Publikovaná výročná správa OECD Education at a Glance sa zaoberá tým, kto sa podieľa na vzdelávaní, koľko sa naň vynakladá, ako fungujú vzdelávacie systémy a aké sú dosiahnuté výsledky.
Krajiny EÚ v klube bohatých krajín OECD podľa novej správy investujú do terciárneho vzdelávania menej ako napríklad Čile, USA, Kanada a Spojené kráľovstvo.
Výdavky na inštitúcie základného až terciárneho vzdelávania ako podiel HDP sa pohybujú od 6 % alebo viac v Austrálii, Čile, Izraeli, Nórsku, Spojenom kráľovstve a USA po 3,5 % alebo menej v Írsku, Litve a Luxembursku. Rozdiely vo výdavkoch na vysokoškolské vzdelávanie však nie sú veľké a priemer 22 krajín EÚ v klube nezaostáva za celkovým priemerom 1,5 % HDP.
Niektorí ľudia s vysokými výdavkami zaznamenávajú aj mimoriadne vysoké úrovne súkromných výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie, čo môže byť príčinou rozdielov.
Výška finančných prostriedkov pridelených inštitúciám vysokoškolského vzdelávania závisí okrem iných faktorov od programov, ktoré majú študenti k dispozícii, od ich trvania, od organizácie výučby a od toho, koľko výskumu a vývoja univerzity vykonávajú.
V krajinách EÚ, ako je Dánsko a Švédsko, sú výdavky na vzdelávanie vyššie ako je priemer EÚ, pretože univerzity tam podľa správy vykonávajú väčšinu výskumu a vývoja financovaného z verejných zdrojov.
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net, https://www.oecd-ilibrary.org; zverejnené: 7. 10. 2022, autor: rpa
