Obnovený prístup k vedeckej kultúre v Európe

1. januára 2021 prevzalo Portugalsko rotujúce šesťmesačné predsedníctvo Európskej únie a oznámilo tri najvyššie priority: podpora zotavenia Európy z pandémie, programy sociálnej solidarity a „strategická autonómia“.

Pre úspech je dôležité zameranie na kariéru vo výskume a na posilnenie Európskeho výskumného priestoru (ERA) – súboru politík podporujúcich spoluprácu a mobilitu nápadov a výskumných pracovníkov v celej EÚ. To tvrdí Manuel Heitor, portugalský minister pre vedu, techniku ​​a vysoké školstvo.

Pokrok dosiahnutý pri rozvoji Európskeho výskumného priestoru za posledných 20 rokov si získal širokú podporu a teraz je na čase vyzvať európskych občanov a inštitúcie, aby ho ďalej rozširovali a  zlepšovali. V rámci toho, keď spúšťame ďalší program EÚ pre výskum a vývoj Horizon Europe, musíme znovu potvrdiť cieľ, aby EÚ do roku 2030 vynaložila 3 % HDP na výskum a vývoj [oproti 2,18 % v roku 2018].

V tejto súvislosti sa portugalské predsedníctvo Európskej únie bude riadiť tromi odporúčaniami Rady EÚ, oznámením EK zo septembra 2020 a závermi Rady EÚ z decembra 2020. Zameria sa na tri hlavné otázky, ktoré sa považujú za kľúčové pre výskum a inovácie, a ktoré reagujú na snahu ERA po väčšej koordinácii a ktoré povzbudzujú členské štáty, aby investovali do niekoľkých hlavných oblastí v rámci platforiem, ktoré sa majú vytvoriť prostredníctvom EÚ novej generácie [program obnovy po pandémii], a v spojení s programom Horizon Europe:

1. Vzťah medzi vedou, zamestnanosťou a odolnosťou je kľúčom k podpore rozvíjajúceho sa oživenia Európy ako celku a vyžaduje si, aby sa každý jeden európsky región stal ústredným bodom tejto diskusie. Veda a technické znalosti vytvárajú trhy; a obyvateľstvo ako celok si musí lepšie uvedomiť nelineárne správanie výskumu a inovácií, aby sa vytvorila lepšia zamestnanosť. V tejto súvislosti sú nevyhnutné synergie medzi národnými a európskymi programami, a to aj s obnovovacím fondom EÚ novej generácie. Na zabezpečenie týchto synergií je rozhodujúca úloha národných finančných agentúr a ich spolupráca s Európskou komisiou. Úloha spoločensky zodpovedného priemyslu a podnikateľov je však rozhodujúca aj pre budúcnosť Európy a pre potrebu lepšej podpory a zvyšovania úrovne a rozsahu podnikového výskumu a vývoja.

2. Potreba podporovať otvorený a kolaboratívny výskum s cieľom podporiť nové hranice poznania a prekonať všetky typy hraníc. Medzi jasné príklady patrí výskum rakoviny, geneticky vylepšené potraviny, fyzika vesmíru, pokročilé materiály a nanoveda alebo kvantová fyzika. Celkovo sa však musíme lepšie vyvíjať vo „vede o antropocéne“. Ako dokazuje COVID-19 [o ktorom sa predpokladá, že pochádza z netopierov], alarmujúci signál dávajú zoonotické choroby alebo zoonózy, ktorých počet sa zvyšuje v dôsledku tlaku, ktorý vyvíja naša spoločnosť a ekonomický rozvoj na prírodu (pozri napríklad správu OSN o ľudskom rozvoji). Je to jasný prejav nevyváženého vplyvu ľudí na Zem, ktorý sa vyjadruje aj prostredníctvom zmeny podnebia.

