Pri hodnotení vplyvov kohéznej politiky sa často zameriavame na to, koľko prostriedkov krajina zvládla minúť či koľko kilometrov cyklotrás postavila, no prínosnejšie by bolo zistiť, o koľko minút sa skrátilo každodenné dochádzanie miestnych do práce alebo ako sa zlepšilo ovzdušie v meste, uviedol Daniel Čekal z českého ministerstva financií.

Len pre obdobie 2014 – 2020 vyhradila Európska únia na svoje kohézne ciele takmer 10-biliónov českých korún (vyše 400-miliárd EUR), čo je pre predstavu viac ako päť ročných rozpočtov Česka. Takú čiastku si asi nikto z nás nedokáže predstaviť. Šialený balík peňazí.

Často hovoríme o tom, koľko prostriedkov sme v Česku z pridelenej obálky zvládli minúť v súlade s pravidlami, ktoré boli na európskej úrovni dohodnuté. A podľa toho meriame, ako úspešní sme a kde sa v čerpaní nachádzame.

Treba podotknúť, že nie sme v tomto prístupe osamotení. Mnoho ďalších krajín nazerá na kohéznu politiku (eurofondy) rovnakou optikou. Tou najväčšou potupou totiž je, keď krajina musí časť prostriedkov z európskych fondov vracať, pretože ich nezvládla minúť. Alebo horšie – minula ich zle.

2D

Nie je to ale šťastný prístup. Je to ako pozerať sa na svet v 2D rozmere, hoci vieme, že je ešte tretí rozmer, o ktorý sa dobrovoľne ochudobňujeme. Tým sú myslené výstupy, alebo ešte lepšie výsledky kohéznej politiky. Teda to, čo sme za európske peniaze získali a čo sme vďaka nim dosiahli.

Zaklínadlo v podobe HDP na osobu v jednotlivých regiónoch, kde by sa mali výsledky kohéznej politiky odrážať, ani zďaleka nezachytáva úroveň hospodárstva a kvalitu života v danej oblasti. Ako môže úroveň HDP na osobu v regióne Juhovýchod vypovedať o tom, ako dobre sa darí ľuďom v Žďári nad Sázavou?

Nemali by nás preto zaujímať skôr vplyvy európskych politík? Snáď sa zhodneme na tom, že áno. Čo je ale vplyvom kohéznej politiky? A ako ho merať?

Je to počet nových kilometrov cyklotrasy, ktoré v Žďári vybudovali? Alebo koľko obyvateľov ju denne využíva? Bezpochyby. Ešte prínosnejšie by ale bolo zistiť, o koľko minút sa každodenné dochádzanie miestnych do práce vďaka cyklotrase skrátilo alebo ako veľmi sa vďaka tomu zlepšilo ovzdušie v meste.

Skôr než finančné míľniky by sme tak mali sledovať priamo výsledky kohéznej politiky.

Nedá sa povedať, že by sa to tak vôbec nedialo, ale hoci môže byť vyhodnotenie európskych investícií najprecíznejšie, vždy rovnako ho zatieňuje holá, ale o to zrozumiteľnejšia informácia o tom, koľko kilometrov diaľnic alebo detských ihrísk sa podarilo vybudovať a postaviť.

To je ale iba trochu vylepšený 2D pohľad. Každého by predsa malo zaujímať, čo sa z takého veľkého balíka peňazí podarilo vytlačiť. Primárne ale členské štáty, ktoré však majú z tohto pohľadu ešte určite priestor, kam ďalej rásť.

Orientácia na výsledok

Pre členské štáty je šťastie, že na výsledkoch lipne Európska komisia. V jej prvoradom záujme je čo najlepšie vyhodnocovať dopady kohéznej politiky, aby mohla kohézny rozpočet efektívne riadiť. Nehľadiac na to, že svoj rozpočet musí obhájiť pred Európskou radou a Európskym parlamentom.

Keby sme pritom chceli byť lakonickí, tak zatiaľ čo Európsky parlament nemá vo zvyku na Európskej únii šetriť, Európska rada naopak tlačí na to, aby bol rozpočet čo najnižší. Čo obidve inštitúcie spája, je obozretné monitorovanie všetkých európskych politík. Pre Európsku komisiu to tak znamená doručiť čo najlepšie výsledky za čo najmenej peňazí.

Čo s tým? Európsky žargón na to používa výrazy ako indikátory a intervenčná logika. Možno to znie zbytočne technicky, ale ono je to skutočne celkom veda.

