Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Návrat k diskusii: Byť výskumníčkou je úžasné!

ERA Aktualita

Napriek tomu, že medzi absolventmi slovenských vysokých škôl je viac ako 60 % žien, ich počet sa znižuje s každým ďalším stupňom vzdelania. Za ostatnú dekádu bolo medzi vymenovanými profesormi iba 35 % žien. O výzvach pre ženy vo vede diskutovali počas Noci výskumníkov slovenské výskumníčky.

Podľa slovenského Štatistického úradu navštevuje vysoké školy na prvom a druhom stupni takmer 112-tisíc študentov a študentiek. Vyše 58 % z nich sú ženy a dievčatá. Na treťom, teda doktorandskom stupni, však počet žien klesá. Z 5 960 študentov a študentiek je v dennej alebo externej forme zapísaných 47,8 % žien.

Podobný pokles medzi prvými dvoma a tretím stupňom štúdia, približne desať percentuálnych bodov, potvrdzujú aj štatistiky absolventov. V minulom školskom roku (2020/2021) absolvovalo vysoké školy spolu na prvom a druhom stupni vyše 30-tisíc študentov. Takmer 62 % z absolventov tvorili ženy. Tretí stupeň absolvovalo 1199 študentov, z toho 51 % bolo žien.

V slovenskom vzdelávacom systéme teda platí, že čím vyšší je stupeň vzdelania, tým menej žien do neho vstupuje a následne aj absolvuje.

Napríklad, od januára 2011 do novembra 2021 vymenovali predchádzajúci prezidenti a súčasná prezidentka 904 profesorov. Z nich 35 %, presne 321, bolo žien.

Samotné ženy vo vede, ktoré po ukončení prvých dvoch stupňov vysokej školy ostali pôsobiť na univerzitách hovoria, že prelomovým bodom je najmä začiatok materstva. Systém totiž stále nepočíta s vedkyňami tak samozrejme ako s mužmi – vedcami. O výzvach kariérneho postupu žien vo vede, ale aj možnostiach systémového zlepšenia, diskutovali aj počas Európskej noci výskumníkov.

Dominika Fričová vyštudovala biochémiu a všeobecné lekárstvo. Absolvovala niekoľko vedeckých zahraničných pobytov na špičkových svetových inštitúciách, vrátane prestížnej Mayo Clinic v Spojených štátoch.

Ako priznala výskumníčka, ktorá v súčasnosti vedie vlastnú vedeckú skupinu na Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied: „Vrátiť som sa rozhodla aj preto, lebo som vedela, že slovenská veda potrebuje trošku pomôcť a sama som sa cítila byť v pozícii, že k istej zmene dokážem prispieť aj ja.“

Hoci uznáva, že podmienky na vedeckú prácu boli v zahraničí lepšie, verí, že sa „podobné dá dosiahnuť aj na Slovensku“.

Z jej pohľadu pridaná hodnota každého vedca alebo vedkyne nezáleží na jeho alebo jej pohlaví. Ako pripomenula Dominika Fričová: „Ženy dokážu byť rovnako kreatívne a múdre.“

Na otázku, či sa vo vedeckej práci stretla s iným prístupom len preto, že je žena, priznala: „Zažila som to iba na Slovensku.“ Spomína si na nepríjemné poznámky, či označovanie za „slečnu asistentku“.

„Zatiaľ ma však nikto neposlal, aby som išla urobiť kávu,“ dodala Fričová. „Mňa áno,“ reagovala s úsmevom Zuzana Košutzká, neurologička z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Aj ona má za sebou zaujímavú kariéru a viacero významných zahraničných stáží.

Ako výkonná riaditeľka start-upu Neuroconsan pôsobí Zuzana Košutzká najmä v mužskom prostredí. Potvrdzuje však, že v biznise ide o iné „pomery“ ako v nemocnici či na univerzite. Ako dodala jednoznačne Zuzana Košutzká: „Viac možností v klinickej medicíne dostane na Slovensku muž.“

Celospoločenský fenomén

Ako uviedla Ľubomíra Tóthová, ktorá pôsobí ako výskumníčka na Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty, Univerzity Komenského v Bratislave: „Každý (do výskumného tímu) prinesie to svoje a je úplne jedno, akého sme pohlavia. Vo vede to platí o to viac, pretože každý má svoje nápady a presadiť sa dokáže viac alebo menej.“

Mnohé výskumy potvrdzujú aj jej osobné skúsenosti z vedy: „Zmiešané kolektívy sú prínosnejšie a výskum vedia posunúť viac,“ hovorí. „Ženy sa pozerajú na problém inou optikou ako muži a keď ich dáte dokopy, pomôže to rozlúsknuť vedecký problém.“

Aj trojica slovenských vedkýň si myslí, že najväčším prelomom v kariére ženy – vedkyne je materstvo. Ako vysvetlila Ľubomíra Tóthová: „Kariérne prístupy u nás zatiaľ nepočítajú s tým, že by záujem o rast mala aj výskumníčka – matka.“

Hoci sa podľa ich slov situácia zlepšuje, stále existuje množstvo bariér v systéme, ale aj v praktickom živote, v ktorom sa prepájajú osobné a pracovné prvky.

Úplne bežné v zahraničí sú, napríklad vyhradené miestnosti pre matky s deťmi, potvrdzuje trojica. V rámci areálu kliník či väčších výskumných centier, sú zabezpečené jasle alebo škôlky. Nezanedbateľnú úlohu má aj partner výskumníčky a jeho ochota zdieľať domáce a rodičovské povinnosti, prízvukujú.

Ako uviedla Dominika Fričová: „Naša spoločnosť, nielen jej mužská časť, ale zatiaľ nie je na podobné zmeny nastavená.“

Problém je však ešte komplexnejší a z pohľadu vedkýň ide o celospoločenský fenomén. Ďalej dodala: „Spoločnosť nám dáva pocítiť, že ak všetok svoj čas nevenujeme dieťaťu, asi nie sme dobré matky.“

Napriek výzvam nielen v slovenskej, ale aj európskej vede pre ženy, výskumníčky jednohlasne nabádajú k vedeckej kariére aj ďalšie ženy a dievčatá. Ak by mali o kariéru vo vede záujem, rozhodne nesmú váhať, zhodujú sa aj doktorky Dominika Fričová, Ľubomíra Tóthová a Zuzana Košutzká.

„Príďte sa pozrieť aj k nám do praxe a my vám ukážeme krásy, ale aj tienisté stránky,“ nabáda Zuzana Košutzká.

Trojica odporúča využiť aj možnosť „otvorených dverí“ a štúdia či praxe v zahraničí. Ako dodala doktorka Tóthová: „No nech sa potom aj vrátia, aby pomohli posúvať ďalej niečo aj tu.“

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 25. 11. 2021, autor: rpa