Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Geograf SAV skúmal fenomény troch európskych metropol

Geograf SAV skúmal fenomény troch európskych metropol. Štúdiu uverejnil časopis Nature Communications

Konštantín Rosina z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s kolektívom zo Spoločného výskumného centra Európskej únie (Joint Research Centre) publikovali štúdiu v odbornom časopise Nature Communications, v ktorej opisujú priestorové rozloženie populácie v mestách.

Opis miest je nesmierne dôležitý. Pomáha pri riešení krízových udalostí, rozvoji infraštruktúry alebo môže byť užitočný aj pri prijímaní epidemiologických opatrení.

Výskumný tím kombinoval údaje z oficiálnych úradných štatistík s údajmi z „nových“ geopriestorových zdrojov, ako sú napríklad anonymizované údaje od mobilných operátorov. Lisabon, Miláno a Paríž má dnes vďaka nim podrobnú analýzu časopriestorovej štruktúry hustoty obyvateľstva.

Okrem nových prístupov a poznatkov v metodickej rovine popísaných v niekoľkých publikáciách autor považuje za hlavný výsledok projektu samotné údaje. Analýzou výsledkov môžeme prísť napríklad k zisteniu, že v európskych mestách nad milión obyvateľov sa hustota počas dňa zvýši v priemere až 1,9-násobne v porovnaní s nocou. Takéto všeobecné zistenie v jednej vete však nemá zďaleka taký impakt ako milióny údajových bodov, ktoré sú voľne dostupné. Autor verí, že sa stanú využívané ďalšími výskumníkmi a pomôžu odpovedať na celý rad iných otázok.

Údaje sú rozdelené do 24 dátových vrstiev reprezentujúcich rozloženie obyvateľov počas pracovného dňa a v noci pre každý z 12 mesiacov. Vrstvy pokrývajú 28 krajín Európskej únie pri priestorovom rozlíšení 1 km2.

Takéto údaje o obyvateľstve umožňujú zvýšiť presnosť a špecifickosť výsledkov mnohých aplikatívnych výskumov, ktoré sa nejako týkajú obyvateľstva, napríklad pri skúmaní vplyvu určitých faktorov na človeka alebo, v opačnom garde, vplyvu obyvateľstva na iné systémy, alebo aj pri skúmaní modelov, napríklad šírenia vírusových ochorení. Okrem výskumu nájdu uplatnenie aj v oblasti plánovania infraštruktúry na regionálnej úrovni, pri plánovaní kapacít záchranných zložiek, tvorbe politík a v mnohých ďalších oblastiach.

Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk, zverejnené: 19.10.2020, autor: rpa