Európske univerzity stále čelia „príliš mnohým“ obmedzeniam svojej autonómie, čo im bráni v plnení ich potenciálu, podľa najnovšieho porovnávacieho prehľadu o autonómii univerzít, ktorý zverejnila Európska asociácia univerzít (EUA).
Správa hodnotí 35 systémov vysokoškolského vzdelávania z celej Európy vrátane nových prírastkov z Gruzínska, Rumunska a Škótska.
Univerzity zohrávajú významnú úlohu pri riešení hlavných problémov spoločnosti, ale zvýšené povedomie o tom prinieslo väčší záujem vlád o univerzity, čo v niektorých prípadoch vedie k „nadmernému a zbytočnému ovplyvňovaniu“, či už prostredníctvom špeciálnych opatrení, nástrojov riadenia alebo ad hoc intervencie, uviedol Michael Murphy, prezident EUA.
Ďalej dodal: „Vyzývam všetkých európskych, národných a regionálnych tvorcov politiky, aby pri vytváraní plánov pre budúcu sektorovú reformu čerpali z komplexných dôkazov v tejto správe. Vyzývam ich tiež, aby sa zapojili do dialógu s univerzitným sektorom s cieľom vytvoriť predpisy a politiky, ktoré umožnia európskym univerzitám čeliť veľkým výzvam našej doby.“
Prehľad výsledkov za rok 2023 sa zameriava na viac ako 30 rôznych ukazovateľov autonómie, ktoré sú zoskupené do štyroch hlavných kategórií: organizačná autonómia, finančná autonómia, personálna autonómia a akademická autonómia.
Pri analýze každej z týchto štyroch oblastí správa našla niekoľko prípadov, v ktorých je akademická sloboda v Európe obmedzená. Bolo to najmä v prípade Maďarska, ktoré nebolo zahrnuté do hlavnej hodnotiacej karty, ale vzhľadom na svoje jedinečné akademické prostredie dostalo vlastnú doplnkovú analýzu.
Je to spôsobené vytvorením špeciálnych verejných trustových fondov, ktoré zriadila vláda na riadenie mnohých univerzít v krajine a ktorých správne rady majú ďalekosiahle právomoci, čím sa vytvára systém, ktorý sa nepodobá nikde inde v Európe.
Inde v Európe správa zdôrazňuje situácie, v ktorých môže vládne zasahovanie, dokonca aj v miernych alebo nepriamych formách, brániť autonómii. Príkladom toho je používanie zmlúv o výkone, ktoré podľa správy môžu viesť k „nadmernému stupňu mikromanažmentu“ zo strany verejných činiteľov.
Ako sa uvádza v správe: „Rovnako ako sa univerzity vyzývajú, aby sa stali strategickými aktérmi, ukázalo sa, že pre verejné orgány je náročné, aby sa vyvinuli z pozície zhora nadol s kontrolnou pozíciou smerom k podpornejšej a schopnejšej funkcii.“
Adekvátne zdroje
Nastoľuje tiež večný problém nedostatku financií pre vysoké školy, keď hovorí, že „množstvo verejných financií, ktoré majú univerzity k dispozícii, priamo ovplyvňuje ich schopnosť prijímať rozhodnutia“.
Ako sa uvádza v správe: „Autonomy Scorecard opakovane ukazuje, že univerzity nemôžu fungovať autonómne vo vákuu, či už z hľadiska zodpovednosti alebo financií. Na reakcie na výzvy, ktoré so sebou prináša väčšia autonómia, sú potrebné primerané zdroje.“
Nakoniec sa správa zamerala na vplyv COVID-19 v posledných rokoch. Zistilo sa, že zatiaľ čo v niektorých prípadoch pandémia zvýšila akademickú autonómiu v tom zmysle, že niektorým inštitúciám bola umožnená väčšia voľnosť pri prispôsobovaní ich učebných osnov a postupov hodnotenia online prostrediu, v iných prípadoch mala pandémia negatívny účinok, pretože viedla k väčšiemu zásahu štátu.
Najnovší porovnávací prehľad EUA, je štvrtý od roku 2009, prichádza v čase, keď je akademická autonómia a sloboda vysoko v programe Európskeho parlamentu. V novembri 2023 spustila svoje Fórum pre akademickú slobodu, ktorého cieľom je sledovať akademickú slobodu prostredníctvom ročných správ.
Snahu o väčšiu koncentráciu na akademickú slobodu presadzuje nemecký europoslanec Christian Ehler, ktorý chce, aby parlamentný panel pre budúcnosť vedy a techniky (STOA) slúžil ako think-tank, ktorý môže pôsobiť ako arbiter a „strážny pes“ pre vedu a akademikov v Európe.
Ehler už skôr vyjadril nespokojnosť s tým, že členské štáty EÚ nechceli zahrnúť zmienku o akademickej slobode do legislatívy pre Horizont Európa, výskumný program EÚ v hodnote 95,5-miliardy EUR.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 8. 3. 2023, autor: rpa
