regiónmi a ich zainteresovanými stranami. Zameriava sa aj na voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií v celej EÚ a na podporu cezhraničnej spolupráce, ako aj na zlepšenie a koordináciu politík a programov členských štátov v oblasti výskumu a inovácií.

Rada Európskej únie v roku 2018 vyzvala na prepracovanie EVP v roku 2020 v novom oznámení Komisie. V decembri 2019 sa ČŠ na základe stanoviska Výboru pre Európsky výskumný priestor (ERAC) radili o budúcnosti Európskeho výskumného priestoru.

Okrem toho, v rámci reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu Komisia v apríli 2020 predstavila akčný plán ERAvsCorona. Vychádza z celkových cieľov a nástrojov EVP a je pracovným dokumentom, ktorý vypracovala Komisia spoločne s vládami ČŠ. Zahŕňa krátkodobé opatrenia založené na úzkej koordinácii, spolupráci, výmene údajov a spoločnom financovaní.

EVP dosiahol v posledných rokoch významné úspechy, avšak súčasná situácia nás podľa Komisie vedie k tomu, aby sme prehodnotili, ako posilniť jeho úlohu, lepšie definovať a realizovať jeho kľúčové ciele, ako aj zatraktívniť ho ako spoločný priestor na vytváranie cenného výskumu a inovácií. Európa navyše v súčasnosti čelí významným spoločenským, ekologickým a hospodárskym výzvam, ktoré kríza spôsobená koronavírusom ešte zhoršuje. VaI sú preto kľúčové pri riešení týchto výziev, zabezpečení obnovy Európy a paralelnom urýchlení zelenej a digitálnej transformácie.

Achieving the European Education Area by 2025

Factsheet – Achieving the European Education Area by 2025

Zdroj: MZV SR; EK, zverejnené: 2.10.2020, autor: rpa