Nemecko oznámilo, že preruší všetky prepojenia s Ruskom. Spojené kráľovstvo, Švédsko, Dánsko a Holandsko teraz zvažujú, či ich nasledovať. Belgickí rektori však vyzvali na zachovanie vzťahov.

Vlády, univerzity a jednotliví akademici v celej Európe sú nútení rozhodnúť sa, či prerušia výskumné vzťahy s Ruskom po tom, čo Moskva šokovala vedeckú komunitu svojím útokom na Ukrajinu.

Nemecko, druhý najväčší ruský výskumný spolupracovník po USA, oznámilo, že zastaví všetku vedeckú spoluprácu, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo prehodnocuje svoje prepojenia.

Zdá sa však, že väčšina vlád a výskumných organizácií sa ocitla v dileme, ktorú stále riešia.

Zástancovia izolácie Ruska tvrdia, že invázia je taká urážka, že ani vedecká diplomacia nemôže mať v tejto chvíli pravdu. Ukrajina vyzvala Európu, aby izolovala Rusko všetkými potrebnými prostriedkami.

Minulý týždeň štátny tajomník nemeckého parlamentu pre výskum Thomas Sattelberger na Twitteri uviedol, že „v prípade brutálnej agresie porušujúcej medzinárodné právo nemôže existovať žiadna vedecká diplomacia“.

Vojna niektorých šokovala, aby zmenili svoje postavenie. Ako uviedol Frank Ziegele, výkonný riaditeľ nemeckého centra pre vysokoškolské vzdelávanie: „Zvyčajne by som tvrdil, že univerzity sú miestom, kde môže rásť mier, racionalita, demokracia a odpor proti autokratom, a to je určite aj prípad Ruska, takže by sme mali udržiavať vzťahy. Ale v súčasnej situácii mám pocit, že momentálne musí dôjsť k škrtu vo všetkých oblastiach života vrátane akademickej obce.“

Ako uviedol David Clements, astrofyzik z Imperial College London, jeden z mnohých akademikov, ktorí diskutovali o vedeckých sankciách minulý týždeň na Twitteri a inde: „Vedecká spolupráca je z veľkej časti odvetvím diplomacie a diplomacia zlyhala, takže je úplne rozumné v tejto chvíli odstúpiť od vedeckej spolupráce.“

Akademická komunita prežila túto dilemu už predtým počas kampane za bojkot apartheidu v Južnej Afrike, dodal Clements.

Zachovať zadné kanály

Odporcovia izolácie Ruska však tvrdia, že prerušenie vzťahov potrestá protivojnových ruských akademikov a poškodí diplomatické zadné kanály.

Belgická rektorská konferencia vydala 27. februára 2022 vyhlásenie, v ktorom vyzvala vlády, aby „zaistili, že akademická spolupráca môže pokračovať čo najviac, pretože umožňuje voľný tok myšlienok aj počas najtemnejších hodín ozbrojeného konfliktu“.

Univerzita v Gente obhajovala svoju ruskú platformu, ktorá organizuje výmeny a výskumnú spoluprácu a na svojej webovej stránke opisuje Rusko ako „dôležitého a cenného partnera“.

Rektor Rik Van de Walle minulý týždeň študentom a zamestnancom povedal, že fungovanie platformy „nie je predmetom diskusie“, hoci Gent zastavil svoju študentskú výmenu a umožňuje svojim študentom vrátiť sa z Ruska.

Ako uviedol Martin Dominik, astrofyzik zo St Andrews University v Škótsku: „Prerušenie všetkých väzieb môže hrať do karát extrémistom, ktorí si získajú podporu tvrdením, že národ sa musí zjednotiť proti nepriateľským cudzím mocnostiam. Pomáhať im vykresliť nás ako nepriateľov je v našom prípade kontraproduktívne. Je pozoruhodné, že väčšina utláčateľských mocností má tendenciu sa izolovať.“

Medzitým Spojené kráľovstvo, Dánsko, Holandsko, Švédsko a samotná EÚ stále pracujú na tom, či plne nasledovať vedenie Nemecka a akademicky izolovať Rusko.

Hovorca britského ministerstva pre obchodnú, energetickú a priemyselnú stratégiu uviedol, že krajina „rýchlo prehodnocuje výskumnú spoluprácu s ruskými príjemcami financovania vedy a inovácií zo Spojeného kráľovstva“. Akékoľvek zmeny v dôsledku toho budú oznámené v „správnom čase“, uviedli.

