Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Ministri EÚ diskutovali o synergiách vo financovaní výskumu a inovácií v Európe

Neformálne stretnutie ministrov zodpovedných za výskum v Prahe. Zdroj: https://era.gv.at

Ministri zodpovední za výskum a inovácie z členských štátov EÚ, Islandu, Nórska a Švajčiarska sa stretli na neformálnom stretnutí v Prahe 22. júla 2022. Na pozvanie českého predsedníctva v Rade EÚ ministri diskutovali o synergiách vo výskume a financovaní inovácií v Európe, jednej z priorít českého predsedníctva. Počas diskusie sa pozornosť sústredila na opatrenia prijaté v oblasti výskumu a inovácií ako reakcia na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine. Pred neformálnym stretnutím boli delegácie pozvané na návštevu výskumnej infraštruktúry BIOCEV, keďže výskumné infraštruktúry sú jednou z priorít aj súčasného českého predsedníctva.

Začiatkom júla 2022 usporiadalo české predsedníctvo v Prahe vlajkovú Konferenciu o synergiách vo financovaní výskumu a inovácií v Európe. Výsledky konferencie sa premietli do Pražskej deklarácie o synergiách financovania výskumu a inovácií v Európe, ktorá bola prezentovaná na neformálnom stretnutí. Po stretnutí české predsedníctvo požiada európskych ministrov pre výskum, aby podporili Pražskú deklaráciu o synergiách na politickej úrovni vydaním schvaľovacieho listu. Výsledok tejto schvaľovacej iniciatívy bude predložený na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 2. decembra 2022 v Bruseli. Deklarácia stanovuje konkrétne akcie a opatrenia. Vyzýva tiež európske zainteresované strany v oblasti výskumu a inovácií, aby pokračovali v odstraňovaní identifikovaných prekážok s cieľom plne využívať synergie, keďže synergie vo financovaní výskumu a inovácií sú kľúčové pre maximalizáciu verejných a súkromných investícií na rozvoj vedy a techniky v Európe. Ako sa uvádza sa v podkladovom dokumente pre politickú diskusiu: „Úplné využitie synergií v európskom financovaní výskumu a inovácií stále čaká a vyžaduje si pokročilý krok.“ Po úvodných príhovoroch českého ministra Vladimíra Balašu a eurokomisárky Mariyi Gabriel a dvoch kľúčových príhovoroch o politickom a vedeckom pohľade na synergie ministri diskutovali o zostávajúcich prekážkach na európskej a vnútroštátnej úrovni, ako aj o konkrétnych opatreniach na vnútroštátnej úrovni, aby bolo možné naplno využiť potenciál synergií vo financovaní výskumu a inovácií.

Počas obeda boli delegácie pozvané na neformálnu výmenu názorov o reakciách na prebiehajúcu vojenskú agresiu Ruskej federácie na Ukrajine a na diskusiu o príslušných opatreniach prijatých na európskej úrovni a na úrovni členských štátov v oblasti výskumu a inovácií. Debata sa zamerala na rekonštrukciu výskumu a inovácií na Ukrajine, podporu výskumných pracovníkov a inovátorov, ktorí zostanú na Ukrajine, ako aj vedeckú diplomaciu a podporu jednotlivých ruských výskumníkov. Európska komisia tiež poskytla aktuálne informácie o opatreniach na európskej úrovni, kde boli na Rusko rýchlo uvalené sankcie a Ukrajine a ukrajinským výskumníkom a vedcom bola poskytnutá okamžitá a účinná podpora. Z hľadiska okamžitej podpory boli v oblasti výskumu a inovácií implementované tri kľúčové iniciatívy: Európsky výskumný priestor pre Ukrajinu / ERA4Ukraine (ERA4Ukraine | EURAXESS (europa.eu)), iniciatíva Horizon4Ukraine (Horizon4Ukraine – IT How To – Funding Tenders Opportunities (europa.eu)) a iniciatíva ERC4Ukraine (ERC pre Ukrajinu: pracovné miesta pre výskumníkov utekajúcich pred vojnou | ERC: Európska rada pre výskum (europa.eu)).

