Naliehavosť opatrení na zotavenie sa z krízy COVID-19 nesmie odrádzať od dlhodobých klimatických cieľov. S úsilím o zotavenie a obnovu by mala byť využitá aj príležitosť na zvýšenie odolnosti našej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o dopady na klímu.

Napriek snahe Parížskej dohody o klimatických zmenách ( Paris Agreement on Climate Change) udržať globálne otepľovanie výrazne pod 2° C v porovnaní s teplotami pred industrializáciou, emisie skleníkových plynov (GHG) na celom svete stále rastú.

Globálna teplota je teraz o 1° C vyššia v porovnaní s predindustriálnou érou. Ak sa nezavedú vhodné stratégie na jej zmiernenie, globálne otepľovanie by mohlo do konca tohto storočia dosiahnuť až 3° C a viac. Počet obetí na životoch zapríčinených extrémnymi horúčavami môže byť 30-krát vyšší a ekonomické škody spôsobené záplavami, suchom a búrkami môžu byť 15-krát vyššie ako dnes. Kríza COVID-19 prinesie zmenu cieľov v oblasti klímy, ak sa snahy o zotavenie a obnovu zamerajú na návrat do stavu pred krízou.

Teraz je vhodný čas na „zmenu k lepšiemu“. Nastal čas na zavedenie ambicióznych opatrení na zníženie skleníkových emisií a ich dopadu, ako súčasť zákonov o obnove životného prostredia. Európska komisia spustila otvorenú verejnú konzultáciu s cieľom získať názory zainteresovaných strán na návrh novej adaptačnej stratégie. V ten istý deň správa JRC o dopadoch spôsobených klimatickými zmenami a prispôsobení sa týmto zmenám zdôrazňuje potenciálne ničivé účinky klimatických zmien, pokiaľ sa neprijmú opatrenia na ich zmiernenie a pokiaľ sa neimplementujú adaptačné stratégie na zníženie nevyhnutných dopadov.

Ľudia, ekosystémy a ekonomiky v EÚ pocítia dôsledky neriešených klimatických zmien

V správe sa odhaduje, že bez zmierňovania klimatických zmien (otepľovanie o 3° C alebo viac nad pred-priemyselnou teplotou) by bolo každoročne vystavených smrteľným horúčavám takmer 300 miliónov občanov v EÚ a Spojenom kráľovstve. Ak by sa neprijali žiadne adaptačné opatrenia, viedlo by to každoročne k 90 000 úmrtiam v dôsledku extrémneho tepla v porovnaní s 3 000 úmrtiami v súčasnosti. Ďalších 15 miliónov Európanov žijúcich v blízkosti prírodných oblastí by bolo každý rok najmenej 10 dní vystavených vysokému nebezpečenstvu požiaru. Zároveň by bolo každý rok vystavených povodniam viac ako 2,5 milióna ľudí žijúcich v povodňových oblastiach a na pobrežiach a straty spôsobené povodňami by dosiahli 285 miliárd EUR ročne. Alpská tundra by sa zmenšila o 84% a prakticky by zmizla v Pyrenejách, čím by sa zmrštili citlivé ekosystémy a vplyv biodiverzity v týchto oblastiach. Prirodzená klimatická línia stromov by sa zvisle posúvala až o 8 metrov za rok. Vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepľovaniu o 3° C by viedlo k ročnej strate sociálneho zabezpečenia vo výške najmenej 175 miliárd EUR (1,4% HDP).

Záťaž v súvislosti s klimatickými zmenami poukazuje na zreteľné rozdelenie severu a juhu Európy

Očakáva sa, že južná časť Európy bude trpieť relatívne viac ako iné časti Európy. Napríklad frekvencia vĺn tepla by sa na juhu Európy mala dramaticky zvýšiť. V krajinách ako Španielsko a Grécko by bolo vystavenie ľudí silným horúcim vlnám v porovnaní so súčasnosťou 40 až 50-krát vyššie. Počas leta by dostupnosť vody v južnej Európe klesla takmer na polovicu, pričom už teraz trpí jej nedostatkom. Väčšina ľudí by v týchto regiónoch čelilo nedostatku vody a zvyšujúcim sa podmienkam sucha, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo, energetiku a zásobovanie vodou.

