Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Česko sa snaží pripraviť na ukončenie financovania súdržnosti

Lukáš Levák
Lukáš Levák z odboru výskumu a vývoja českej vlády na konferencii Science|Business v Prahe 10. novembra 2022. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Česko musí byť podľa Lukáša Leváka z odboru výskumu a vývoja českej vlády pripravené vyplniť medzeru vo financovaní vo výške 3-miliárd EUR, ak krajina prestane dostávať investície z Kohézneho fondu EÚ, a to pre jej silné výsledky v oblasti výskumu a inovácií.

Ako uviedol povedal Levák na konferencii Science|Business o odlivu mozgov a budovaní kapacít v krajinách EU Widening, ktorá sa konala v Prahe 10. novembra 2022: „Českí tvorcovia politík sa musia prispôsobiť tomuto scenáru a pripraviť sa na čas, keď nebudeme dostávať taký obrovský tok investícií z Kohézie.“

Česko je jednou z 15 krajín EÚ, ktoré dostávajú peniaze prostredníctvom Kohézneho fondu, ktorý smeruje do členských krajín s hrubým národným dôchodkom (HND) na obyvateľa pod 90 % priemeru EÚ-27.

Celkový hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa v Česku bol v roku 2020 podľa najnovších údajov Eurostatu 26 892 EUR. To je v danom roku tesne pod hranicou 90 % 26 971 EUR.

Levák uviedol, že vzhľadom na nedávny vývoj Česka by krajina ako celok alebo jej veľká časť mohla zaznamenať stiahnutie investícií z Kohézneho fondu, potenciálne na konci súčasného obdobia 2021 – 2027, čo označil za skutočnú výzvu.

Česko sa podľa neho bude musieť začať venovať tejto problematike hneď, ako sa situácia s európskou energetickou krízou a jej postpandemickou obnovou ustáli. Ako ďalej uviedol Levák: „Mohli by sme povedať, že máme veľa času [premýšľať o strate peňazí z Kohézneho fondu], ale nie je to pravda.“

Strata prístupu k financovaniu súdržnosti by mohla spôsobiť finančnú dieru v hodnote niekoľkých miliárd EUR v investíciách Česka do výskumu a inovácií.

Česko sa v máji 2022 dohodlo s Európskou komisiou na partnerstve v hodnote 21,4-miliardy EUR na roky 2021-2027. Tým sa odblokuje prístup k fondom politiky súdržnosti zo zdrojov, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Fond spravodlivej transformácie a Kohézny fond.

Samotný Kohézny fond tvorí pre Česko približne 7-miliárd EUR z tejto celkovej sumy, ktorá je vyčlenená najmä na investície v oblasti životného prostredia a transeurópskych dopravných sietí.

Levák uviedol, že strata peňazí z Kohézneho fondu, ktoré sú teraz smerované cez národný operačný program krajiny, program Johannes Amos Comenius (PJAC), by mohla vytvoriť medzeru vo výške približne 3-miliárd EUR v investíciách verejného výskumného sektora.

To by musel znášať štátny rozpočet, pokiaľ sa výskumní pracovníci a výskumné ústavy krajiny nezlepšia pri získavaní grantov z rámcových programov EÚ.

Česko stále zaostáva

Česko, podobne ako všetky novšie členské štáty EÚ-13, malo vo všeobecnosti menší úspech pri získavaní grantov financovaných z programu Horizont Európa, ako sú granty Európskej rady pre výskum (ERC), ako starší členovia EÚ.

V roku 2021 len päť výskumníkov v Česku získalo štartovacie granty ERC. To je v porovnaní s 91 výskumníkmi v Nemecku, 63 vo Francúzsku a polovica ako Poľsku.

Ako konštatoval Levák: „Účasť je šokujúco nízka. Musíme veľmi zlepšiť náš výkon.“

Existuje nespočetné množstvo dôvodov, prečo je úspešnosť krajiny v grantoch ERC slabá, ale jedným trochu protichodným vysvetlením by mohlo byť prílišné spoliehanie sa výskumníkov na financovanie z fondov politiky súdržnosti.

Levák uviedol, že kohézne fondy sú niekedy vnímané ako „ľahko zarobené“, keďže konkurencia je len na národnej úrovni. Ďalej dodal: „Keď máte z týchto fondov také obrovské množstvo peňazí, záujem uchádzať sa o prestížne granty ako ERC je nižší. Snažíme sa tu stimulovať výskumnú komunitu, aby sa viac uplatňovala.“

Súhlasil aj prorektor pre výskum Univerzity Karlovej (UK) Ladislav Krištoufek, podľa ktorého sú kohézne fondy rovnako problémom ako riešením. Ako uviedol: „Veľa výskumných tímov v Česku je už finančne stabilných, takže motivácia uchádzať sa o ERC granty je nízka.“

Pre krajinu by to bol šok, ak by peniaze z Kohézneho fondu prestali prúdiť, no zároveň by to dalo krajine šancu prehodnotiť tok investícií do výskumu a inovácií, dodal Krištoufek.