Rada EÚ pre konkurencieschopnosť pod českým predsedníctvom sa bude konať 2. decembra 2022 v Bruseli.

Slovensko na stretnutí reprezentoval štátny tajomník pre vedu, výskum a vysoké školstvo Ľudovít Paulis. Na stretnutí v Prahe sa neformálna rada COMPET venovala aj synergickým efektom financovania výskumných aktivít z národných zdrojov a európskych grantov.

Dôležitým bodom diskusie bolo využívanie synergických efektov pri financovaní výskumných aktivít z národných zdrojov a z európskych grantových schém, pričom pre Slovensko má najväčší význam synergia medzi kohéznymi fondami a rámcovým programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa. Ako priblížil Paulis: „Slovensko veľmi oceňuje, že synergie sa stali jednou z priorít českého predsedníctva a plne podporujeme Pražskú deklaráciu.“

Z národnej konzultácie so zainteresovanými stranami ohľadom procesu implementácie synergií na Slovensku vyplynula podľa neho predovšetkým požiadavka na zníženie administratívnej záťaže. Zároveň musí byť prioritou pokračovanie harmonizácie pravidiel medzi programom Horizontom Európa, európskymi štrukturálnymi fondmi a Plánom obnovy a odolnosti SR.

Synergie predstavujú dôležitý nástroj pri implementácii plánu obnovy a nového Operačného programu Slovensko 2021 – 2027. Prioritou je využitie možnosti použiť štrukturálne fondy na výrazné zvýšenie slovenskej účasti v rámcovom programe Horizont Európa a vyhlasovanie komplementárnych výziev na riešenie aktuálnych celoeurópskych spoločenských výziev. V tejto súvislosti štátny tajomník ocenil usmernenia o synergiách medzi programami Horizont Európa a ERDF, ktoré nedávno zverejnila Európska komisia. Ako uviedol: „Pre naše riadiace orgány budú nesmierne nápomocné pri vybudovaní plne funkčného systému synergií na národnej úrovni.“

Diskusie sa týkali aj opatrení v oblasti výskumu a inovácií, ktoré Európska komisia a členské štáty, prijali v reakcii na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Slovenské univerzity i výskumné inštitúcie aktívne podporujú ukrajinských kolegov, a to i za podpory slovenskej vlády. Slovensko tiež rozšírilo bilaterálnu spoluprácu s ukrajinskými partnermi a zjednodušilo administratívne procesy týkajúce sa ukrajinských inštitúcií. Paulis ako príklad úspešnej spolupráce s Ukrajinou uviedol Európsku stratégiu pre dunajský región. Ukrajina mala v roku 2022 zastávať post predsedníckej krajiny, avšak z dôvodu vojenského konfliktu museli tieto záväzky prevziať Slovensko a Slovinsko. Aj výročné fórum sa bude konať v Košiciach namiesto Kyjeva.

Paulis by však uvítal výraznejšiu podporu Európskej komisie pri témach spoločných infraštruktúr ako sú CERN alebo XFEL. Ako dodal: „S Ruskom a ich štátnymi entitami sme akúkoľvek spoluprácu na bilaterálnej úrovni ukončili, podobne ako to urobili aj ostatné európske krajiny, problematická ostáva téma spolupráce v spoločných infraštruktúrach, nimi sú napríklad CERN alebo XFEL. Rôzne scenáre riešenia môžu mať zásadný finančný dopad na členské štáty, napríklad v dôsledku nutnosti odkupu podielov ruských inštitúcii. Preto by stála za zváženie aktívnejšia úloha Európskej komisie v týchto infraštruktúrach.“

Štátny tajomník Ľudovít Paulis vystúpil na neformálnom zasadnutí ministrov EÚ zodpovedných za konkurencieschopnosť, venovanom téme synergii vo výskume a pomoci Ukrajine. Zdroj: https://www.minedu.sk

Viac informácií:

Meeting documents

CZ Presidency press release

Zdroj: https://era.gv.at; https://europskenoviny.sk; https://www.minedu.sk, zverejnené: 26. 7. 2022, autor: rpa