HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Michiel Scheffer: Pre európske inovácie je typická medziodborovosť a zameranie na človeka

Aktualita

Michiel Scheffer pri decembrovej návšteve TA ČR (uprostred). Zdroj: https://vedavyzkum.cz

Michiel Scheffer je od júna 2023 predsedom výboru Európskej rady pre inovácie (EIC), ktorej cieľom je ponúknuť podporu excelentným európskym inovátorom. V rozhovore pre Portál Vědavýzkum.cz hovoril o postavení Európy na globálnom inovačnom trhu, nutnosti celoeurópskej spolupráce i významu technológií pri riešení dopadov klimatickej zmeny.

Aké kvality prináša Európa na globálny trh s inováciami?

V prvom rade by som spomenul schopnosť venovať sa medziodborovým témam. Európa je malý kontinent, s mnohými krajinami blízko pri sebe, v rámci ktorých neustále hľadáme spoločnú reč, čo sa následne premieta aj do odborného zamerania. Napríklad inovácie, ktoré pochádzajú z Číny či USA, sú oveľa viac monodisciplinárne a zameriavajú sa napríklad na rozvoj AI. V Európe naopak vynikáme v odboroch, ktoré kombinujú napríklad AI a zdravotníctvo. Druhým rozdielom je, že európsky výskumný a inovačný ekosystém je viac zameraný na človeka.

Čo tým myslíte?

V Európe sa viac sústredíme na problémy, ktorým čelia konkrétni ľudia alebo skupiny ľudí. Primárnym cieľom nie je zbohatnúť alebo industrializovať procesy, ale niekomu pomôcť. Preto tiež nie sme príliš dobrí v generovaní jednorožcov alebo vo vývoji vysoko štandardizovaných, objemovo orientovaných inovácií.

V čom ešte vidíte rozdiel medzi inovačným trhom v Európe a USA alebo Číne?

V objeme kapitálu, ktorý je dostupný pre inovačný ekosystém. V USA aj v Číne ide do inovácií násobne viac kapitálu, ale na druhej strane sa ho tam tiež viac premárni. Percento skutočne úspešných firiem je oveľa nižšie ako v Európe, kde máme menej veľkých úspechov, ale aj menej dramatických neúspechov.

Spomenuli ste stratený kapitál. Ak startup neuspeje, tak sú to premárnené peniaze?

Záleží, ako pre koho. Pre spoločnosť ako takú určite nie. Start-up nejaký čas zamestnával mnoho ľudí, ktorí sa určite niečo naučili, možno sa zoznámili s novými ľuďmi a nadviazali nové kontakty. Preto má z makroekonomického hľadiska zmysel stimulovať inovácie.

Z pohľadu súkromného investora to samozrejme stratené peniaze sú. Preto by mali mať dostatočne široké portfólio, aby úspešné investície kompenzovali straty.

Aby sme uspeli na globálnom trhu, môže si každá európska krajina napĺňať svoju vlastnú inovačnú stratégiu, alebo by sme sa mali zjednotiť a vystupovať spoločne ako Európa?

Je to tak napoly. Jednotlivé krajiny môžu veľmi dobre fungovať samostatne, ale musia spolu byť prepojené a ľudia musia neustále vyhľadávať nové cezhraničné príležitosti a spoluprácu. Tie napokon vidíme čím ďalej tým častejšie s príchodom mladej generácie, pre ktorú už štátne hranice nehrajú rolu. Často majú zakladatelia spoločností rôznu národnosť, pretože sa stretli pri štúdiách na zahraničných univerzitách a potom spolu založili firmu. Štátne hranice predstavujú v inovačnom svete stále menšiu a menšiu bariéru, a to aj z pohľadu klientov a dodávateľov. A práve cezhraničná spolupráca je niečo, čo chceme v rámci EIC významne podporovať.

Aké konkrétne kroky v tejto oblasti robíte?

Dôležitým nástrojom je podpora vzniku sietí, ktoré pomáhajú preklenúť niečo, čomu hovoríme regionálne inovačné údolia. Rozvíjame regionálne organizácie, huby, centrá alebo agentúry z celej Európy, ktoré sa môžu podieľať na spoločných projektoch alebo zdieľať svoje siete.

Druhým pilierom je, že po celej Európe sprostredkovávame stretnutia s našimi odborníkmi, ktorých vysielame na rôzne miesta a podporujeme tak vznik lokálnych tímov špecialistov na rôzne technológie a administratívnych pracovníkov.

