EÚ naliehavo potrebuje lepšie informácie o čínskom vedeckom a technologickom systéme, aby sa vyhla zneužitiu, varuje nová správa, ktorá je posledným znakom znepokojenia Európy nad tým, že jej chýba hlboké pochopenie krajiny.
Existuje informačná „asymetria“ medzi Čínou, ktorá má dlhodobú globálnu sieť, ktorá hľadá zahraničné technológie, a Európou, ktorá si len nedávno uvedomila, že Čína môže byť technologickým rivalom, tvrdí berlínsky Mercatorov inštitút pre čínske štúdie (MERICS).
Ako uviedla Rebecca Arcesati, autorka správy: „Je to dosť roztrieštený obraz v celej Európe. To je v kontraste s čínskymi investíciami do zhromažďovania informácií, ktoré podporujú snahy štátu získať zahraničné technológie a znalosti.“
Pokusy o vypracovanie plánu medzi Bruselom a Pekingom, ktorý by stanovil podmienky výskumnej spolupráce, zostávajú pozastavené, hoci rokovania pokračujú a nové stretnutie je naplánované na koniec jari 2022.
Správa uvádza sériu škandálov v Dánsku, kde akademici spolupracovali na citlivom čínskom výskume bez toho, aby si zjavne uvedomovali svoju chybu.
V jednom prípade profesor na univerzite v Aalborgu dohliadal na čínskeho doktoranda, o ktorom sa obáva, že pracuje na nových elektrických komponentoch pre čínske námorníctvo. V inom výskumníci spolupracovali so spoločnosťou zapojenou do masového sledovania utláčaných Ujgurov na západe krajiny.
Európa potrebuje viac informácií o čínskom inovačnom systéme vrátane toho, či sú potenciálni výskumní partneri prepojení s čínskym vojenským alebo bezpečnostným aparátom, uvádza sa v správe Ostrenie prístupu Európy k spolupráci s Čínou v oblasti vedy, technológií a inovácií.
V minulosti čínski partneri niekedy iniciovali partnerstvá „bez toho, aby európska strana vedela, kto je ich náprotivkom alebo aké majú spojenie,“ dodala Arcesati.
Európa tiež potrebuje oveľa lepšie údaje o tom, kde sú silné stránky čínskeho výskumu, pomocou dokumentov, citácií a patentov, aby si mohla včas prečítať, kde sa dejú prelomy, a tak nadviazať plodné partnerstvá, tvrdí Arcesati.
Ako ďalej uviedla Arcesati: „Európski partneri skutočne potrebujú oveľa podrobnejšie informácie o tom, kde presne má čínsky výskum a spoločnosti konkurenčnú výhodu, kde sú schopnosti v rámci špecifických technologických ekosystémov a hodnotových reťazcov.“
Vedeckí diplomati
V súčasnej dobe má Čína „informačnú výhodu voči Európe“, pretože od 50. rokov 20. storočia vyvinula komplexný systém monitorovania zahraničných patentov, publikácií a politík.
Čína sa môže pochváliť aj sieťou viac ako 140 takzvaných „diplomatov v oblasti vedy a techniky“ umiestnených na veľvyslanectvách a konzulátoch v 52 krajinách, odhalila v roku 2021 analýza Centra pre bezpečnosť a vznikajúce technológie so sídlom na Georgetown University.
Títo „diplomati“ analyzujú, aké technológie Čína potrebuje doma, nachádzajú ich v zahraničí v podnikových alebo štátnych laboratóriách a potom zostavujú zoznam cieľov pre nominálne súkromné čínske spoločnosti, do ktorých môžu investovať alebo vypracovať licenčné zmluvy.
Táto informačná asymetria predstavuje riziko znevýhodnenia Európanov pri vytváraní partnerstiev.
Pri vytváraní výskumnej spolupráce majú Európania tendenciu byť menej asertívni, pokiaľ ide o agendu, uviedla Arcesati, pričom vychádzala z vlastných rozhovorov s inými výskumníkmi a vládnymi úradníkmi. Ďalej dodala: „Môže to byť preto, že nevedia tak dobre ako čínska strana, kde sú príležitosti, takže svoje záujmy nevyjadrujú tak jasne.“
Podobne ako Čína, aj Európa by mohla vypracovať zoznam „zahraničných technologických cieľov“, navrhuje správa MERICS, a aktívnejšie využívať systém „vedeckých atašé“ v zahraničí.
Správa je najnovším prejavom obáv, že Európa potrebuje zlepšiť svoju hru, pokiaľ ide o pochopenie čínskej vedy a techniky – a vlastne aj krajiny ako celku.
V novembri 2021 bola EÚ varovaná, že musí zaviesť „nepretržité monitorovanie aktivít čínskych STI v EÚ a Číne“ v odporúčaniach jedného zo svojich vlastných poradných orgánov.
