Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Mladý vedec po návrate na Slovensko: “Kto má bojovať za zlepšenie podmienok v slovenskej vede, ak nie my?”

Fyziológ Miroslav Baláž z Biomedicínskeho centra SAV. Zdroj: https://dennikn.sk

Miroslav Baláž sa po siedmich rokoch na ETH v Zürichu rozhodol s rodinou vrátiť na Slovensko a založiť si tu výskumnú skupinu. Prinášame rozhovor o jeho vedeckej dráhe, skúsenostiach s návratom a možnostiach získania financií na svoj výskum.

Aké boli tvoje vedecké začiatky?

Ako študent Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave som sa dostal k Dr. Ukropcovi na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie. Krátko predtým sa vrátil z pobytu v Spojených štátoch a na Ústave experimentálnej endokrinológie SAV zakladal výskumný tím zameraný na metabolizmus a sekrečnú aktivitu tukového tkaniva a kostrového svalu. Ako jeho prvý študent a člen tímu, som pracoval priamo po jeho boku a veľa som sa od neho naučil.

Po doktoráte si však vycestoval do Švajčiarska…

Vďaka podpore Národného štipendijného programu SR som absolvoval krátkodobý študijný pobyt na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ETH v Zürichu, kde som spoznal Prof. Christiana Wolfruma. Je lídrom v oblasti výskumu metabolizmu tukového tkaniva a lipidov. Bol spokojný s mojou prácou a ponúkol mi postdoktorandskú pozíciu v jeho tíme. Začiatkom roka 2015 som sa do Zürichu presťahoval a sedem rokov som sa venoval výskumu molekulárnych mechanizmov, kontrolujúcich metabolickú aktivitu nášho tukového tkaniva.

Aj tvoja manželka je vedkyňa. Spoznali ste sa v laboratóriu?

Spoznali sme sa počas vysokoškolského štúdia, keďže takisto trávila všetok svoj voľný čas prácou v laboratóriu. Po doktoráte bolo našim cieľom nájsť manželke prácu v okolí Švajčiarska, aby sme mohli byť čo najviac v kontakte. Prof. Wolfrum nám vyšiel v ústrety a ponúkol prácu aj Lucii, hoci dovtedy odmietal zamestnávať manželské páry kvôli obave zo straty výkonnosti. Vzápätí sa mojej manželke podarilo získať prestížne ETH postdoktorandské štipendium. Ústretový krok sa teda Christianovi vyplatil, keďže získal do svojho tímu šikovnú mladú vedkyňu, ktorá ho navyše nestála ani frank.

Pracovali sme na rovnakej téme, hoci každý na svojich projektoch. Navzájom sme si pomáhali aby sme projekty dotiahli do úspešného konca čím skôr a aj prof. Wolfrum si uvedomil že zamestnávať manželský pár prináša výhody (pozn. odvtedy zamestnal ďalšie dva páry).

Ako zvládate skĺbiť rodinný a kariérny život?

Po narodení syna nám to chvíľu trvalo. Manželka vstávala skoro ráno, aby stihla urobiť prácu doobeda, kým som sa staral o syna. Poobede sme sa vymenili a ja som pracoval do noci. Bolo to náročné obdobie, ale prinieslo veľa zaujímavých vedeckých objavov a článkov. Ako otec som mohol tráviť čas so synom a vidieť jeho každodenné pokroky, vďaka čomu máme veľmi pekný vzťah.

Bol tvoj život výskumníka na ETH iný ako na SAV?

V zahraničí je čas strávený v laboratóriu vnímaný inak ako u nás na Slovensku. Keďže všetci členovia tímu boli cudzinci, laboratórium sa pre nás stalo druhým domovom, kde sme radi trávili čas, či už prácou, spoločným varením, pozeraním futbalových prenosov, alebo diskusiami na rôzne vedecké aj nevedecké témy. Takže len málokto trávil v práci menej ako 12 hodín denne. Začiatky neboli ľahké. Musel som sa naučiť inak myslieť, aby som sa mohol stať dobrým vedcom. Prišiel som z prostredia, kde sú financie a prístrojové možnosti obmedzené, do prostredia, kde veda nepozná žiadne hranice.

Napokon si sa však rozhodol vrátiť. Asi najčastejšia otázka, ktorú momentálne dostávaš – prečo?

Odchádzali sme s nastavením, že sa ideme naučiť ako sa robí špičková veda na poprednom výskumnom pracovisku, aby sme získané skúsenosti mohli využiť pri budovaní nášho výskumného tímu na Slovensku a odovzdať ich mladším kolegom. Medzičasom sa nám v zahraničí narodil syn a najmä počas izolácie a karanténnych opatrení sme pociťovali potrebu vrátiť sa bližšie k rodine, aby náš syn hovoril rovnakým jazykom ako jeho starí rodičia a aby vyrastal v kontakte s rodinou. Veľkou motiváciou bola aj naša snaha bojovať za zlepšenie podmienok v slovenskej vede. V mnohých prípadoch to nie je len o financiách a o dlhodobom ignorovaní slovenskej vedy zo strany štátnych predstaviteľov, ale o podmienkach a pravidlách, ktoré si sami vytvárame.

