Zapojenie miestnych samospráv do prípravy nových eurofondov sa v porovnaní s minulým programovým obdobím zlepšilo len málo, uvádza nová štúdia Európskeho výboru regiónov.
Výbor regiónov na svojom plenárnom zasadnutí schválil správu predsedu Bratislavského samosprávneho Juraja Drobu. Správa zdôrazňuje potrebu širšieho zapojenia regiónov do prípravy programov kohéznej politiky v programovom období 2021-2027.
Ako uviedol Juraj Droba: „Regionálna dimenzia a faktické údaje v debatách medzi národnými vládami a Európskou komisiou často chýbajú. Hlas regiónov a miest sa preto musí posilniť.”
Správa je postavená na nedávnej štúdii Európskeho výboru regiónov – poradného orgánu Komisie, ktorá v Bruseli zastupuje samosprávy. Tá uvádza, že v porovnaní s minulým programovým obdobím sa napriek sľubom z viacerých kútov Európy zmenilo len málo. Do situácie navyše vstúpil plán obnovy, ktorého prípravu niektoré krajiny uprednostnili pred prípravou nových eurofondov. To išlo na úkor zapojenia regiónov. Samosprávy sa teraz obávajú, aby podobná situácia nenastala pri čerpaní peňazí.
Štúdia uvádza, že v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách úlohu samospráv limituje samotné nastavenie čerpania eurofondov, ktoré sa riadi z národnej úrovne.
Veľmi pomalé kroky vpred
Zapojenie regiónov a miestnych samospráv sa zlepšuje len veľmi pomaly. Uviedla to väčšina respondentov (zástupcov samospráv) v ankete, ktorú realizoval Výbor regiónov vo všetkých členských krajinách Únie. Zo štúdie vyplýva, že so zapojením samospráv do prípravy a následného čerpania eurofondov nebojuje len Slovensko. V rôznej mierke majú so zapojením problém aj ostatné európske krajiny.
Správa Juraja Drobu poukazuje na niekoľko dôležitých bodov. V prvom rade: kohézna politika je najväčším investičným nástrojom Únie smerujúcim k znižovaniu ekonomických, sociálnych a regionálnych rozdielov. Cieli na tvorbu pracovných miest, ekonomický rast, ale aj na boj s klimatickými zmenami či udržateľnú mobilitu a boj proti sociálnemu vyčleneniu. V mnohých, hoci nie vo všetkých z týchto oblastí, majú významné kompetencie práve miestne samosprávy. Ich zapojenie do tvorby a implementácie, navyše, vyžaduje Európska komisia v Kódexe správania pri uplatňovaní zásad partnerstva.
Fakt, že väčšina respondentov uviedla len minimálne zmeny v zapojení samospráv považuje Droba za „znepokojujúci”. Ďalším problémom je spôsob ich zapojenia. V mnohých prípadoch sú totiž samosprávy súčasťou konzultácii, ale na samotnom kreovaní strategických dokumentov už neparticipujú. To je niečo, čo často kritizujú aj slovenské samosprávy.
Správa ďalej volá po detailnejšom a hlbšom strategickom plánovaní a čo najrýchlejšej príprave a schválení partnerských dohôd medzi Komisiou a členskými krajinami, rovnako ako aj operačných programov, aby sa mohlo začať čerpať, čo najskôr.
Štart nového programového obdobia mešká viac ako v roku 2014. Partnerská dohoda medzi Slovenskom a Komisiou ešte stále nie je uzavretá. Prvú verziu dohody Slovensko dokončilo ešte v máji a poslalo ju do Bruselu na pripomienkovanie. Komisia ju už Slovensku vrátila. Podľa informácií portálu EURACTIV je Komisia s niektorými časťami spokojná textu spokojná. Iné však potrebujú prerobiť. Aktualizovaný návrh by malo ministerstvo pre regionálny rozvoj a investície (MIRRI) zaslať v polovici októbra 2021.
Pre porovnanie, Česku už Partnerskú dohodu Komisia schválila.
Princíp partnerstva musí platiť aj pri nových nástrojoch
Jedným z dôvodov, pre ktorý štart nového programového obdobia mešká je plán obnovy. Uvádza to Drobova správa. Priznala to aj eurokomisárka pre kohéziu a reformy Elissa Ferreira. Dodala však, že členské štáty sa o nedostatok peňazí báť nemusia.
Ako uviedla: „Nie je to tak, že by členské krajiny zrazu nemali peniaze. Majú k dispozícii plán obnovy. Takisto môžu dočerpávať prostriedky z minulého programového obdobia. Je lepšie nové obdobie nastaviť správne ako ho unáhliť.”
Samosprávy však s týmto vývojom spokojné nie sú. Navyše sa obývajú, že členské štáty môžu plán obnovy v dôsledku prísnych míľnikov a jednoduchších pravidiel čerpania uprednostniť, čo ohrozí čerpanie eurofondov. Pre samosprávy je veľmi podstatným rozdielom pri implementácii nástrojov financovaných z NextGeneration EU a klasických eurofondov uplatňovanie princípu partnerstva. Zatiaľ čo pri pláne obnovy je zapojenie samospráv iba odporúčané, pri eurofondoch je povinné.
Ako uvádza správa: „Partnerské princípy sa musia plne implementovať pri všetkých nových finančných nástrojoch, ako je Mechanizmus spravodlivej transformácie, Mechanizmus pre obnovu a odolnosť, ale aj všetkých ostatných nástrojoch financovaných z NextGeneration EU.”
Národné programy = menší vplyv samospráv?
Zaujímavým bodom štúdie je vplyv regionálneho zamerania programov na účasť samospráv. Slovensko bude v období 21-27 jednou zo 14 členských krajín, v ktorých programy fungujú výhradne na národnej úrovni. V minulom programovom období malo Slovensko deväť operačných programov plus programy cezhraničnej spolupráce. V tom novom bude iba jeden: Operačný program Slovensko. V rámci neho pôjde časť peňazí aj cez Integrované územné stratégie, ktoré si napísali samosprávne kraje. Samotný program ale funguje centralizovane.
Okrem Slovenska nájdeme centrálne riadenie eurofondov v Maďarsku, Bulharsku, Česku, Rakúsku, Chorvátsku, Luxembursku, Litve, Dánsku, na Cypre a na Malte. V niektorých prípadoch majú centrálne riadené programy regionálne zameranie. Na Slovensku bol v minulom programovom období 2014-2020 takto postavený Integrovaný regionálny operačný program (IROP).
Viac informácií:
Zdroj: https://euractiv.sk; https://cor.europa.eu, zverejnené: 13. 10. 2021, autor: rpa
