Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Náš spánok ukazuje, ako veľmi riskujeme

https://ars.els-cdn.com/content/image/1-s2.0-S1053811922002154-gr2_lrg.jpg
Individuálne rozdiely v lokálnej distribúcii indikátora hĺbky spánku (SWA, slow-wave activity). Zdroj: https://www.unibe.ch

Každý človek má svoj vlastný individuálny spánkový profil, ktorý možno identifikovať podľa elektrickej mozgovej aktivity počas spánku. Výskumníci z Univerzity v Berne vo Švajčiarsku teraz preukázali, že mozgové vlny počas období hlbokého spánku v určitej oblasti mozgu možno použiť na určenie miery sklonu jednotlivca k riziku počas každodenného života.

Každý deň robíme nespočetné množstvo rozhodnutí, pri ktorých podstupujeme rôzne riziká – napríklad v cestnej premávke, pri nákupe akcií alebo v našom sexuálnom správaní. Sklon k riziku sa líši od jedného jedinca k druhému. Vedci pod vedením Darie Knoch, profesorky sociálnej neurovedy na Univerzite v Berne, preukázali, že kľúče v mozgu týkajúce sa sklonu jednotlivca k riziku možno získať počas spánku: Ako vysvetlila neurologička: „Čím menej pomalých vĺn má jednotlivec nad pravou prefrontálnou kôrou počas hlbokého spánku, tým väčší je ich sklon k riziku. Okrem iných funkcií je táto oblasť mozgu dôležitá na ovládanie vlastných impulzov.“ Výsledky výskumu boli nedávno publikované v časopise „NeuroImage“.

Vysoká hustota dát a vyšetrovanie spánku u účastníka doma

Pomalé vlny sa vyskytujú počas hlbokého spánku a naznačujú dobrú kvalitu spánku a regeneráciu. Topografická distribúcia pomalých vĺn v mozgu je vysoko individuálna a je vysoko stabilná v čase; to znamená, že každý jednotlivec má svoj vlastný osobný neuronálny spánkový profil. Aby sa zistilo, či tento profil prezrádza niečo o sklone jednotlivca k riziku, výskumný tím študoval 54 „dobrých spáčov“, ktorí zvyčajne spia sedem až osem hodín. Tie boli identifikované pomocou aktigrafov, ktoré sledujú vzorce pohybu počas spánku. Pretože, ako vysvetlila vedúca štúdie Lorena Gianotti: „Individuálny profil pomalých vĺn možno správne interpretovať iba počas normálneho spánku.“

V ďalšom kroku sa údaje o spánku zbierali u účastníkov doma pomocou prenosného polysomnografického systému so 64 elektródami umiestnenými na ich temene. Ako vysvetlila doktorandka a prvá autorka Mirjam Studler: „Nerušené meranie mozgovej aktivity počas spánku v známom prostredí a vysoká hustota údajov zozbieraných 64 elektródami sú ako konštelácia výskumu spánku pomerne zriedkavé. To umožňuje účastníkom prirodzene spať a nám umožňuje zhromaždiť veľké množstvo údajov.“

Menej hlboký spánok v pravej prefrontálnej kôre

A tieto údaje sú veľmi zmysluplné a významné: účastníci, ktorí vykazujú nižšiu aktivitu pomalých vĺn nad ich pravou prefrontálnou kôrou, vo všeobecnosti vykazujú väčší sklon k riziku ako jednotlivci s väčšou aktivitou na pomalých vlnách. Sklon riskovať bol vyvolaný v počítačovej hre, v ktorej mohli vyhrať skutočné peniaze: účastníci sa museli rozhodnúť, ako ďaleko jazdia autom s vedomím, že v určitom okamihu sa objaví stena, do ktorej auto narazí. Každý najazdený meter im zarobil viac peňazí, no zároveň zvýšil riziko havárie. Ako vysvetlila Lorena Gianotti: „Zaujímavé je, že trvanie spánku nemalo žiadny vplyv, pokiaľ ide o sklon k riziku, aspoň v našej štúdii s dobrými spáčmi. Skôr je kľúčové, aby sa hlboký spánok odohrával v ‚správnych‘ oblastiach mozgu – v tomto prípade v pravej prefrontálnej kôre.“

Možné dôsledky

Zdravotný ekonomický výskum ukázal, že rizikové správanie môže mať značné zdravotné aj finančné dôsledky. Podľa vedcov je preto dôležité lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré sú základom sklonu k rizikovému správaniu. Ako dodala na záver Daria Knoch: „Naše zistenia môžu byť začlenené do cielených intervencií. Výskumníci v oblasti spánku teraz vyvíjajú techniky na špecifickú moduláciu pomalých vĺn.“

Viac informácií:

Studler M, Gianotti LRR, Koch K, Hausfeld J, Tarokh L, Maric A, Knoch D (in press). Local slow-wave activity over the right prefrontal cortex reveals individual risk preferences. NeuroImage, 10 March 2022; 
https://doi.org/10.1016/j.neuroimage.2022.119086

Zdroj: https://www.unibe.ch; https://www.sciencedirect.com, zverejnené: 22. 3. 2022, autor: rpa