Skupina medzinárodných výskumných lídrov, ktorí čelia COVID-19 a klimatickým výzvam, tlačí na G7, aby vytvorila nový rámec pre predsúťažnú spoluprácu.

Vzhľadom na to, že kríza COVID-19 stále prebieha a klimatická kríza sa blíži, medzinárodná skupina starších výskumníkov tlačí na najväčšie svetové ekonomiky, aby reformovali spôsob, akým riadia spoluprácu na nových technológiách.

V nadchádzajúcich rokoch, tvrdí účastník skupiny, David Delpy, profesor lekárskej fotoniky na University College London, svetu hrozí konflikt o to, kto ovláda a ťaží z radu nových technológií od riadenia klímy až po bezdrôtové siete 6G.

Ako dodal Delpy: „Teraz je pre krajiny veľmi ťažké zabezpečiť, aby dostali aspoň spravodlivý podiel z návratnosti investícií do nových technológií. Ak všetci hrajú podľa rovnakých pravidiel, je to v poriadku. Ale nie každý hrá podľa rovnakých pravidiel.“ Otázkou je, „zachytávanie hodnôt: ako liberálne ekonomiky zachytávajú hodnotu vo svete, kde nie každý je liberálny?

Potrebný je nový globálny rámec pre predkonkurenčný technologický vývoj. Tento rámec, počnúc siedmimi najväčšími rozvinutými ekonomikami, by vytvoril modelové, mnohostranné dohody o zdieľaní a využívaní nových technológií, ktoré by spoločnosti, univerzity a vlády mohli nasledovať, a mal by šancu na presadzovanie, čím by sa znížila neistota týkajúca sa duševného vlastníctva, štandardizácie, zdieľania údajov, mobility výskumníkov a iné sporné otázky.

Tlak na G7

Toto lobistické úsilie organizované prostredníctvom kalifornskej neziskovej organizácie s názvom Berkeley Research Group a financované bývalým britským ministrom pre vedu Davidom Sainsburym spája 27 známych výskumníkov z USA do Číny. Samozrejme, nie sú jedinou skupinou, ktorá teraz uvažuje o novom, postpandemickom poriadku; svet výskumu a vývoja nimi v poslednom čase prekvitá (v rovnakom duchu Science|Business v roku 2020 vytvoril svoju radu pre technologickú stratégiu, aby prediskutoval modely globálnej spolupráce).

Skupina Berkeley je dobre prepojená; Delpy bol predtým vedúcim Rady pre výskum inžinierskych a fyzikálnych vied Spojeného kráľovstva a niekoľko účastníkov je známych v manažmente univerzít alebo technologických spoločností. Skupina s využitím kontaktov na najvyššej úrovni zverejňuje biele knihy a informuje predstaviteľov G7, ktorí na svojom poslednom stretnutí v júni 2021 v Cornwalle v Spojenom kráľovstve zverejnili „Research Compact“, v ktorom sa zaviazali „dodržiavať a chrániť princípy, na ktorých je založená efektívna medzinárodná spolupráca“ vo výskume. Ďalšie stretnutia sú naplánované v roku 2022 v Nemecku, ktoré preberá rotujúce predsedníctvo G7 od Spojeného kráľovstva.

V nedávnej eseji v časopise Science, Delpy a niektorí z jeho kolegov privítali Research Compact – ale vyčítali mu, že nezašiel dostatočne ďaleko. Zameriava sa na spôsoby, ako zlepšiť spoluprácu v základnom výskume, ktorý podľa Delpyho zvlášť nepotrebuje opravu.

Ako uviedol Delpy: „Ak robíte len základnú vedu, (súčasný systém) funguje veľmi dobre. Ak sa však snažíte prijať výzvu preniesť vedu do komerčného produktu alebo ju použiť v prospech jednotlivých národov alebo dokonca veľkých výziev OSN, je to ťažšie. Opatrenia, o ktoré sa veda opiera, neumožňujú spoločnostiam jednoducho maximalizovať ich angažovanosť. Aby prišli s produktom, musia znova ukončiť rokovania so všetkými kľúčovými výskumníkmi na celom svete. Teraz je to veľmi ťažké.“