Na zmiernenie týchto dopadov je potrebné dosiahnuť ciele stanovené v Parížskej dohode

Tá ukazuje, že všetky klimatické dopady sa môžu výrazne znížiť, ak sa implementujú snahy o zníženie alebo predchádzanie emisiám skleníkových plynov uvedené v Parížskej dohode. Počet ľudí vystavených vlnám tepla by sa každoročne znížil o 200 miliónov, čo by malo za následok o 60 000 menej úmrtí ročne. Nárast počtu ľudí vystavených vysokému nebezpečenstvu požiaru by sa obmedzil na 5 miliónov ročne v porovnaní s 15 miliónmi podľa scenára pri globálnom otepľovaní 3° C. V južných regiónoch by bol nedostatok vody oveľa menej závažný. Každý rok by bolo záplavám vystavených o milión ľudí menej a škody pri povodniach by klesli o viac ako polovicu – na 135 miliárd EUR ročne.

Adaptačné stratégie klimatických zmien môžu znížiť neodvrátiteľné dopady

Samotné zmierňovanie nestačí na to, aby sa zabránilo všetkým nepriaznivým vplyvom na klimatické zmeny. Aj keď sa globálne otepľovanie obmedzí na výrazne pod 2° C, EÚ bude mať stále niekoľko neodvrátiteľných dopadov, a to aj preto, že Európa sa zohrieva rýchlejšie ako je globálny priemer. Správa JRC poukazuje na niektoré adaptačné stratégie na zníženie dopadov klimatických zmien nákladovo efektívnym spôsobom a na zvýšenie celkovej odolnosti voči klimatickým zmenám. Vrcholy povodní môžu byť napríklad znížené inštaláciou retenčných nádrží. Vedci predpokladajú, že tým by sa ročné povodňové škody mohli znížiť o takmer 40 miliárd EUR a každoročne by bolo povodniam vystavených o 400 000 ľudí menej. Posilnenie ochrany pobrežia v obývaných a ekonomicky významných pobrežných oblastiach by mohlo na konci tohto storočia každoročne ušetriť až 220 miliárd EUR na stratách spôsobených pobrežnými povodňami v EÚ a Spojenom kráľovstve. Analýza ukazuje, že výhody takýchto adaptačných opatrení sú dlhotrvajúce a časom narastajú, so zvyšujúcim sa globálnym otepľovaním.

Green Deal – zmena naliehavej výzvy na jedinečnú príležitosť

Klimatické zmeny sú jednými z najväčších hrozieb pre ľudstvo, ktoré vážne ovplyvňujú ľudí a prírodu. Európsky ekologický dohovor (European Green Deal) je odpoveďou na tieto výzvy. Prostredníctvom European Green Deal sa EÚ snaží udržať našu planétu zdravú a má víziu stať sa do roku 2050 prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom na svete. Európska komisia už stanovila jasnú víziu, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Komisia navrhla 4. marca 2020 prvý Európsky zákon o klíme, v ktorom sa do právnych predpisov zakotvuje cieľ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj spôsob, akým EÚ môže splniť adaptačný cieľ stanovený v Parížskej dohode. Ako súčasť európskeho ekologického dohovoru Komisia prijme novú, ambicióznejšiu stratégiu EÚ v oblasti prispôsobenia sa klimatickým zmenám. Je to nevyhnutné, keďže klimatické zmeny budú naďalej vytvárať signifikantné pnutie v Európe aj napriek úsiliu o zmiernenie. Práca na prispôsobovaní sa klimatickým zmenám by mala naďalej ovplyvňovať verejné a súkromné investície a bude dôležité zabezpečiť, aby v celej EÚ mali investori, poisťovatelia, podniky, mestá a občania prístup k údajom a vyvíjali nástroje na začlenenie klimatických zmien do svojich postupov rizikového manažmentu.

Ďalšie informácie: PESETA IV

Zdroj: https://ec.europa.eu/jrc/en/news/climate-change-now-moment-rebuild-better

Publikované 1.6.2020, autor: ndo