Zmenilo sa tu niečo za ten čas, čo si bol v zahraničí?

Ústav experimentálnej endokrinológie, na ktorom sme obaja začínali, sa medzičasom presťahoval do Pavilónu lekárskych vied a stal sa súčasťou Biomedicínskeho centra SAV. Generálnej riaditeľke, pani prof. Pastorekovej, sa podarilo vybudovať motivujúce výskumné prostredie, ktoré podporuje kvalitu na úkor kvantity, v rámci ktorého sa budujú a fungujú viaceré špecializované laboratóriá (tzv. core-facilities) a podporné administratívne pracoviská, čo je v podmienkach slovenskej vedy unikátne. Radi by sme k tomuto dielu prispeli aj my.

Ako vnímaš grantové možnosti na Slovensku? Čo funguje a čo naopak nie?

Grantové možnosti na Slovensku sú veľmi obmedzené. Financie, ktoré poskytuje vedecká grantová agentúra VEGA neumožňujú robiť špičkový výskum. Je to dané jednak tým, že SAV nemá dostatok financií zo štátneho rozpočtu, no zároveň je financovanie nastavené tak, že sú podporované nielen excelentné a nadpriemerné projekty, ale aj priemerné a dokonca podpriemerné. Úspešné VEGA projekty sú často veľmi ambiciózne, ale získajú len zlomok sumy potrebnej na realizáciu plánovaného výskumu.

Najväčšou grantovou agentúrou je ale APVV…

Agentúra pre podporu vedy a výskumu (APVV) poskytuje financie, za ktoré sa dá urobiť kvalitný výskum, avšak udelených projektov je veľmi málo a mladí začínajúci vedci len veľmi zriedkavo uspejú v žiadaní o tento typ podpory. Na Slovensku nemáme žiadnu grantovú schému, ktorá by cielene podporovala začínajúcich mladých výskumníkov po návrate zo zahraničia, hoci tu už desaťročie hovoríme o odlive mozgov a o potrebe motivovať talenty aby na Slovensku zostali alebo sa vrátili zo zahraničia.

Prvou lastovičkou je program IMPULZ, ktorý po vzore maďarskej akadémie vied spustila v roku 2021 SAV…

Našim južným susedom priniesol veľký úspech, v zmysle cielenej podpory excelentných tímov, čím sa prirodzene zvýšila aj medzinárodná konkurencieschopnosť. Ide o program, ktorý má prilákať excelentných vedcov na Slovensko a umožniť im vybudovať si vlastný výskumný tím s potenciálom získať výskumné granty od Európskej rady pre výskum (ERC).

Na financovanie pilotného ročníka programu IMPULZ sa predsedníctvu SAV podarilo nájsť financie z vlastných zdrojov, za čo majú môj veľký obdiv. Je však dôležité, aby štát našiel financie na pokračovanie tohto programu aj v roku 2022 a v ďalších rokoch. Nehovoríme tu o miliardách, ani o stámiliónoch. Keby sme ročne našli financie na podporu desiatich špičkových vedcov celkovou sumou desať miliónov EUR, štátny rozpočet by to ani nezaznamenal, no vytvorili by sa tým základy pre kvalitnú vedu na Slovensku. Úspešnosť pri získavaní prestížnych ERC grantov by sa následne dostavila rovnako, ako sa to deje u našich južných a západných susedov. 

Rovnako ako financie je však dôležité, aby výber uchádzačov bol zverený do rúk nezávislej medzinárodnej komisie expertov, ktorej hlavnými kritériami je kvalita navrhovaného projektu a excelentnosť uchádzača.

Tak boli podmienky nastavené aj v pilotnom ročníku programu IMPULZ…

No do výbornej práce medzinárodnej komisie expertov nepochopiteľne zasiahlo predsedníctvo SAV a podľa všetkého účelovo vyradilo z hodnotenia viacerých excelentných uchádzačov, ktorí o tom neboli ani len informovaní a nemali možnosť sa proti rozhodnutiu odvolať.

Hoci sú výsledky pilotného ročníka programu IMPULZ dostupné už pol roka, dodnes nevieme kto, s akým bodovým hodnotením, ani na akú tému projekt získal. Nepochopiteľné je aj rozhodnutie predsedníctva SAV vylúčiť úspešných uchádzačov programu SASPRO2 z možnosti uchádzať sa o projekt IMPULZ v nasledujúcej výzve. Jednoducho povedané, pritiahli sme na Slovensko odborníkov zo zahraničia, ktorým teraz nedáme možnosti financovať svoj výskum. Práve naopak, úspech v programe SASPRO2 diskriminuje mladých nádejných vedcov v čase kedy financie na výskum potrebujú najviac. Je preto dôležité, aby štát prebral financovanie tohto programu, no zároveň ho zveril do rúk komisii medzinárodných expertov, ktorá by rozhodovala nezávisle, a najmä transparentne.