Aj ja sám a ďalších 20 členov EIC panelu jazdíme po Európe a ponúkame naše vlastné profesijné siete a snažíme sa spájať. To je tretí a z môjho pohľadu tiež dôležitý pilier.

Na základe akých kritérií vyberá EIC projekty, ktoré podporíte?

Máme tri hlavné kritériá. Prvým je technologická excelencia. Žiadateľ sa musí zaoberať hlbokým technologickým problémom a prísť s inovatívnym riešením. Druhým kritériom je, aký zásadný vplyv bude mať riešenie problému v európskom priestore a tým tretím je kvalita podnikateľského zámeru a tímu, ktorý za projektom stojí.

Kto sú ľudia, ktorí najčastejšie prichádzajú s originálnymi a životaschopnými inováciami?

V EIC sú najúspešnejšími žiadateľmi tridsiatnici, ktorí už majú nejaké životné skúsenosti. Ľudia, ktorí mali špičkovú výskumnú kariéru a potom sa vydali do súkromného sektora. Časté tiež je, že sa spájajú so staršími manažérmi, ktorí majú peniaze, schopnosti a čas. Prepájajú sa medzigeneračne aj cez hranice.

Technológia, klimatická zmena a voliči

Aké inovačné technológie najviac zaujímajú Vás osobne?

Oslovujú ma materiály na biologickej báze, pretože by v budúcnosti okrem iného mohli slúžiť ako alternatíva k fosílnym palivám. Tie sú tiež biologického pôvodu, len sú miliardy rokov staré a dnes sa snažíme vyrábať podobné látky z rastlín priamo. Už existuje mnoho spoločností, ktoré sa tým zaoberajú vo veľkom objeme a materiály na biologickej báze sa využívajú vo veľkom napríklad v poľnohospodárstve. Použitie ale tiež nachádza v rade špecializovaných odvetví, napríklad pri výrobe prsných implantátov pre ženy, ktoré prekonali rakovinu prsníka.

Môžeme pomocou technológií zmierniť následky klimatickej zmeny, alebo musíme tiež zmeniť naše návyky?

Dôležité je oboje. Na to, aby sme jedli menej mäsa a viac jazdili na bicykli, nepotrebujeme vyvíjať nové technológie. V niektorých oblastiach nám samozrejme môžu technológie pomôcť. Nesmierne dôležité je tiež správne nastavenie priorít. V súčasnej dobe je podiel finančných prostriedkov, ktoré idú na zelené technológie, nižší ako to, čo investujeme do medicinálneho výskumu. A my si musíme povedať, či nám to takto dáva zmysel a je to správne rozloženie prostriedkov.

Prečo pre nás nie je v tejto chvíli klimatická zmena prioritou?

Myslím, že tým hlavným dôvodom je generačná perspektíva. Mám dve dcéry, ktorým je 23 a 25 rokov, pre ktoré je klimatická zmena dôležitou témou, zatiaľ čo pre generáciu mojich rodičov je zásadnou témou podpora biomedicínskeho výskumu, pretože vďaka modernej lekárskej starostlivosti sa dožili 80 rokov. Väčšina voličov sú ľudia starší ako 50 rokov, takže sa nie je čomu diviť, že zdravotná starostlivosť a jej dostupnosť sú dôležité politické priority.

V tomto kontexte to neznie, ako že by sme dokázali nastavenie priorít v dohľadnej dobe zmeniť.

Máte pravdu. Navyše proces, v rámci ktorého dostávame nápad z laboratória do praxe, bežne trvá vyššie jednotky rokov, niekedy aj viac. Zmena klímy je ale veľmi naliehavý problém a my skrátka nemáme toľko času. Ako to ale urýchliť, je veľmi zložitá otázka. Musíme vďaka financovaniu z verejných zdrojov pritiahnuť súkromný kapitál. Inú cestu nevidím.

Holandský odborník Michiel Scheffer s viac než tridsaťročnou skúsenosťou v oblasti biznisu, akadémie a verejnej politiky. V roku júni 2023 sa stal predsedom výboru v Európskej rade pre inovácie (EIC). Predtým sa venoval poradenstvu v oblasti inovatívneho manažmentu a verejných záležitosti. Má tiež bohaté politické skúsenosti z regionálnej politiky, v roku 2018 bol nominovaný na najlepšieho regionálneho politika v Holandsku.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 30. 1. 2024, autor: rpa