Strategické fórum pre medzinárodnú vedeckú a technologickú spoluprácu, orgán, ktorý spája Komisiu, členské štáty a nečlenských pozorovateľov, tiež zdôraznilo, že Európa potrebuje „dlhodobú a nezávislú expertízu o súčasnej Číne“, ktorá zasahuje aj do oblasti „práva, životného prostredia a ekonomiky“.
Zdá sa, že tieto odporúčania odzrkadľujú súkromnú poznámku, ktorá sa šírila medzi komisármi v máji 2021 s obavami, že „Európe nemá dostatočné znalosti o súčasnej Číne“.
Komisia a niektoré národné vlády začali reagovať.
Znalostná sieť EÚ pre výskum a inovácie, ktorá bola spustená v roku 2020, začala zhromažďovať poznatky a skúsenosti o Číne, aby pomohla riadiť politiku Bruselu.
Program Horizont Európa sa používa aj na vyplnenie medzier v európskom chápaní. V roku 2021 výskumný program spustil výzvu v hodnote 8-miliónov EUR pod názvom “Upgrading Independent Knowledge on Contemporary China in Europe“.
V júli 2021 Nemecko oznámilo nové financovanie vo výške 5-miliónov EUR na podporu „nezávislej čínskej expertízy“ v Nemecku.
Stalo sa tak po sérii škandálov akademickej slobody v krajine o údajnom vplyve Pekingu na Konfuciove inštitúty, nominálne apolitické jazykové a kultúrne centrá pridružené k 19 nemeckým univerzitám. Pri poslednom incidente v októbri 2021 ústavy v Hannoveri a Duisburgu zrušili rozhovory o knihe o čínskom prezidentovi Si Ťin-pchingovi.
Aj v Spojenom kráľovstve začali narastať obavy. Správa s autormi vrátane bývalého ministra pre vedu krajiny Jo Johnsona v máji 2021 odporučila, aby hlavná agentúra financujúca výskum v krajine „vykonala úplný audit súčasných projektov s Čínou“.
Systémový rival
V posledných dvoch rokoch sa Brusel odklonil od všeobecnej otvorenosti výskumu a zaujal opatrnejší prístup k Číne.
V roku 2019 Komisia po prvýkrát označila krajinu okrem iného za „systémového rivala“ a v roku 2021 spustila svoj globálny prístup k výskumu a inováciám, pričom sa snažila stanoviť prísnejšie a recipročné podmienky zapojenia.
Samotných výskumníkov MERICS zaradil Peking na čiernu listinu v roku 2021 v odvete za sankcie EÚ voči úradníkom spojeným s represiou voči Ujgurom.
Napriek tejto rastúcej mrazivosti správa MERICS zdôrazňuje, že spolupráca s Čínou má stále veľa výhod, ak sa robí správne.
Jedným z dôvodov, prečo chce lepšie informácie o Číne, je, aby sa Európa jednoducho nespoliehala na čoraz ostrejšie hodnotenia USA.
Známe trestné stíhania akademikov s neprihlásenými väzbami na Čínu zo strany amerického ministerstva spravodlivosti „ponúkajú lekciu o nebezpečenstve presahovania politiky,“ uvádza sa v správe.
Začiatkom tohto týždňa vydal Biely dom nové usmernenia o zachovaní bezpečnosti výskumu a v nasledujúcich štyroch mesiacoch zverejní nové vzorové formuláre žiadostí o grant a pokyny, aby bolo pre výskumníkov jasnejšie, čo potrebuje vedieť. Snaha USA stíhať vedcov s nedeklarovanými väzbami na Čínu viedla minulý mesiac k odsúdeniu profesora chémie na Harvardskej univerzite Charlesa Liebera. Napriek tomu bol zásah obvinený aj z obťažovania čínsko-amerických vedcov kvôli nevinným administratívnym chybám.
Pre každého tvorcu politiky, ktorý sa snaží chrániť európsky výskum pred zneužívaním, však existuje jeden zdanlivo neriešiteľný problém.
Ako poznamenáva správa MERICS, akademici a spoločnosti môžu klásť na prvé miesto svoje vlastné krátkodobé potreby publikácií alebo zisku, pričom spolupracujú s Čínou, aj keď to ohrozuje dlhodobú európsku technologickú výhodu.
Ako dodala Arcesati: „Často si všímam neochotu [akademikov] počúvať obavy politikov o rizikách národnej a ekonomickej bezpečnosti. Niektorí nechápu, prečo je teraz väčšia kontrola.“
Viac informácií:
Sharpening Europe’s approach to engagement with China on science, technology and innovation
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 13. 1. 2022, autor: rpa
