Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Českí vedci na Expo v Dubaji premenia vodu zo vzduchu

Vetru ani dažďu neporučíme, vyrobiť vodu zo vzduchu a nechať rozkvitnúť púšť ale zvládneme. Presvedčiť sa o tom budú môcť návštevníci českého pavilónu na svetovej výstave Expo 2020 v Dubaji. Kvôli pandémii Covid-19 začína svetová výstava s ročným oneskorením. Starostlivo a dlho sa na ňu pripravovali tiež českí vedci, jednu z najväčších atrakcií pripravilo České vysoké učení technické v Prahe (ČVUT). Na jeho projekte S.A.W.E.R. (Solar Air Water Energy Resource) od začiatku úzko spolupracoval Miroslav Vosátka z Botanického ústavu AV ČR.

Dážďovky sa pomaly prepletajú tmavou vrstvou kompostu a usilovne pracujú na premene kuchynských zvyškov v organické hnojivo. Pomáhajú im v tom tisíce chvostoskokov a ďalších miniatúrnych živočíchov, ktoré nie sú na prvý pohľad vidieť. Ich spoločné úsilie v neveľkej nádobe zvanej vermikompostér je ale pre budúce zazelenanie púšte veľmi dôležité. Ako uviedol v skleníku Průhonického areáli Botanického ústavu AV ČR Miroslav Vosátka: “Výsledkom je kompostový výluh, ktorému pracovne hovoríme žížalice, pridávame ho ako prírodné hnojivo do jedného z našich experimentálnych záhonov.”

Okrem „žížalice“ sa piesčitá pôda hnojí riasovou suspenziou. Aj tá sa vyrába priamo na mieste – v tzv. Fotobioreaktore. Predstaviť si ho môžeme ako dlhý nerezový kaskádovitý stôl, po ktorom nepretržite preteká strakato zelená voda. Množia sa v nej špeciálnej sladkovodné mikroriasy, ktoré sú schopné vychytávať živiny z odpadovej vody, organicky ich naviazať a následne pomaly uvoľňovať k rastlinám.

Ako dodal Miroslav Vosátka: “V Dubaji chceme ukázať, že sme schopní pestovať rastliny v piesku. Tu v skleníku to zatiaľ skúšame v menšom meradle a výsledky sú veľmi sľubné.” Uprostred skleníka sa nachádzajú dve rady debničiek s pieskom. V ľavých debničkách rastú na pohľad zdravé pekné byliny a trávy, v pravých sa prikrčujú menej vyrastené kúsky rovnakých druhov rastlín. Väčšinou ide o lucernu, cirok, levanduľu, rozmarín a tymián, v pláne sú ale aj experimenty s paradajkami, pórom a ďalšou zeleninou. Rozdiel medzi pravým a ľavým záhonom spočíva v druhu hnojenia a spôsobu zavlažovania.

Ľavú stranu posilňuje organická výživa zložená z kompostového výluhu, mihalnicové suspenzie, rôznych baktérií a endofytických a mykorhíznych húb (symbiotické huby, v prvom prípade sa vyskytujú v pletivách rastlín, v druhom prípade v koreňovom systéme). Pravá strana záhonu je vyživovaná anorganicky, tradičným poľnohospodárskym hnojivom sa skratkou NPK (obsahuje dusík, fosfor a draslík).

Púštna záhradka bez dažďa

Podstatným rozdielom medzi oboma radmi je spôsob zavlažovania. Ľavú “prírodnú” radu debničiek zavlažuje podpovrchový kvapkový systém, zatiaľ čo pravý “tradičný” záhon kropí spŕška vody nad pôdou. Princíp závlahy, kedy sa voda po kvapkách pomaly a postupne dostáva priamo ku korienkom, vymysleli Izraelčania, a úspešne ho využívajú v tamojšom poľnohospodárstve. Vďaka nemu sa im darí ušetriť veľa vody (uvádza sa 50 %), ktorá sa pri užití konvenčných metód zbytočne stráca, vyparuje.

Bežnou metódou zavlažovania v krajinách s nedostatkom pravidelných zrážok je tzv. Záplavová metóda. Spočíva v tom, že sa vykopané brázdy okolo rastlín zatopia vodou. Jej história siaha až k starým civilizáciám okolo Eufratu a Tigrisu v oblasti dnešného Iraku, na mnohých miestach sveta sa používa dodnes, aj keď je veľmi nehospodárna.

Celý český pavilón na Expe v Dubaji by mal byť sebestačný, čo sa vody týka. Prístroj na získavanie vody zo vzduchu skonštruovali odborníci z Univerzitného centra energeticky efektívnych budov a Fakulty strojné ČVUT v Prahe. Veľmi zjednodušene povedané sa jedná o veľkú chladiacu aparatúru, ktorá vyrába vodu kondenzáciou z horúceho púštneho vzduchu. Zariadenie S.A.W.E.R. by malo byť schopné získať z dubajského vzduchu zhruba 300 litrov za deň. Takto získaná voda sa bude v pavilóne používať na varenie, umývanie, splachovanie aj na zavlažovanie zelene.

Ako prezradil Miroslav Vosátka: “Pôvodným zámerom bolo vytvoriť maketu tunela pod púšťou, aby mohli návštevníci zospodu obdivovať koreňový systém rastlín, ktoré tam vysadíme. Plánujeme aj priehľadné tubusy, akoby stĺpy, s koreňovým systémom, a videosmyčky ukazujúce zrýchlený rast koreňov alebo rozklad odpadu na kompost.” Vegetácia by mala mať niekoľko poschodí, spodné byliny porastú v tieni väčších paliem. To všetko sa začne chystať a vysádzať priamo na mieste ešte tento rok. A chýbať pri tom nebudú ani dážďovky a Chvostoskoky z vermikompostéru, aj s ich pomocou sa snáď dubajská piesčitá pôda krásne zazelená.

Zdroj: https://www.avcr.cz, zverejnené: 5. 10. 2021, autor: rpa