Niektoré jednotlivé univerzity v Spojenom kráľovstve urobili podobné oznámenia. Univerzita Warwick uviedla, že prehodnotí všetky vzťahy s „ruskými štátnymi inštitúciami s cieľom ukončiť vzťahy a zmluvy tam, kde to bude možné“, vrátane výmen študentov.

Najväčšie výskumné univerzity v krajine, Oxford a Cambridge, však nereagovali na výzvu, či prerušia výskumné väzby.

Dánska rektorská konferencia sa stretne v najbližších dňoch, aby rozhodla o ďalšom postupe, uviedol hovorca dánskych univerzít, zastrešujúceho orgánu. Ako uviedol: „Zaznamenali sme nemeckú iniciatívu. Je jasné, že konanie Ruska ovplyvní budúcu spoluprácu vo vede a vzdelávaní s Ruskom.“

Medzitým holandské a švédske univerzity stále pracujú na vlastnej odpovedi.

Ako uviedla hovorkyňa švédskej vlády: „Švédsko si je vedomé reakcie Nemecka a pozorne sleduje situáciu. V súčasnosti posudzujeme vhodné spôsoby napredovania a minister školstva vedie neustály dialóg s vysokoškolskými a výskumnými organizáciami.“

Politici Európskej komisie sa v Bruseli stále nerozhodli, či vyhovie minulotýždňovej požiadavke nemeckého europoslanca Christiana Ehlera na prerušenie všetkých väzieb na výskum.

Ako uviedol hovorca: „Komisia v súčasnosti podniká kroky na prehodnotenie svojich pracovných vzťahov s Ruskom a v tomto zmysle nie je nič mimo stola.“

Či zmeniť vzťahy v oblasti výskumu s Ruskom, závisí od jednotlivých univerzít, povedala Martina Weissová, generálna tajomníčka strešného orgánu švajčiarskych univerzít.

Antonio Loprieno, prezident Európskej federácie akadémií vied a humanitných vied, uviedol, že potenciálne vylúčenie Ruskej akadémie vied – v súčasnosti pridruženého člena – je „určite na rade“ a bude sa o ňom diskutovať na ďalšom zasadnutí správnej rady federácie.

V diskusii o tom, či izolovať Rusko, akademici siahali po historických paralelách: bojkot apartheidu v Južnej Afrike alebo studená vojna, keď vedecká výmena pokračovala po celý čas.

V 30. rokoch dokonca došlo k vedeckej výmene názorov s nacistickým Nemeckom, poznamenal Kieron Flanagan, profesor vedeckej a technologickej politiky na Manchesterskej univerzite, pričom nemeckí vedci naďalej publikovali v medzinárodných časopisoch. Ako uviedol: „V tom čase sa objavili aj hlasy, ktoré hovorili, že by sme do toho mali vedu nepustiť.“

Keď však vypukla druhá svetová vojna, táto spolupráca sa stala oveľa ťažšou, v neposlednom rade kvôli zákonom proti kolaborácii s nepriateľom.

Odvtedy sa veda stala oveľa medzinárodnejšou a financovanou štátom, čo znamená, že geopolitika zasahuje do oveľa väčšej miery, povedal Flanagan. Neexistovali žiadne ekvivalenty k medzinárodným infraštruktúram ako CERN, s výnimkou oblasti astronómie. Ako dodal: „Veda nebola rovnaká činnosť.“

Flanagan uviedol s odkazom na technologickú a vedeckú súťaž, ktorá naštrbila akademické vzťahy medzi Čínou, USA a Európou: „Existuje idealistická predstava o vedeckej diplomacii a myslím si, že v posledných rokoch už kvôli Číne utrpela ranu.“

Problém je v tom, že keď vedci lobujú za financovanie, zaplatia „nacionalisticky“, inak nás vedecky predbehne rival. To sťažilo argumentáciu za „idealistickú“ bezhraničnú myšlienku vedy, keď prišla geopolitická kríza, tvrdil.

Pokiaľ ide o dnešné debaty o tom, či akademicky izolovať Rusko, Flanagan na záver dodal: „Všetky tieto rozhodnutia robíte v krátkodobom horizonte, ale kedy s tým prestaneš? Aká je stratégia ukončenia vedeckej izolácie?“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 2. 3. 2022, autor: rpa