Keďže sa 23. februára 2023 skončila konzultácia o doteraz najväčšom výskumnom programe EÚ, Science|Business sa pozrel na spätnú väzbu o tom, ako možno zlepšiť program Horizont Európa – a do akej miery to bude formovať jeho nástupcu.

Výskumná komunita EÚ to povedala nahlas a jasne: chce, aby výskumné programy EÚ rástli, s jasnou víziou a dobrou rovnováhou medzi rôznymi druhmi vedy.

Počas posledných troch mesiacov viedla Európska komisia konzultáciu o minulosti, súčasnosti a budúcnosti výskumných programov EÚ a požiadala zainteresované strany z celej Európy, aby pomohli naplánovať cestu vpred. Konzultácia, ktorá sa skončila 23. februára 2023, bude podkladom pre strategický plán pre druhú polovicu súčasného výskumného programu EÚ Horizont Európa v hodnote 95,5-miliardy EUR, ako aj pre plánovanie jeho nástupcu, ktorý sa čoskoro začne.

Cvičenie a práca, ktorá nasleduje, načrtnú prvý návrh 10. výskumného programu EÚ, ktorý sa má začať v roku 2028. Pre bublinu výskumnej politiky EÚ to znamená začiatok dlhého lobistického boja a konzultácia bola prvou príležitosťou dostať nápady.

Ako pri každom programe EÚ, prvou veľkou otázkou je rozpočet. Výskumníci chcú čo najviac peňazí na to, čo sa v súčasnosti označuje ako rámcový program 10 (FP10), ale členské štáty EÚ, ktoré platia tento účet, majú tendenciu byť šetrné.

Ani tentoraz to nie je inak, pričom výskumné lobistické skupiny volajú po ambicióznom novom rozpočte v roku 2028. Holandský dom pre vzdelávanie a výskum vyzval EÚ, aby aspoň zdvojnásobila rozpočet na 10. RP na 200-miliárd EUR, a to vo svojom návrhu na konzultáciu s Komisiou.

Mnoho ďalších skupín zopakovalo tento názor a požiadalo Komisiu, aby bola inteligentná, pokiaľ ide o to, ako míňa peniaze. Aliancia výskumných stredísk v oblasti biologických vied EÚ-LIFE vyzvala na realistický prístup k ďalšiemu rozpočtu, ktorý zabezpečí, aby rozsah programu zodpovedal dostupným finančným prostriedkom.

Ďalšie tri bežné požiadavky na rozpočet sú: stabilita, flexibilita a jednoduchosť. Výskumná komunita chce, aby Komisia mohla v prípade potreby presúvať peniaze a zároveň zabezpečiť stabilné financovanie všetkých rôznych typov výskumu. Pri tom všetkom by mal byť program prevádzkovo aj politicky jednoduchý.

Ako uviedlo Štokholmské trio univerzít svoju spätnú väzbu pre Komisiu: „Podporujeme, aby si Komisia zachovala svoju flexibilitu v rámci rozpočtu, aby bola schopná rýchlo reagovať na krízy, ako sa to vynikajúco ukázalo počas pandémie.“

Okrem rozpočtu je požiadavka jednoduchá: nechajte veci, ktoré nefungujú, zomrieť. Komisia má tendenciu prichádzať s novými nástrojmi na podporu výskumu, čo môže viesť k veľkým iniciatívam. Niekedy je však ťažké zbaviť sa toho, čo nefunguje. Liga európskych výskumných univerzít (LERU) povedala Komisii: „Je potrebné starostlivo vyhodnotiť nové nástroje, iniciatívy a prístupy a odvážiť sa upraviť alebo prerušiť to, čo sa nepovažuje za úspešné.“

Opraviť do roku 2028

Lobovanie sa začína už teraz, ale máme päť rokov, kým sa začne ďalší rámcový program EÚ. Výskumná komunita medzitým stanovila zoznam požiadaviek, ako lepšie riadiť druhú polovicu Horizontu Európa (HE).

Základný verzus aplikovaný výskum: Kľúčovým problémom Horizontu Európa je nerovnováha medzi aplikovaným a základným výskumom. Program má vysoké ambície a kladie základy pre zelenú a digitálnu budúcnosť EÚ, čo však spôsobilo, že sa zameriava na aplikovaný výskum a inovácie blízke trhu, pričom sa zanedbáva nižšia úroveň technologickej pripravenosti (TRL). Väčšina zainteresovaných strán vyzýva Komisiu, aby obnovila rovnováhu v druhej polovici programu Horizont Európa a ďalej.