V skratke asi takto. Aby sme mohli nájsť riešenie problému, musíme ho najprv pomenovať a zistiť, či nám s ním môže pomôcť kohézna politika. Ak áno, aké je teda riešenie nášho problému? Ako ho môžeme dosiahnuť? Čo by malo byť výsledkom a výstupom zásahu? A ako to celé budeme merať a vyhodnocovať? Zameriame sa na to, či intervencia poslúžila svojmu účelu alebo na pomer vstupov a výstupov? Alebo pôjdeme trochu ďalej a vyhodnotíme, či EÚ pomohla docieliť zmeny, ku ktorej by bez jej zásahu vôbec nedošlo? Za súčasného uistenia sa o tom, že sme jednou politikou nevykradli inú, samozrejme. A nezmenili sa v medzičase náhodou niektoré skutočnosti?

Členské krajiny s Komisiou konzultujú, za aké aktivity európske peniaze minú, súčasťou čoho je aj systém monitorovania. Tu na seba berie intervenčná logika zjednodušene podobu indikátorov výstupu a výsledku. Sú ich desiatky. Napríklad práve počet nových kilometrov cyklotrasy (výstup) alebo časová úspora po vybudovaní novej cyklotrasy (výsledok). Upravuje ich Nariadenie EÚ o európskych fondoch, z ktorého si krajiny vyberajú vhodné indikátory, vďaka ktorým sú schopné investície z európskych peňazí na svojom území zachytiť čo najpresnejšie. Pokiaľ pre nich nie je zoznam komisných indikátorov dostačujúci, môžu si zvoliť svoje vlastné.

To je napokon jeden z limitov, na ktoré monitoring európskych fondov na únijnej úrovni naráža. Hoci Komisia je vždy radšej, keď si krajina vyberie z jej ponuky indikátorov, členské krajiny často volia svoje vlastné indikátory, ktoré potom nie je možné na celoeurópskej úrovni vyhodnotiť. Ďalším je potom nedostatok času a často aj motivácia na strane členských krajín dáta Komisii dodávať v potrebnej kvalite a objeme.

Je pravda, že by to pre nich mala byť rovnaká priorita ako pre samotnú Komisiu, ale prax je často taká, že kým krajina pridelené prostriedky využije, už začína nové programové obdobie a s ním prichádzajú ďalšie európske peniaze. Sú to príjemné starosti, užívajme si ich.

Na obhajobu členských krajín je však potrebné tiež povedať, že pohľad Komisie vo veci dát a ich kvality je taký, že zodpovednosť leží na členských krajinách a nerada sa vyjadruje k tomu, akú by mali mať formu a štruktúru, čo situácii tiež nepomáha.

Tou vôbec najväčšou prekážkou je ale časové oneskorenie, pred ktorým nie je možné utiecť. Potrebné dáta totiž príslušné autority získavajú až potom, čo je projekt v realizácii alebo realizovaný úplne. A až na ich základe je možné porovnať očakávania a výsledok. Pokiaľ medzi ne nemôžeme vložiť znamienko rovnosti alebo povedať, že výsledky sú vyššie ako očakávania, je niečo zle a na skorigovanie už môže byť príliš neskoro.

Aj napriek týmto prekážkam by však bolo bláznivé monitoring a vyhodnotenie európskej kohéznej politiky zatracovať. Ako už totiž zaznelo, prináša nám nesmierne cenné informácie o tom, čo nám európske peniaze priniesli a pokiaľ nepriniesli to, čo sme chceli, máme vďaka nemu možnosť svoje chyby napraviť. Ideálne hneď, prinajmenšom aspoň v budúcom programovacom období.

Have your Say!

Výsledky kohéznej politiky sú verejné. Knižnicu všetkých hodnotení vykonáva priamo Európska komisia.

Ak by však niekto chcel zistiť viac nielen o existujúcich hodnoteniach, ale aj o tom, čo sa naopak chystá, môže navštíviť Have Your Say, kde občania aj záujmové skupiny komentujú a zdieľajú svoje názory na kroky, ktoré Európska únia plánuje. Nie sú tu pritom iba evaluácie, ale všetky iniciatívy EÚ, rozdelené na jednotlivé témy a fázy rokovaní. Have Your Say je tak cenný zdroj informácií a užitočný rozcestník naprieč politikami EÚ.

A ak príde reč na monitoring, nie je lepšia a užívateľsky prívetivejšia platforma ako Open Data Platform, ktorú spravuje a pravidelne aktualizuje priamo Európska komisia. Okrem surových dát, ktoré si každý môže stiahnuť a ďalej s nimi pracovať, sú k dispozícii aj vizualizácie na najrôznejšie témy európskych fondov sprevádzané textom v podobe takzvaných Stories.

V otvorenosti tak Európska únia nezostáva pozadu. Naopak. Skôr je to ona, ktorá udáva smer. A je viac ako dobre, že v prípade monitoringu a hodnotenia európskych fondov tomu nie je inak.

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 17. 8. 2022, autor: rpa