Prípadné vedecké preukázanie tohto vzťahu s pandémiou, s ktorou dnes žijeme, si vyžaduje viac znalostí, aby sme boli schopní klásť presnejšie a zložitejšie otázky a lepšie porozumieť rizikám, ktoré podstupujeme, ako aj zaručiť, že Európa bude stáť na čele vedeckého vývoja v tejto novej geologickej ére antropocénu. Na tento účel sú potrebné nové poznatky naprieč disciplínami, inštitucionálne inovácie vo verejných a súkromných inštitúciách a nové metódy pozorovania využívajúce satelitné systémy na nízkej obežnej dráhe, aby sme mohli lepšie usmerňovať našu spoločnú budúcnosť. V tejto súvislosti sa očakáva, že úloha filantropie a súkromných nadácií je v Európe čoraz dôležitejšia a mala by sa starostlivo formulovať s národnými finančnými agentúrami, vedeckými organizáciami a Európskou komisiou.

3. V neposlednom rade musíme podporiť kariéru vo výskume a zvýšiť profesionalizáciu výskumnej činnosti, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore. Európa musí zlepšiť podmienky na ďalšie prilákanie a udržanie výskumných pracovníkov v porovnaní s inými oblasťami sveta. Napríklad by sa mala naďalej posilňovať Európska rada pre výskum, ktorá vytvorila jedinečný konsenzus v celej výskumnej komunite v Európe, a mala by podporovať nábor, ktorý je lepšie koordinovaný v jednotlivých krajinách. Potenciálne možnosti v budúcnosti by tiež mali zaručiť, že „viacsmerný“ a „vyvážený“ obeh mozgov bude účinný v celej Európe, ďaleko nad rámec „jednosmerných“ systémov mobility. To si môže vyžadovať postupný prístup k podpore spoločných náborových schém a spoločného kariérneho rozvoja v rámci programu európskych univerzít, ako aj medzi výskumnými inštitúciami všeobecne v rôznych členských štátoch EÚ, s cieľom podporiť skutočnú európsku kariéru v oblasti výskumu. Pre zaistenie týchto synergií je opäť dôležitá úloha národných finančných agentúr a ich spolupráca s Európskou komisiou.

Po procese predbežných konzultácií, ktorý sa uskutočnil počas prípravy portugalského predsedníctva Európskej únie v októbri až novembri 2020, a po seminári z 15. decembra 2020 o trhu práce vo výskume by malo byť zrejmé, že diskusia o kariére vo výskume musí byť spojená s kľúčovou politickou diskusiou pre Európu. Konkrétne sa ním možno efektívne zaoberať iba z hľadiska potreby zvýšenia úrovne verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja vo všetkých európskych regiónoch, ako sa to výslovne uznáva v oznámení EK zo septembra 2020 a záveroch Rady EÚ z decembra 2020.

Táto politická diskusia by mala byť spojená s príbuznými problémami naprieč verejnými a súkromnými systémami, vrátane nasledujúcich:

Kariéra v oblasti výskumu v obchodných firmách:

• Zaručiť, že nedávno zavedená taxonómia udržateľného financovania, ktorá bola vyvinutá v úzkej spolupráci s EÚ New Green Deal, podporuje inovatívne, udržateľné a regeneratívne podniky a podnikateľské aktivity a stimuluje výskumné kariéry v obchodných firmách spolu s rastúcou úrovňou a rozsahom podnikového výskumu a vývoja.

Zamestnanie vo výskume vo výskumných a technologických organizáciách (RTO) a na vysokých školách:

