Komisárka EÚ pre výskum a inovácie Mariya Gabriel po roku a pol navrhovania a konzultácií so start-upmi, investormi a priemyslom po prvý raz oficiálne predstavila náčrt Európskej inovačnej agendy, jednej zo svojich kľúčových iniciatív vo funkcii komisárky.

Päť pilierov programu je: podporovať „deep-tech“ inovácie; vytvárať siete inovátorov v celej Európe; prilákať talenty; prilákať investorov; a prepracovať politiky na podporu inovácií. V máji 2022 Science|Business unikla kópia návrhu pripravovaného oznámenia.

Ako uviedla komisárka Gabriel na prvom summite Európskej inovačnej agendy, ktorý sa konal v Európskom parlamente: „Myslím si, že nová inovačná agenda bude prelomovým momentom pre budúcnosť EÚ a výsledkom bude, že nová generácia „deep-tech“ bude mať v Európe odrazový mostík.“

Hoci stanovuje vysoké ambície a navrhuje niektoré nové iniciatívy, program do značnej miery závisí od inovátorov a tvorcov politík, ktorí sa doň zapoja. Vo svojom prejave 29. júna 2022 Gabriel jasne uviedla, že očakáva, že komunita inovácií pomôže dosiahnuť výsledky.

Komisárka tu zdôraznila úlohu formovania neformálnych „ochotných koalícií“. Komisia, sľúbila, že bude rýchlo postupovať pri spúšťaní výziev a iniciatív, ale úspech bude závisieť od toho, či budú tí správni ľudia ochotní konať. Ako dodala Gabriel: „Aby sme mohli prosperovať, musíme vytvoriť tieto neformálne spojenectvá s investormi a priemyslom, ako aj so start-upmi a univerzitami.“

Jednou z takýchto aliancií je Európska sieť inovatívnych vysokoškolských inštitúcií, ktorá bola ohlásená minulý týždeň. Zúčastnené univerzity, ktoré majú nominovať členské štáty a 41 záujmových skupín európskych univerzít podporovaných Komisiou, budú požiadané, aby pomohli EÚ vytvoriť jej inovačné a univerzitné stratégie.

Ako ďalej uviedla Gabriel: „Musíme začať hneď teraz so zakladateľmi a inovátormi, ktorí vedú túto implementáciu. Inak to bude opäť krásny dokument s množstvom želaní a o tri roky začneme s prípravou nového.“

Gabriel tiež požiadala Európsky parlament a inovátorov o odporúčania „na zaručenie efektívnej realizácie všetkých piatich hlavných iniciatív“.

Bariéry inovácií

Počas konzultácií Gabriel uviedla, že jej opakovane hovorili: „Nepotrebujeme žiadnu novú stratégiu. Potrebujeme akčný plán, vlajkovú loď, aby sme niečo zmenili.“

Prvou časťou plánu je premena Európy na lídra v oblasti „deep-tech“, ktoré riešia zložité vedecké a inžinierske výzvy, ale ktoré si na to vyžadujú veľké investície do výskumu a vývoja. Komisia dúfa, že vytvorenie lepších prepojení medzi startupmi a priemyslom, podnikateľmi a zákazníkmi pomôže.

Pre druhý pilier, ktorý priťahuje talenty do Európy, je Komisia pripravená navrhnúť nové štartovacie víza a akciové opcie pre zamestnancov startupov. Inovačná agentúra EÚ, Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), bude mať za úlohu v nasledujúcich troch rokoch vyškoliť milión ľudí so správnymi zručnosťami pre kľúčové sektory.

Po tretie, Komisia navrhne spôsoby, ako prilákať inštitucionálnych investorov, aby investovali do európskych startupov v oblasti „deep-tech“. Ambície sú vysoké, ale Gabriel uznáva, že dosah Komisie je obmedzený. Ako dodala: „Tu musíme byť veľmi opatrní, pretože vieme, aké sú naše príslušné kompetencie, ale musíme aspoň niekde začať, aby sme tento problém riešili.“

Štvrtý pilier rieši nerovnosť v regionálnej inovačnej kapacite. Ako súčasť nového programu už Komisia spustila nový politický rámec pre regionálne inovačné siete, ale očakáva sa, že budú nasledovať ďalšie iniciatívy.

Piaty pilier sa týka politík umožňujúcich jednotnému trhu podporovať inovácie, napríklad podporou miest, ktoré umožňujú podnikateľom testovať nápady predtým, ako vstúpia na trh, a podporou verejného obstarávania od malých inovatívnych podnikov.

„Nasledovanie je kľúčové“

Európsky parlament tento plán privítal, zdôraznil však, že je dôležité, aby členské štáty zintenzívnili jeho realizáciu.

Victor Negrescu, člen parlamentu pôsobiaci v oblasti vzdelávania, privítal pragmatický prístup komisárky Gabriel k novej stratégii, pričom zdôraznil dôležitosť podpory talentov.

Poznamenal však, že implementácia je kľúčová, pretože nie všetky rozhodnutia Bruselu sa premietajú do vnútroštátnych zákonov a verejných politík tak, ako sú zamýšľané. Ako dodal Negrescu: „Nasledovanie je kľúčové.“

Vyzdvihol tiež úlohu Fondu EÚ na obnovu po pandémii pri podpore investícií do inovácií. Vo fonde je vyčlenených 44-miliárd EUR na inovácie, ale ako uviedol Negrescu, len vloženie peňazí do projektov sa nemusí nevyhnutne premietnuť do vplyvu. Cieľom by mal byť výber investícií, ktoré budú generovať rast na trhu. Ďalej dodal: „Mali by sme zabezpečiť, aby sa peniaze využívali rozumne.“

Poslankyňa Maria da Graça Carvalho, jedna z popredných predstaviteľov Európskeho parlamentu v oblasti inovácií, sa pri úspechu plánov Komisie zamerala na vlastné politiky členských štátov.

Hoci sú peniaze užitočné, národné ekosystémy musia byť dostatočne silné, aby ich premietli do vplyvu. Aby sa tak stalo, vlády musia zaručiť menej byrokracie a podporovať agilnejšie a flexibilnejšie systémy verejnej správy a súdnictva.

Carvalho uviedla, že jej krajina, Portugalsko, je toho príkladom. Hoci investuje relatívne vysoké množstvo peňazí do výskumu a inovácií a má správny talent, ekosystém tu nie je na to, aby to pretavil do najlepších možných výsledkov. To vedie k úniku mozgov. Ako dodala: „Nie je to len otázka platov, je to najmä otázka pracovných podmienok. [Výskumníci] idú tam, kde majú tímy, infraštruktúru.“

Carvalho tiež zdôraznila, že je dôležité zapojiť viac žien do inovačných aktivít a školení v oblasti digitálnych zručností.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 1. 7. 2022, autor: rpa