Európska komisia schválila slovenský plán obnovy

Plán obnovy zožal kritiku za nedostatočné zapojenie verejnosti, Komisia ale vyzdvihuje, že po diskusiách v pláne pribudli cyklotrasy. Slovensko tiež nastavilo zelené a digitálne ciele nižšie ako Rakúsko, podľa predsedníčky eurokomisie je ale každá krajina iná a vyzdvihla investície do zdravotníctva.

Slovenský plán obnovy splnil kritériá a Európska komisia ho schválila. Urobila tak osem dní pred uplynutím dvojmesačnej lehoty na jeho preskúmanie.

Ako uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá prišla schválenie 21. júna 2021 oficiálne oznámiť do Bratislavy: „Boli ste piaty najrýchlejší z 27 krajín.“ Slovensko plán odovzdalo 29. apríla 2021, teda jeden deň pred „mäkkým“ termínom, ktorý viacero krajín nedodržalo.

Ako ďalej dodala von der Leyen: „Rýchlosť je dobrá, ale musí tam byť aj kvalita. A v tomto pláne je veľa kvality.“

Aby Slovensko dostalo prvú časť peňazí, dokument ešte musí schváliť Rada EÚ, ktorá na to má jeden mesiac. Slovensku teda najskôr o štyri týždne príde 13 % z 6,3-miliardového balíka, čiže 823-miliónov EUR.

Dokument čelil na Slovensku kritike, podľa medzirezortného pripomienkového konania totiž nebol dostatočne prediskutovaný s verejnosťou. Komisia hodnotila aj zapojenie verejnosti a plán aj v tejto oblasti vyhovel.

Ako uviedol predstaviteľ Komisie: „To, čo sme videli, rozhodne považujeme za adekvátne. Vidíme, že po konzultáciách sa plán zmenil, nebolo to iba o odškrtnutí povinnosti.“

Po kritike boli totiž do plánu pridané investície do cyklotrás a komponent adaptácie na zmenu klímy. Za pozitívne tiež Komisia považuje predstavenie Rady vlády pre implementáciu Plánu obnovy. Tá má monitorovať implementáciu investícií a reforiem a majú byť do nej zapojení aj predstavitelia podnikateľov a tretieho sektora.

Neziskové organizácie ale voči novému úradu takú dôveru nemajú.

Menej zelení a digitálni ako Rakúšania

Komisia pri hodnotení kontrolovala, či Slovensko naplnilo požiadavku, aby aspoň 37 % z 6,3 miliardového balíka išlo na zelenú obnovu a 20 % na digitalizáciu. Slovensko toto kritérium splnilo, na ochranu klímy má ísť 43 % a na digitalizáciu 21 %.

Rakúsko, ktoré predsedníčka navštívila v ten istý deň, ale na tieto priority plánuje dať výrazne väčšiu časť grantov. Zelený komponent ich plánu predstavuje 59 % a ten digitálny 53 %. Ciele sa teda v niektorých oblastiach prekrývajú.

Podľa von der Leyen sú ale aj minimálne požiadavky Komisie ambiciózne.

Ako uviedla von der Leyen: „Spomínam si na diskusie o tom, či ich členské krajiny budú schopné naplniť. Každá krajina je iná a tu sú ciele zjavne naplnené.“

Von der Leyen vyzdvihla najmä investície do rozvoja vedy a zdravotníctva.

Ako dodala von der Leyen: „Zdravotnícky systém pre mňa spadá do oblasti odolnosti. Ak chceme byť pripravení na ďalšiu krízu, musíme mať systémy, ktoré tento účel naplnia.“

V oblasti klímy chce Slovensko investovať najmä do obnovy budov, kde na renováciu 30-tisíc rodinných domov má ísť 528-miliónov EUR. V digitalizácií sa Slovensko bude sústrediť napríklad na rozvoj elektronickej verejnej správy.

Hodnotenie Európskej komisie

Európska komisia hodnotí slovenský plán obnovy veľmi pozitívne. Hodnotenie sa detailne zameriava na všetky kritériá, ktorým sa riadila tvorba plánu. V skratke, podľa Komisie:

plán predstavuje dobre cielené politické opatrenia dôležité pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;
ide o konzistentný balík reforiem a investícií, ktoré sa vzájomne posilňujú vďaka silnému reformnému náboju;
míľniky a ciele sú jasné, realistické a dostatočne ambiciózne na dosiahnutie stanovených cieľov;
plán nadpriemerne spĺňa požiadavku 37 % na zelené opatrenia s cieľom až 43 %. Materiál taktiež napĺňa kritérium vyčleniť 20 % na digitálnu transformáciu;
plán adresuje tzv. špecifické odporúčania Európskej komisie za roky 2019 a 2020;
plán zároveň významne prispeje k tvorbe pracovných miest a ekonomickému rastu;
plán má silné zameranie na inkluzívne vzdelávanie a verejnú správu;
Komisia ocenila prístup Slovenska počas konzultačného procesu, do ktorého bolo zapojené spektrum odbornej ako aj širokej verejnosti.