Európska politika nabáda výskumníkov, aby sa voľne pohybovali medzi hranicami, ale prekážajú im všeobecné pracovné pravidlá EÚ. Po zrušení cestovných obmedzení v súvislosti s pandémiou spôsobujú administratívne náklady inštitúciám problémy.

Zrušenie pandemických obmedzení cestovania a zvýšené požiadavky v programe Horizont Európa a iných výskumných programoch EÚ, aby výskumní pracovníci mohli tráviť čas v zahraničí, znovu upriamuje pozornosť na spôsob, akým prekážajú všeobecné pravidlá EÚ pre riadenie tokov pracovnej sily – a vedie k novým výzvam na prijatie opatrení na riešenie tohto problému.

Ako uviedol Michael Hörig, riaditeľ bruselskej kancelárie German Academic Exchange Service: „To, čo vidíme, sú nezamýšľané dôsledky pravidiel vynájdených na úplne iný účel. Je to určite niečo, čo ovplyvňuje všetky organizácie na financovanie výskumu a granty.“

S cieľom pomôcť vedcom rozšíriť ich siete a odborné znalosti podporujú programy politiky a financovania EÚ, ako je napríklad schéma mobility výskumníkov v rámci akcií Marie Skłodowska-Curie (MSCA), cezhraničné výmeny. Rozpočet na tieto schémy sa v Horizonte Európa zvýšil a keďže počet výskumníkov, ktorí ich využívajú, rastie, organizácie sa snažia zostať na vrchole pri vypĺňaní cestovných formulárov, triedení dokumentov pre vysielanie výskumníkov v zahraničí a umožnení personálu pracovať v zahraničí.

Tieto administratívne problémy spôsobujú napätie v bubline mobility výskumných pracovníkov v EÚ. Ako uviedla Annika Gehrmann, vedúca skupiny pre medzinárodné ľudské zdroje a pracovné právo vo Fraunhofer-Gesellschaft: „[Výskumné programy EÚ] sú veľmi dobré, no obsahujú čoraz viac predpokladov na to, aby výskumníci strávili určitý čas v zahraničí, čo je cenné pre excelentný výskum. Ale mali sme prípady, keď inštitút odstúpil od programu kvôli nákladom a administratívnym požiadavkám.“

Zainteresované strany ukazujú vinu na pracovné smernice EÚ vypracované pre rôzne typy kariéry, ktoré sa však uplatňujú plošne. Ich implementácia sa tiež často líši od krajiny ku krajine, takže výskumné organizácie majú problém orientovať sa v množstve národných výkladov pravidiel.

Gehrmann ďalej uviedla, že otázka prispôsobenia pravidiel na podporu mobility výskumníkov by sa mala riešiť v rámci úsilia o vytvorenie Európskeho výskumného priestoru. Ako dodala: „Vzhľadom na rámcové podmienky zamestnanosti existuje silná potreba medzinárodného a flexibilnejšieho [systému].“

Hörig uviedol, že je dôležité konať na národnej úrovni, aby sa to rozbehlo. Ako dodal pre Science|Business: „Je dôležité, aby sa to riešilo na úrovni EÚ, ale zo strany členských štátov musí prísť tlak na zmenu týchto pravidiel.“

Štyria vinníci

Byrokratické bremeno pracovného práva EÚ je dlhodobým problémom, ale teraz sa opäť dostáva do centra pozornosti, keďže toky mobility akademických pracovníkov a výskumníkov sa vracajú na úroveň pred pandémiou. V júli 2022 Európska asociácia výskumných a technologických organizácií (EARTO) zverejnila pozičný dokument zhrňujúci štyri hlavné prekážky mobility, zatiaľ čo v Nemecku Aliancia vedeckých organizácií nedávno poslala list ministrovi zamestnanosti Hubertusovi Heilovi, v ktorom ho požiadala, aby preskúmal túto otázku.

Dokument EARTO vyzdvihuje štyri veľké prekážky, ktoré stoja organizácie vysielajúce a prijímajúce výskumníkov čas a peniaze, čo je podľa Höriga v súlade s obavami nemeckých inštitúcií.

