Európa je domovom 15 z 25 najinovatívnejších ekonomík na svete, podľa Globálneho inovačného indexu 2022, ktorý zverejnila Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO).
Z toho jedenásť je členskými štátmi EÚ. Nečlenské štáty EÚ Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo sú na prvom a štvrtom mieste, zatiaľ čo Švédsko je na treťom mieste a Holandsko na piatom mieste.
USA sú na druhom mieste, zatiaľ čo Čína je na 11. mieste, o jedno vyššie ako v roku 2021.
Napriek silnému prejavu EÚ naďalej zaostáva za Čínou a USA, pokiaľ ide o financovanie inovácií.
WIPO poukazuje na ďalší problém, a to v tom, že rast produktivity, ktorý je normálne podporovaný zvýšenou inováciou, v skutočnosti stagnuje.
Ako uviedol povedal generálny riaditeľ WIPO Daren Tang: „Inovácie sú na križovatke, keď sa dostávame z pandémie. Zatiaľ čo investície do inovácií v rokoch 2020 a 2021 prudko vzrástli, výhľad na rok 2022 je zahmlený nielen globálnou neistotou, ale aj pokračujúcim nedostatočným výkonom v produktivite poháňanej inováciami. Preto musíme venovať väčšiu pozornosť nielen investovaniu do inovácií, ale aj tomu, ako sa to premieta do hospodárskeho a sociálneho vplyvu. Kvalita a hodnota budú pre úspech rovnako dôležité ako kvantita a rozsah.“
Globálny inovačný index (GII) zoraďuje svetové ekonomiky podľa ich inovačného
potenciálu. Slovensko sa v roku 2022 umiestnilo na 46. mieste z celkového počtu 132 hodnotených krajín. Napriek tomu, že sme medzi rokmi 2020 a 2021 zaznamenali posun z 39. na 37. miesto, v tomto roku sme sa v rebríčku posunuli nižšie. Najlepšie výsledky ako krajina dosahujeme v znalostiach a technologických výstupoch, do ktorých patria napríklad udelené patenty a úžitkové vzory. Naopak, najslabší sme v sofistikovanosti trhu a kreatívnych výstupoch.
Prečo si Slovensko v porovnaní so svetom výrazne pohoršilo sa nedá s určitosťou povedať, nakoľko skúmaných faktorov je približne 80. Vieme však povedať, že problémom sú inovačné vstupy, teda podmienky, ktoré majú inovácie v krajine a nie samotné výstupy, ktoré zo Slovenska pochádzajú. Treba mať na zreteli fakt, že inovácie sú dlhodobou záležitosťou a medziročný pokles v dlhodobom horizonte nemusí mať reálne negatívne dopady na rozvoj inovácii ako takých. Napríklad v porovnaní s rokom 2015 sme sa o viac ako 50 % zlepšili v oblasti verejno-súkromných publikácií a medzinárodných publikácií.
Ak sa však pozrieme aj na ďalšie hodnotené oblasti v rámci GII, Slovensko v porovnaní s rokom 2019 a 2020 stúplo vo viacerých smeroch. Vo vedomostne náročných odvetviach bol v roku 2021 nárast v zamestnanosti o 6 %. Oproti roku 2020 stúpol aj počet udelených patentov o 5 % a príjmy z duševného vlastníctva sa rovnali 50,3-miliónom USD, čo ukazuje nárast o 16 % oproti roku 2019. Citované H-index dokumenty medzi rokmi 2020 a 2021 stúpli o 17 %. Export high-tech tovarov sa v roku 2020 vyšplhal na 9,9-miliárd USD. Polepšilo si aj naše akademické prostredie, ktoré oproti roku 2019 celkovo stúplo o 2 %. Najvyššie skóre spomedzi slovenských univerzít dosiahli: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická univerzita v Bratislave. V kategórii najhodnotnejších globálnych značiek sa za Slovensko umiestnil SLOVNAFT.
Dvadsať najlepších
- Švajčiarsko (číslo 1 v roku 2021)
2. Spojené štáty americké (3)
3. Švédsko (2)
4. Spojené kráľovstvo (4)
5. Holandsko (6)
6. Kórejská republika (5)
7. Singapur (8)
8. Nemecko (10)
9. Fínsko (7)
10. Dánsko (9)
11. Čína (12)
12. Francúzsko (11)
13. Japonsko (13)
14. Hongkong, SAR Čína (14)
15. Kanada (16)
16. Izrael (15)
17. Rakúsko (18)
18. Estónsko (21)
19. Luxembursko (23)
20. Island (17)
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net, https://www.indprop.gov.sk; zverejnené: 3. 10. 2022, autor: rpa