Týka sa to prvého piliera programu Horizont Európa, ktorý je zameraný na špičkovú vedu, ako aj druhého piliera, ktorý pokrýva veľké projekty spoločného výskumu.

Pokiaľ ide o excelentnú vedu, financovanie sa musí zvýšiť „v celkovom a relatívnom vyjadrení“ podľa Cechu európskych univerzít s intenzívnym výskumom. Znamená to viac peňazí pre fond pre hraničný výskum, ktorý je v súčasnosti 16-miliárd EUR, Európsku radu pre výskum (ERC) a program mobility výskumných pracovníkov, akcie Marie Skłodowska-Curie (MSCA).

V pilieri II programu HE chcú lobistické skupiny dosiahnuť lepšiu celkovú rovnováhu medzi TRL a najmä podporiť zavedenie väčšieho financovania interdisciplinárneho spoločného základného výskumu zameraného na pochopenie a riešenie zložitých spoločenských a globálnych výziev.

Zatiaľ čo sa TRL v Horizonte zvýšili, zväčšila sa aj veľkosť projektov, čo viedlo k väčšej zložitosti. Mnohí sú nespokojní a chcú do programu znovu zaviesť menšie granty. Ako uviedla Európska asociácia výskumných a technologických organizácií (EARTO) pre Komisiu: „Jasná spätná väzba je: toto neviedlo k efektívnosti. Viedlo to ku komplexnejšej koordinácii projektov a zvýšeniu administratívnej záťaže.“

V konečnom dôsledku ide o to, aby ste boli múdri, pokiaľ ide o očakávaný vplyv projektov. Podľa EU-LIFE potrebuje Komisia „koherentný prístup k vplyvu portfólia namiesto toho, aby sa zameriavala na príliš široké až veľké individuálne projekty, ktoré sú nerealistické a/alebo príliš ťažko realizovateľné“.

Príliš veľa požiadaviek: S rastúcou veľkosťou projektov Komisia pridala aj množstvo nových požiadaviek, ktoré musí každá žiadosť spĺňať. To zahŕňa plány rodovej rovnosti, plány manažmentu údajov, zabezpečenie, aby projekt nepoškodil životné prostredie, rešpektovanie princípov otvorenej vedy, aby sme vymenovali aspoň niektoré.

To robí už aj tak dlhý a náročný proces podávania žiadostí ešte nákladnejším. EARTO žiada Komisiu, aby posúdila, ktoré z týchto požiadaviek majú skutočne vplyv na kvalitu návrhu a implementáciu.

Šablóna žiadosti pre výzvy Horizont Európa zároveň stále nie je taká efektívna, ako by mohla byť. Európska asociácia inovačných konzultantov (EAIC) vyzýva Komisiu, aby optimalizovala svoj dizajn, čo by mohlo pomôcť zvýšiť „celkovú kvalitu projektových návrhov, ktoré dostali hodnotitelia, a v konečnom dôsledku zabezpečiť, aby boli najlepším projektom udelené finančné prostriedky“.

A tieto zmeny by mal sprevádzať jeden dokument, na ktorý výskumná komunita čakala už niekoľko rokov: úplná anotovaná modelová grantová dohoda (AGA), vysvetlenie zložitých dohôd, ktoré by mali výskumníci podpísať, aby dostali svoje finančné prostriedky.

Lump sums (paušálne financovanie): Zavedenie nového menej náročného typu financovania zostáva jednou z najspornejších otázok v programe Horizont Európa. Komisia sľubuje širšie zavedenie nového typu grantov v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, ale výskumná komunita vo všeobecnosti súhlasí s tým, že je príliš skoro.

Dôvodom je presvedčenie, že existuje príliš málo dôkazov, že paušálne financovanie zjednodušuje život príjemcov. Znamená to menej papierovania pre Komisiu a menej sledovania výdavkov, no veľká časť bremena výpočtu nákladov padá na žiadateľov vo fáze návrhu.

Ďalším problémom, na ktorý upozornili lobistické skupiny, sú problémy s výpočtom miezd pre výskumníkov a zamestnancov na jednorazových projektoch. Komisia má systém, ale jej odhady sú rýchlo zastarané, pretože inflácia rastie a zamestnávatelia upravujú mzdy. Podľa nedávnej spätnej väzby od členov EARTO je „priemerná stredná suma príliš nízka“.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24. 2. 2023, autor: rpa