Upozornil by si teda mladých vedcov a vedkyne, ktorí sa chcú zo zahraničia vrátiť na Slovensko a plánujú sa uchádzať o SASPRO, aby si žiadosť o tento grant radšej nepodávali a automaticky sa tak nepripravili o možnosť podať si neskôr žiadosť o IMPULZ? 

Určite áno, keby som vedel že ma úspech v programe SASPRO2 bude diskriminovať v snahe získať financie na kvalitný výskum, neuchádzal by som sa oň. Všade vo svete sú Marie Sklodowska-Curie granty vnímané ako prestíž a úspešní žiadatelia následne ľahšie získavajú ďalšie financie.

Pre predstavu, o akých sumách sa bavíme pri oboch schémach?

SASPRO2 granty poskytujú síce veľmi slušný plat na obdobie troch rokov, avšak financií na výskum len veľmi málo. Naopak, projekt IMPULZ poskytuje až 800 000 EUR na obdobie 5 rokov, čo umožňuje nielen zakúpiť dôležité prístrojové vybavenie, ale aj robiť svetový výskum. V zahraničí má úspešný žiadateľ možnosť vybrať si jeden zo získaných grantov…

Na rozbehnutie vedeckej skupiny na Slovensku si však získal podporu Nadácie ESET. Ako si ťa vybrali a ako túto podporu vnímaš?

Podpora Nadácie ESET je jedna z vecí ktoré ma po príchode na Slovensko potešili najviac. Už v septembri 2021 ma kontaktovala pani Reptová z Centra vedecko-technických informácií, že by ma rada nominovala na podporu Nadácie ESET, keďže moja žiadosť o ERC grant mala veľmi dobré hodnotenie. Financie od Nadácie ESET prišli v čase, kedy zakladám svoj vlastný výskumný tím a potrebujem zakúpiť prístroje a urobiť drahé analýzy, ktoré mi umožnia odstrániť všetky nedostatky mojej predchádzajúcej žiadosti a opätovne sa uchádzať o ERC grant.

Po mojej skúsenosti s programom IMPULZ som dva týždne seriózne uvažoval o odchode zo Slovenska, no najmä vďaka podpore od Nadácie ESET, mojich kolegov z oddelenia a vedenia Biomedicínskeho centra som sa rozhodol zostať a zabojovať. Kto má bojovať za zlepšenie podmienok v slovenskej vede ak nie my?

Plánuješ opäť podať ERC grant? Čo je podľa teba kľúčom k úspešnej ERC žiadosti? 

Po prvom neúspešnom kole žiadania o ERC grant som sa poučil a dnes viem, že hypotézy nestačia a je potrebné ich podporiť predbežnými výsledkami. Takisto viem, kde sú moje slabiny, na ktorých musím pracovať. Podarilo sa mi získať ERC mentoring grant od Nadácie ESET, ktorý mi takisto výrazne pomôže s vylepšením mojej žiadosti a urobím maximum pre to, aby som na Slovensko priniesol ďalší ERC grant. Verím, že kľúčom k úspechu je prepájanie vedcov.

Čo by si poradil mladým vedcom na Slovensku? Čo je tvoj recept na vedecký úspech?

Aby vycestovali do zahraničia, lebo len tak sa môžu posunúť vpred. Mnohí vďaka pobytu v zahraničí zistia, že veda nie je pre nich, alebo práve naopak, uvedomia si, že chcú robiť vedu, ale na vyššej úrovni ako doteraz. Pobyt v zahraničí im odomkne množstvo dverí v podobe rôznych metodík, zahraničných spoluprác, pedagogickej činnosti, grantov, nových ľudí, pracovných ponúk a miest. Mojím receptom je každé dvere otvoriť a nebáť sa vkročiť.

Miroslav Baláž

Je fyziológ. V Biomedicínskom centre SAV, v.v.i. pôsobí ako vedúci Laboratória bunkového a molekulárneho metabolizmu. Venuje sa výskumu metabolizmu a energetiky tukového tkaniva, svalu a pečene. Podieľal sa na objave viacerých mechanizmov, ktoré kontrolujú aktivitu tukových buniek a majú potenciál priniesť nové možnosti terapie obezity a pridružených zdravotných komplikácií. Je autorom štúdií v prestížnych vedeckých časopisoch ako Nature, Nature Medicine, Nature Metabolism a Cell Metabolism. Do septembra 2021 pôsobil ako postdoktorand, výskumný pracovník a pedagóg na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Je držiteľom prestížneho ETH Career Seed grantu a reintegračného grantu SASPRO2, ktorý je spolufinancovaný programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 Marie Skłodowska-Curie. Pre rozbeh svojej výskumnej kariéry na Slovensku získal finančné prostriedky z Nadačného fondu Nadácie ESET pre podporu vedy.

Rozhovor pripravila Dominika Fričová zo Žijem vedu o.z.

Zdroj: https://dennikn.sk; Žijem vedu, zverejnené: 11. 8. 2022, autor: rpa