Veľká časť Česka, ktorá zlepšuje svoju úspešnosť získavania peňazí z rámcových programov, bude zvyšovať štátny rozpočet na výskum a vývoj, ktorý je v súčasnosti na úrovni 2 % HDP, čo je pod priemerom EÚ 2,3 %.

Cieľom je, aby to Česko dostalo na úroveň 3 %, ale Levák uviedol, že už len dosiahnutie priemeru EÚ by bol obrovský úspech.

Krajiny EÚ, ktoré vynakladajú najviac prostriedkov na výskum a vývoj, sú vo všeobecnosti najúspešnejšie pri získavaní grantov, pretože majú najlepšie vybavenie a pracovné podmienky a dokážu prilákať špičkové talenty.

Opatrenia „Wideningu“

EÚ si je dobre vedomá rozdielu v inováciách a rozdielu vo financovaní výskumu, ktorý existuje medzi západom a východom.

Rozpočet na opatrenia Wideningu zameraných na riešenie tohto problému sa v programe Horizont Európa strojnásobil na 3,3-miliardy EUR.

Veľa sa však diskutovalo o tom, či boli tieto opatrenia dostatočne prospešné a aký je ich dlhodobý cieľ.

Uviedla to na konferencii európska komisárka pre výskum Mariya Gabriel: „Strojnásobenie rozpočtu na Widening  znamená strojnásobenie príležitostí pre vedcov.“ Zároveň však pripustila, že by sme sa nemali sústrediť len na Widening, ale na všetky spôsoby, ktorými môžu členské štáty zlepšiť svoje výskumné a inovačné systémy.

Poukázala na Novú európsku inovačnú agendu, prijatú v júli 2022, ako príklad toho, ako sa EÚ snaží vyriešiť problém úniku mozgov a preklenúť výskumnú priepasť medzi východom a západom.

Súčasťou programu je plán vytvoriť regionálne inovačné údolia s cieľom pomôcť krajinám nasmerovať 10-miliárd EUR na medziregionálne inovačné projekty s cieľom spojiť inovátorov v Európe vrátane zaostávajúcich regiónov.

Levák uviedol, že opatrenia „Wideningu“ sú prospešné, ale nie sú úplnou odpoveďou: „Kohézne krajiny ich podporujú, pomáhajú. Ale na druhej strane nedokážu sami prekonať rozdiel. Aby ste boli skutočne úspešní, musíte vykonať reformy politiky na národnej úrovni, zvýšiť intenzitu financovania a zaviesť do svojho prostredia medzinárodné štandardy.“

Bolo by dobrým cieľom, keby konečným cieľom opatrení „Wideningu“ bolo, aby ich krajiny už viac nevyžadovali. Ďalej dodal: „Bohužiaľ, chvíľu to potrvá. Úprimne povedané, neviem si bez nich predstaviť ďalší rámec, vzhľadom na značnú medzeru vo výskume.“

Udržanie talentu a príťažlivosť

Kľúčovým aspektom nadbytočnosti opatrení „Wideningu“ bude zastavenie úniku mozgov a prilákanie popredných výskumníkov.

Pre Česko je to životne dôležitý krok k zlepšeniu tamojšieho výskumno-inovačného systému. Levák vyzval na „vyvážený“ súbor národných opatrení a politík s tým, že neexistuje jediné opatrenie, ktoré by problém vyriešilo.

Stať sa atraktívnou krajinou pre výskumníkov je o vytvorení kvalitných výskumných inštitúcií, čo sa týka infraštruktúry a celkového prostredia.

Do určitej miery už Česko túto cestu začalo. Zaviedlo zmeny v procese hodnotenia výskumu, novú, rozsiahlejšiu metodiku hodnotenia výskumných organizácií a od roku 2014 hodnotí svoju výskumnú infraštruktúru podľa svetových štandardov.

Ako dodal na záver Levák: „Veríme, že je to správny posun a veríme, že prinesie svoje ovocie. Skutočne to už prinieslo svoje ovocie, ale bude to chvíľu trvať. Toto je jedna z našich silných stránok.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 28. 11. 2022, autor: rpa