Prvým problémom je vyplnenie formulárov „A1“, v ktorých je uvedené, v ktorej krajine cestujúci výskumník platí sociálne poistenie. Vyplnenie každého formulára pre každú pracovnú cestu trvá 15 až 20 minút. Upustenie od požiadavky na krátke cesty by podľa EARTO odstránilo veľa papierovania.

Druhým problémom sú nezrovnalosti v oznamovacích požiadavkách rôznych krajín na vyslanie zamestnancov. Existuje smernica EÚ, ktorá ukladá organizáciám povinnosť informovať o vyslaní zamestnanca do zahraničia, ale rôzne krajiny majú rôzne systémy. Niektoré sú užívateľsky prívetivé, iné nie. Niektoré musia byť vykonané v angličtine, niektoré v miestnom jazyku. V mnohých prípadoch musia inštitúcie platiť poskytovateľom služieb tretích strán za vyriešenie dokumentov, čo je luxus, ktorý si niektorí nemôžu dovoliť.

Ako uviedla Gehrmann: „Požiadavky na oznamovanie spôsobujú, že niektoré služobné cesty alebo vyslania sú drahé a neefektívne. Potrebujeme nejaký typ štandardizácie. Je ťažké vysvetliť zamestnancom, ktorí musia ísť na služobnú cestu, prečo sú v rôznych krajinách rôzne oznamovacie povinnosti a prečo nie je možné vždy podávať oznámenia v angličtine.“

Tretí problém sa objavil po tom, čo pandémia podporila prácu z domu. Výskumníci teraz očakávajú, že budú môcť pracovať odkiaľkoľvek, ale pre výskumné organizácie je ťažké priamo zamestnať zamestnancov na diaľku kvôli „rôznym daňovým prekážkam a prekážkam sociálneho zabezpečenia,“ uvádza EARTO.

Sporná je aj smernica EÚ, ktorá umožňuje výskumníkom s pracovným povolením v jednom členskom štáte zúčastniť sa programov mobility v iných členských štátoch. EARTO tvrdí, že to podporuje mobilitu, ale v praxi sa to používa len zriedka, a vyzýva členské štáty, aby túto smernicu riadne implementovali.

V prípade MSCA, kde je mobilita jadrom programu, boli identifikované hlavné problémy a mnohé sa v priebehu rokov riešili, uviedla Fernanda Bajanca, predsedníčka Asociácie absolventov MSCA. Ako dodala: „Napriek tomu je to stále prebiehajúca práca, ako dobre dokazuje EARTO. Väčšinu sťažností tvorí v niektorých prípadoch zbytočná byrokracia alebo v iných prípadoch špecifické vnútroštátne predpisy. Určite by sme boli za posun k skutočne otvoreným hraniciam mobility výskumníkov v Európe, zjednodušenie postupov a zjednotenie nariadenia.“

Otvorená diskusia

EARTO prvýkrát nastolilo tieto problémy už v roku 2019, ale nedostalo náležitú odpoveď od politikov EÚ. Od začiatku roka 2020 pandémia COVID-19 obmedzila mobilitu výskumníkov, čím sa znížil tlak. Teraz združenie na problém opäť upozorňuje.

Gehrmann sa domnieva, že tento problém môže byť teraz naliehavejší ako kedykoľvek predtým. Ako uviedla: „Je to v podstate administratívny problém, ale mám dojem, že medzinárodný nábor je momentálne čoraz náročnejší.“ Ako jeden z dôvodov uviedla túžbu pracovať z domu, no angažovať sa na medzinárodnej úrovni.

Hörig podporuje úsilie EARTO upozorňovať na prekážky mobility výskumníkov. Aj keď byrokratická záťaž pohyb nezastaví, je v najlepšom záujme EÚ, aby bola cezhraničná spolupráca čo najhladšia.

Ako dodal na záver Hörig: „Vždy existuje určitá miera byrokracie, ale moja interpretácia je taká, že to, čo by Európsky výskumný priestor mal a mohol urobiť, je odstrániť čo najviac prekážok pre výskumníkov a akademikov a podporovať nové pravidlá a predpisy. Nemôžeme sa teraz len tak vyrovnať s tým, ako to momentálne robíme, pretože to nie je uspokojivé. Pozičný dokument [EARTO] je veľmi dobrým bodom, ktorý môžeme vyzdvihnúť.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net; zverejnené: 16. 9. 2022, autor: rpa