• Zameranie na mladých výskumných pracovníkov a na zlepšenie podmienok zamestnania a kľúčových zručností v oblasti zamestnateľnosti s cieľom ďalej zlepšovať systémy náboru, odmeňovania a hodnotenia;
• Zlepšiť systémy náboru, odmeňovania a hodnotenia smerom k lepšiemu oceneniu a hodnoteniu kvality výskumu nad rámec čisto bibliometrických ukazovateľov založených na faktoroch vplyvu časopisov, a to spôsobom, ktorý podporí skutočné európske postupy pri nábore a kariérnom rozvoji.
• Presadzovať obnovenú „Chartu správania“ zameranú na podporu európskych postupov rozvoja kariéry v oblasti výskumu vrátane jasných odporúčaní pre: i) otvorené systémy pozorovania, monitorovania a podávania správ naprieč účastníkmi programu európskych univerzít, ako aj medzi výskumnými inštitúciami všeobecne v rôznych členských štátoch EÚ štáty; ii) zdokonalenie systémov držby stôp a posilnenie riadenia kariéry; a iii) princípy otvorenej vedy vrátane záruky, že kariérny rozvoj súvisí hlavne s výskumnými publikáciami voľne dostupnými na webových stránkach časopisov alebo prostredníctvom verejných archívov;
• Zvážiť odporúčania týkajúce sa potenciálnych spoločných náborových programov medzi európskymi univerzitami a výskumnými inštitúciami všeobecne, aby sa zaručilo, že „viacsmerný“ a vyvážený obeh mozgov bude účinný v celej Európe a bude spojený so silnejším zodpovedným výskumným povolaním;
• Aliancie európskych univerzít by sa mali považovať za „testovacie lože“ pre interoperabilitu a podporu spolupráce medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o postupy európskeho kariérneho rozvoja.

O úlohe národných finančných agentúr a ich spolupráci s ES:

• Zaručiť implementáciu otvorených systémov pozorovania, monitorovania a podávania správ v celej Európe o ročných „tokoch“ a „zásobách“ výskumných pracovníkov, ako aj o postupoch vo výskume na inštitucionálnej úrovni;
• Podporovať spojenie národných programov s Európskou radou pre výskum s cieľom podporovať nábor a odmeňovanie mladých výskumných pracovníkov, podporovať primeranú koordináciu medzi krajinami a uľahčovať spoločný nábor medzi inštitúciami v rôznych krajinách;
• Podporovať potrebné spojenie medzi národnými agentúrami a EK smerom k postupnému procesu vedúcemu k celoeurópskemu trhu práce pre mladých výskumných pracovníkov.

O úlohe súkromných nadácií pri podpore kariéry vo výskume:

• Formulovať verejné akcie na vnútroštátnej a európskej úrovni v úzkej spolupráci s filantropiou prostredníctvom súkromných nadácií s cieľom stimulovať viac a lepšiu kariéru v oblasti výskumu v RTO a vysokých školách, najmä zamerať sa na mladých výskumných pracovníkov a ďalej zlepšovať systémy náboru, odmien a hodnotenia, ako aj podporu európskych postupov kariérneho rozvoja.

Úspešný vývoj európskeho výskumného priestoru musí vo všeobecnosti brať do úvahy potrebné postupy a rámce na podporu lepšej kariéry v oblasti výskumu v obchodných firmách, RTO a vysokých školách, spolu s rastúcou úrovňou a rozsahom podnikania a verejného výskumu a vývoja.

Zložitosť týchto problémov, ako aj potreba pokračovať v podpore autonómie výskumných a akademických inštitúcií v sporných vnútroštátnych verejných a súkromných pracovných rámcoch znamená, že je potrebné venovať osobitnú prioritu implementácii otvorených systémov pozorovania, monitorovania a podávania správ v celej Európe. Musíme sledovať „toky“ a „zásoby“ výskumných pracovníkov, ako aj cesty kariérneho rastu výskumníkov na inštitucionálnej úrovni. Hoci súvisiace závery už boli schválené na úrovni ministrov pre výskum v Rade pre konkurencieschopnosť, je potrebné ešte implementovať tieto systémy pozorovania a podávania správ. Pilotné projekty by sa mohli testovať najmä v rámci programu európskych univerzít, ako aj medzi výskumnými inštitúciami všeobecne v členských štátoch EÚ, aby sa podporili postupy kariérneho rozvoja v Európe.

Očakáva sa, že diskusia za posledných pár mesiacov podporí podmienky pre založenie „ERA Fóra pre prechod“ a potenciálneho „Paktu ERA pre výskum a inovácie“. Tieto podporia stanovenie a vykonávanie strategických priorít pre Európsky výskumný priestor a posilnenie väzieb medzi vedou a spoločnosťou prostredníctvom obnoveného prístupu k vedeckej kultúre v Európe.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://www.2021portugal.eu, zverejnené: 5.1.2021, autor: rpa