Za takýmito obavami je zásadná zmena v spôsobe, akým sa veda a technika odohrávajú: sú globálnejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa článku, ktorého spoluautorkou je Caroline Wagner z Ohio State University, v roku 1990 iba tri krajiny minuli viac ako 2,5 % HDP na výskum a vývoj: USA, Japonsko a Nemecko. Do roku 2018 sa tento zoznam rozšíril na 11 krajín vrátane Číny a Kórey. Spolupráca medzi týmito a ďalšími krajinami sa zároveň znásobila: približne tretina všetkých prírodovedných a technických publikácií má medzinárodných spoluautorov. A napriek ich hádkam boli USA a Čína v roku 2019 navzájom najväčšími výskumnými partnermi. V dôsledku toho sa obchod s technológiami rozrástol – a zvýšil sa potenciál konfliktov. Hlavnými príkladmi sú mnohé chaotické spory v roku 2021 o technológie a distribúciu vakcíny COVID-19.

Zakliesnený v strede

Problém, tvrdí Berkeley group, je v tom, že predsúťažná práca – medzi základným výskumom a začiatkom súťaže – zapadá do medzery v súčasnom systéme medzinárodného technologického manažmentu. Vedecká spolupráca sa často organizuje na vládnej úrovni prostredníctvom bilaterálnych dohôd o vedeckej diplomacii. Sú založené na otvorenej výmene informácií medzi vedcami a „reciprocite“ medzi zainteresovanými krajinami – zvyčajne sú však vágne a bez akýchkoľvek donucovacích mechanizmov. Druhým extrémom sú vládne obchodné dohody, ktoré sú (teoreticky) vynútiteľné, ale príliš normatívne na to, aby boli veľmi užitočné pre novú technológiu, ktorej aplikácie a hodnota ešte nie sú známe.

Uprostred – medzi základnou vedou a obchodom s technológiami – je potrebný nový globálny rámec, dodal Delpy. Samozrejme, grantové dohody EÚ Horizont Európa poskytujú zúčastneným krajinám určité odpovede, hoci podmienky sú často kritizované ako príliš byrokratické a nákladné. A s prichádzajúcou novou vlnou technológií sa zvyšuje pravdepodobnosť konfliktu.

Skupina napríklad tvrdí v nedávnom dokumente, že pandémia zdôraznila dôležitosť nových digitálnych technológií pre epidemiológiu – neexistuje však žiadna globálna dohoda o tom, ako pri vývoji nových nástrojov zaobchádzať so súkromím pacientov. Ďalší príklad: s prichádzajúcou klimatickou krízou bude obrovský dopyt po technológiách, ktoré chránia pobrežia pred záplavami. Kto bude ovládať a profitovať z týchto technológií? Ak neexistuje žiadna medzinárodne dohodnutá odpoveď, prečo by nadnárodné spoločnosti a investori riskovali svoje peniaze na predkonkurenčnú prácu potrebnú na ich rozvoj? A čo sa stane, ak tretia krajina, ktorá nie je súčasťou pôvodnej rozvojovej skupiny, ukradne nápady?

Ako uviedol Delpy: „Musíme si brať príklad z Číny. Hoci to bola rozvojová krajina, celkom oprávnene ťažila z investícií, ktoré vyspelý svet urobil. Ale teraz, keď sme v hospodárskej súťaži, budeme musieť nájsť nejakú formu dohody, ktorá ľudí právne záväzným spôsobom spojí so spravodlivosťou, reciprocitou návratu.“

Zoznam úloh G7

Odpoveďou je podľa Delpyho a kolegov začať tým, že členovia G7 otvoria svoje diskusie o Research Compact. Plánovanie by malo zahŕňať spoločnosti, univerzity a ministerstvá zaoberajúce sa obchodom, technológiou a inými oblasťami – organizácie s priamejšími znalosťami problémov, než aby sa práca udržiavala v úzkom kruhu zahraničných diplomatov. Výsledná stála pracovná skupina by stanovila časový plán a ciele pre prácu, ako je písanie vzorových dohôd na zvládnutie multilaterálneho, predkonkurenčného vývoja technológií.

Ako dodal na záver Delpy: „G7 potrebuje spoločnostiam umožniť, aby vedeli, aké sú pravidlá, keď sú v kontakte s inými spoločnosťami alebo vládami alebo vládam s univerzitami. Musí zakotviť reciprocitu a nestrannosť, aby každý vedel, že pri uzatváraní dohôd sa s nimi bude zaobchádzať úplne rovnako ako s každým iným druhom spoločností v krajinách, ktoré sú signatármi dohôd.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 5. 1. 2022, autor: rpa