Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (Joint Research Centre – JRC) zverejnilo technickú správu S2E o mobilizácii európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a programe Horizont 2020 (H2020) na podporu inovácií v menej výkonných regiónoch (Mobilising European Structural and Investment Funds and Horizon 2020 in support of innovation in less developed regions).
Publikácia si kladie otázku, ako môžu rôzne politiky EÚ podporovať rozvoj inovačných kapacít v menej rozvinutých regiónoch. Použitím administratívnych údajov z Eurostat-u a Európskej komisie o financovaní EŠIF a H2020 pozorujeme niekoľko zaujímavých vzorcov – zatiaľ, čo nové členské štáty (tzv. „EÚ13“) profitujú z vyšších pridelených finančných prostriedkov pre výskum a inovácie najmä z EŠIF, účasť v programe H2020 je pre nich naďalej mimoriadnou výzvou. EŠIF, s dôrazom na konvergenciu produktivity a príjmov a súvisiacu podporu rozsiahlych inovačných investícií, je relevantnejší najmä pre regióny s nízkymi inovačnými schopnosťami, zatiaľ čo H2020, so zameraním na excelentný výskum globálneho významu, sa stáva relevantnejším pre regióny s vyššími inovačnými schopnosťami.
Účasť v programe H2020 je v menej rozvinutých regiónoch často označovaná ako naliehavý problém, ktorý je úzko spojený s viacerými faktormi rozvoja národných a regionálnych inovačných systémov. Okrem potrebných zdrojov zo svojho rozpočtu, H2020 poskytuje bezkonkurenčné príležitosti pre účastníkov z menej rozvinutých regiónov zapojiť sa do medzinárodných vedeckých a technologických sietí a riešiť výskumné otázky globálneho ekonomického významu. S niekoľkými výnimkami (najmä Slovinsko a Česká republika) sú však nové členské štáty charakterizované nižšou celkovou intenzitou výskumu a vývoja, ich výskumné a inovačné systémy sú menej internacionalizované a väčšinu výskumu a vývoja vykonávajú naďalej výhradne verejné výskumné inštitúcie.
Na základe preskúmanej literatúry o rozhodujúcich faktoroch účasti v programe H2020 (a predchádzajúcich rámcových programoch EÚ pre výskum a inovácie), historickej skúsenosti súčasných vyspelých inovačných systémov a po posúdení cieľov, spôsobov zásahu a možnej komplementarity medzi EŠIF a H2020, sú práve medzinárodná spolupráca a podnikateľské inovačné schopnosti dôležitými inštrumentálnymi cieľmi pre politiku zameranú na rozvoj.
Viac informácií: