HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Nedá sa očakávať, že Európska rada pre inovácie sama vyplní medzeru v škálovaní, uviedla Ivanova v Davose

Aktualita

Komisárka pre výskum Iliana Ivanova na výročnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose vo Švajčiarsku. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Počas diskusie na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose komisárka pre výskum vyzvala, aby programy EÚ boli ústretovejšie k MSP. Samostatne bola tiež „grilovaná“ ohľadom švajčiarskeho pridruženia k programu Horizont Európa

V diskusii o údajne zaostávajúcich európskych inováciách na výročnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose Ivanova uviedla, že EÚ sa bude musieť pozrieť aj na zmiernenie predpisov pre malé a stredné podniky.

„Náš trh rizikového kapitálu je šesťkrát menší ako americký,“ uviedla. „Takže ak to [to] necháte len [na] Európsku radu pre inovácie samú […], nemôže vyriešiť túto obrovskú medzeru, ktorá na trhu existuje.“

Európska rada pre inovácie (EIC) bola zavedená ako súčasť rámcového programu Horizont Európa s rozpočtom 10-miliárd EUR na pomoc pri vývoji a škálovaní nových technológií. Podľa Ivanovovej už zaznamenala určitý úspech a podporila spoločnosti s trhovou hodnotou nad 1-miliardu EUR.

„Sú to dobré úspechy. Ale stačí to? Nie, myslím si, že musíme pokračovať v úsilí, najmä na strane regulácie,“ uviedla Ivanova. EÚ musí urobiť svoje rôzne programy tak, aby boli pre malé a stredné firmy „prívetivejšie pre používateľov“.

Diskusia v Davose, ktorá sa konala 16. januára 2024, sa zamerala na zaužívanú obavu: že napriek vedeckej excelentnosti Európa naďalej zlyháva, pokiaľ ide o premenu výskumných schopností na globálne inovatívne spoločnosti. Niekoľko ďalších panelistov súhlasilo so známou sťažnosťou Ivanovovej, že v EÚ chýbajú investori z USA.

Riešením je podľa španielskeho ministra pre digitálne technológie José Luis Escrivá plnšia integrácia jednotného trhu EÚ.

„V Spojených štátoch je jednou z výhod obrovský jednotný trh – vo finančnom sektore, na trhu práce. Finančný systém v EÚ je podľa neho stále „balkanizovaný“. „Takže si myslím, že na európskej úrovni máme stále problém, pokiaľ ide o jednotný kapitálový trh, ktorý je z hľadiska podstupovania rizika porovnateľný s trhom v USA.“

EÚ tiež chýba prepojený pracovný trh, čo znamená, že vysokokvalifikovaní pracovníci, ktorí sa sťahujú na kontinent, stále nie sú schopní bezproblémovo nastúpiť do zamestnania v žiadnom členskom štáte, uviedol Escrivá.

Bulharský premiér Nikolaj Denkov v paneli tiež tvrdil, že verejne financované oblasti výskumu by mali prísť s pochopením, že po 10 až 15 rokoch budú odovzdané súkromnému sektoru na komerčné projekty.

Holandsko je podľa neho jednou krajinou, ktorá to úspešne zvládla. „Na začiatku potrebujete financie na vytvorenie oblasti vedy a inovácií, ale potom ich dáte trhu, aby sa rozvinul,“ uviedol.

Je Európa lídrom vo výskume?

Maria Leptin, predsedníčka Európskej rady pre výskum (ERC), medzitým napadla predpoklad diskusie, že Európa je „svetovým lídrom“ vo vede a výskume. „Sme my? Hovoríme to už od polovice minulého storočia,“ uviedla.

Európa v súčasnosti zaostáva za USA a Čínou v publikáciách s vysokým vplyvom a celkovo má slabé investície do výskumu a vývoja. „Aj keď sme mohli byť v minulosti najlepší, myslím si, že nám to uniká,“ uviedla ďalej Leptin.

Časť odpovede spočíva v zlepšenej mobilite výskumníkov. „Ešte stále nemáme výskumný pas pre celú Európu,“ dodala Leptin. „Nemôžeme brať naše dôchodky z jednej krajiny do druhej.“

Výučba v angličtine by uľahčila výskumníkom z celého sveta zaujať pozície v Európe, dodala Leptin.

Aj na stretnutí v Davose bola Ivanova niekoľkokrát tlačená predstaviteľmi švajčiarskej vlády a univerzít k prebiehajúcim rokovaniam o pridružení k programu Horizont Európa.

Švajčiarsko, ktorá je dlhodobou súčasťou rámcových programov, bolo vylúčené z pridruženia k Horizontu Európa z dôvodu širšej politickej slepej uličky, ale nedávno sa objavili náznaky, že rokovania teraz napredujú.

Švajčiarska tajomníčka pre vzdelávanie, výskum a inovácie Martina Hirayama sa sťažovala, že Európa sa čoraz viac „uzaviera v strategických oblastiach“, čo je odkaz na minulé návrhy Komisie blokovať nečlenským štátom citlivé výzvy na výskum v oblastiach ako kvantum a vesmír.

Ivanova kontrovala tým, že Horizont Európa zostal „jedným z najotvorenejších“ vedeckých programov na svete, ale už nemôžeme byť „naivní“ v súvislosti s rizikami „zahraničného zasahovania“ a „únikov“ vedomostí.

V samostatnej diskusii na tému „Oslobodenie vedy“ 15. januára 2024 Ivanova uviedla, že dúfa, že Švajčiarsko bude „čoskoro“ pridruženou krajinou.

Komisia tiež navrhne odporúčanie o bezpečnosti výskumu, dodala na záver.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 25. 1. 2024, autor: rpa