Česko stanovilo priority výskumu a vývoja pre svoje šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ

Česko začína svoje predsedníctvo v Rade EÚ 1. júla 2022 s plánmi na zlepšenie synergií medzi programami financovania výskumu a inovácií, posilnenie európskej siete strategických výskumných infraštruktúr a napredovanie rokovaní s členskými štátmi o pripravovanej agende EÚ v oblasti inovácií.

Európska komisia sa už nejaký čas pokúša podporovať synergie vo financovaní výskumu a inovácií. V rámci predchádzajúceho programu výskumu a vývoja Horizont 2020 bolo veľa kvalitných žiadostí o grant zamietnutých z dôvodu nedostatku peňazí. Cieľom Komisie bolo napraviť tento problém udelením „pečate excelentnosti“ výskumníkom, ktorí nedosiahli prah financovania EÚ, a predbežne ich kvalifikovať, aby sa uchádzali o iné zdroje financovania.

V dôsledku tejto iniciatívy sa očakáva, že rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 umožní, aby sa viac prostriedkov z kohéznych prostriedkov, ktoré sú určené na pomoc menej rozvinutým členským štátom a regiónom, vynaložilo na projekty výskumu a vývoja, ktoré sú potvrdené pečaťou excelentnosti. Okrem toho by sa regionálne fondy EÚ mohli sprístupniť priamo od vnútroštátnych orgánov, čím by sa výrazne znížila administratívna záťaž pre žiadateľov.

EÚ tiež pokračuje v programe inteligentnej špecializácie, v rámci ktorého sú regióny nabádané, aby identifikovali technológie a sektory, v ktorých majú osobitné silné stránky, a špecializovali sa a inovovali v týchto presne definovaných oblastiach.

Okrem toho možno peniaze z fondu na obnovu pandémie COVID-19 investovať do výskumu a vývoja.

Napriek tomu, že sa otvárajú samostatné toky financovania pre výskum a vývoj, stále nie je jasné, ako môžu fungovať v synergii.

České predsedníctvo má v úmysle posunúť diskusiu ďalej s tým, že synergie považuje za „kľúčový nástroj na zvýšenie intenzity financovania výskumu a inovácií v Európe a využitie plného potenciálu vedecko-technickej spolupráce v EÚ“.

Zároveň s umožnením vzájomného obohacovania sa dúfa, že sa vytýčia cesty pre výskumníkov a inovátorov, aby získali prístup k financovaniu z oveľa širšieho spektra schém EÚ, a zníži sa spoliehanie sa na Horizont Európa, nadmerne upísaný program, ktorý uprednostňuje žiadateľov s väčšími skúsenosťami v oblasti získavanie grantov EÚ na výskum.

České predsedníctvo organizuje 7.-8. júla 2022 v Prahe konferenciu na túto tému s cieľom vymeniť si nápady a identifikovať prekážky, ktoré stoja v ceste kombinovaniu tokov financovania EÚ v prospech výskumníkov a inovátorov. Na záver konferencie česká vláda predstaví „Pražskú deklaráciu“, výzvu na posilnenie záväzkov Komisie a členských štátov pokračovať v úsilí o odstraňovanie prekážok synergií.

Veľké výskumné laboratóriá

V českej agende sú aj výskumné infraštruktúry. EÚ financuje množstvo strategických výskumných zariadení v celej Európe, ale podľa najnovšieho plánu Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) zverejneného v decembri 2021 potrebuje minúť ďalších 4,16-miliardy EUR na 11 nových medzinárodných laboratórií. Na základe cestovnej mapy ESFRI bude české predsedníctvo riadiť rokovania o záveroch Rady EÚ s cieľom stanoviť priority implementácie cestovnej mapy.

Na medzinárodnej konferencii o výskumných infraštruktúrach (ICRI), ktorá sa bude konať 12. – 21. októbra 2022 v Brne, predstaví české predsedníctvo „Brnenskú deklaráciu“ vyzývajúcu na vytvorenie „ekosystému globálnej výskumnej infraštruktúry“, ktorý zohľadňuje širšie politické priority EÚ vo svete.

Túto myšlienku prvýkrát predstavil Jean-Eric Paquet, odchádzajúci generálny riaditeľ Výskumu a inovácií Európskej komisie (DG RTD), pred stretnutím ICRI v roku 2021, ktoré sa konalo v Kanade.

Podľa Paqueta by medzinárodné výskumné infraštruktúry mohli pomôcť svetu lepšie reagovať na zmenu klímy a podporiť trvalo udržateľný rozvoj. Ale keďže sa tieto zariadenia zväčšujú a zväčšujú a zapája sa viac partnerov, potrebujú medzinárodné riadiace štruktúry.

Model ESFRI možno nie je možné replikovať na globálnej úrovni, ale medzinárodná skupina, ktorá podáva správu Skupine siedmich najväčších ekonomík sveta (G7), medzivládnej organizácii pozostávajúcej z Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a USA, funguje o modeloch medzinárodnej spolupráce výskumnej infraštruktúry pri riešení globálnych výziev.

V rámci tretieho pracovného toku súvisiaceho s výskumom a vývojom bude české predsedníctvo riadiť rokovania s členskými štátmi s cieľom vypracovať závery Rady k inovačnej agende, ktoré má Komisia zverejniť budúci týždeň. Očakáva sa, že dokument odštartuje širšiu diskusiu o tom, ako postaviť Európu ako globálnu inovačnú veľmoc.

Závery Rady sa pripravia aj v reakcii na správu, ktorú v júni 2022 zverejnil Európsky dvor audítorov o schéme rozšírenia v rámci programu Horizont 2020. Audítori analyzovali úsilie o zníženie rozdielu medzi východom a západom vo výskume a inováciách a dospeli k záveru, že schémy financovania EÚ, ktoré vytvorila Komisia s cieľom pomôcť prekonať rozdiely, musia byť podporené investíciami a reformami v členských štátoch.

Viac informácií:

České předsednictví v Radě Evropské unie

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://czech-presidency.consilium.europa.eu, zverejnené: 1. 7. 2022, autor: rpa