V batériách pre elektromobily je Európa závislá od dovozu z ázijských krajín. Masívne však investuje do vlastných výrobných kapacít.
Plány sú ambiciózne, už v 2025 by sme mali byť podľa Komisie sebestační. Tak rýchlo to však asi nepôjde.
Prečo je to dôležité
O skutočnej environmentálnej záťaži elektromobilov sa ešte vedú diskusie. Už teraz je však prakticky jasné, že predstavujú budúcnosť automobilovej dopravy – minimálne osobnej. Podľa správy mimovládky Transport & Environment, v roku 2035 budú elektromobily tvoriť už všetky novopredané osobné autá v EÚ.
Podmienkou je ďalšie sprísňovanie emisných limitov a rast investícií do infraštruktúry. To prvé je vysoko pravdepodobné: ak bude chcieť Únia znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 %, bude sa musieť pozerať aj na dopravu, ktorá je jedným z mála sektorov s rastúcimi emisiami. To druhé je prakticky isté, investície do infraštruktúry pre elektromobilitu sú súčasťou mnohých národných plánov obnovy.
Nasvedčujú tomu aj plány automobiliek. Volkswagen napríklad oznámil, že autá so spaľovacími motormi prestane vyrábať do roku 2035.
Rast elektromobility zvýši dopyt po batériách. Dnes ich Únia dováža predovšetkým z ázijských krajín. Najväčšími producentami sú Čína, Japonsko a Južná Kórea. Podľa podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča, ktorý patril medzi hlavných iniciátorov verejno-súkromného partnerstva Batériová aliancia, by mala Európa do roku 2025 vyrábať dostatok batérií na pokrytie svojich potrieb.
Ďalší sú trochu opatrnejší, podľa Olivera Montiqueho, analytika Fitch Solutions, je realistickým dátumom rok 2040. Dôležitou otázkou je, akým spôsobom sa budú batérie vyrábať.
Čo sa deje v Európe
Podľa ďalšej správy organizácie Transport & Environment, Európa má dnes projekty na 38 gigatovární, s celkovou ročnou výrobou tisíc gigawatthodín. Celková hodnota investícií je 40-miliárd EUR.
Plnú výrobnú kapacitu dosiahnu asi v rokoch 2029-2030. Bude predstavovať ekvivalent 16,7-milióna batérií pre elektromobily.
Do výroby investujú automobilky, podporujú ju aj vlády. Nemecký Volkswagen investoval do švédskeho startupu Northvolt, ktorý chce do 2024 dosiahnuť produkčnú kapacitu 32 GWh. Stellantis, ktorý vlastní značky ako Alfa Romeo, Chrysler, Citroën, Dodge a Fiat, stavia vlastné továrne. A Tesla plánuje pri Berlíne jednu z najväčších tovární na svete, v roku 2030 má produkovať batérie s kapacitou 250 GWh.
Do Európy sa sťahujú aj ázijskí výrobcovia. Čínska skupina AESC chce spolupracovať s Toyotou a Renaultom na výrobe batérií v Británii a Francúzsku. Juhokórejské firmy LG Chem a SKI už otvorili továrne v Poľsku a Maďarsku, čínsky CATL stavia jednu v Nemecku.
O podiel na rýchlo rastúcom trhu bojuje aj Slovensko. Jedna veľká továreň rastie vo Voderadoch, získať by sme mohli aj jeden zo šiestich projektov plánovaných Volkswagenom.
V čom je problém
Produkciu batérií však môžu zbrzdiť dva faktory. Prvým je pracovný sila. Podľa odhadov Komisie budú potrebovať továrne 800-tisíc pracovníkov, tí potrebujú rýchlo získať potrebné kvalifikácie.
Vážnejším problémom sú nerastnú suroviny. V súčasnosti je pre veľké batérie kľúčové lítium. Dopyt po ňom sa do roku 2030 zvýši osemnásťkrát, odhaduje Komisia. Narastie tiež dopyt po kobalte.
V oboch prípadoch je Európa závislá od dovozu zo zahraničia. Väčšie zásoby lítia má Česko aj Nemecko, tie však nebudú stačiť.
Okrem toho, o environmentálnej udržateľnosti lítium-iónových batérií sa vedú diskusie. Riešením sú investície do recyklácie, aj rozvoj nových technológií. V januári 2021 spustila Komisia výskumný program s financovaním 2,9-miliardy EUR. Okrem toho pracuje Komisia na vytvorení pravidiel a štandardov pre nerastné suroviny, použité pri výrobe batérií, a ich recyklácii.
Zdroj: https://euractiv.sk; TASR, zverejnené: 1. 7. 2021, autor: rpa
