CERN preruší vzťahy s Ruskom

Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) oznámila, že po vypršaní platnosti dohody s Ruskom na konci roku 2024 preruší svoje vzťahy s Ruskom.

Laboratórium fyziky častíc už v marci 2022 pozastavilo štatút pozorovateľa Ruska a výmenu financií, materiálov a personálu s krajinou.

Na zasadnutí Rady CERNu minulý týždeň jeho 23 členských štátov potvrdilo, že „agresia jednej krajiny druhou je v rozpore s hodnotami, ktoré organizácia zastáva“.

Rusko a CERN podpísali dohodu o spolupráci v roku 2019, ale tá sa po jej skončení neobnoví, zhodla sa Rada CERNu.

CERN si však nechal otvorené dvere na zmenu politiky. Ako sa uviedlo vyhlásení: „Situáciu budeme naďalej pozorne monitorovať a rada je pripravená prijať akékoľvek ďalšie rozhodnutie vo svetle vývoja situácie na Ukrajine.“

Laboratórium v ​​Ženeve je jednou z niekoľkých európskych výskumných infraštruktúr, ktoré sa museli popasovať s tým, ako reagovať na inváziu na Ukrajinu. Niektorí v praxi prerušili vzťahy, keď zisťovali, či formálne vyhnať Rusko, zatiaľ čo iní pokračujú v spolupráci ako pred vojnou.

Napríklad ITER, desaťročia trvajúce úsilie postaviť prototyp fúznej elektrárne na juhu Francúzska, neprinieslo v dôsledku invázie žiadne zmeny na ruskej účasti.

Rada ITER zasadala minulý týždeň, o situácii na Ukrajine sa však nehovorilo, potvrdil hovorca. Ako uviedli: „Zapojenie Ruska do projektu ITER sa nemení.“

Projekt je viac medzinárodný ako CERN a jeho plnoprávnymi členmi sú Rusko, USA, India, Čína, Južná Kórea a Japonsko, ako aj európske štáty. V jej zakladajúcej zmluve nie je uvedená žiadna provízia za odvolanie člena.

Okrem toho, že je Rusko zakladajúcim členom, aktívne prispieva k výstavbe ITER. Je napríklad hlavným dodávateľom nióbovo-cínového supravodivého materiálu pre magnety ITER a vyrába kľúčové komponenty vrátane gyrotrónov, zariadení generujúcich energiu v systéme ohrevu elektrónovej cyklotrónovej rezonancie. Rusko dodá celkovo osem týchto zariadení, čo predstavuje tretinu celkovej inštalovanej kapacity na stroji ITER.

Rusko tiež skonštruovalo a otestovalo v plnom rozsahu prototyp komponentu „riaditeľskej kupoly“ v spodnej časti plazmovej komory, ktorá extrahuje teplo a popol produkovaný fúznym reaktorom. To bolo dodané z Ruska do ITER v decembri 2021.

V sankciách EÚ voči Rusku, ktoré predchádzali invázii na Ukrajinu, už dlho existuje výslovné vyňatie z ITER.

Zamrznuté vzťahy

Medzitým v Nemecku, ktoré je členom Európskeho zariadenia pre röntgenové lasery s voľnými elektrónmi (XFEL), má stále Rusko ako člena, ale predpokladá sa, že diskusie o štatúte Ruska pokračujú.

Ako uviedol hovorca: „Zatiaľ neboli prijaté žiadne rozhodnutia.“ V praxi však vzťahy s Ruskom od marca 2022 „ležia ľadom“, pričom existujúca spolupráca je zmrazená a nová je zakázaná.

Rusko je aj naďalej členom Európskeho zariadenia pre synchrotrónové žiarenie (ESRF) v Grenobli, ktoré prispieva 6 % do jeho rozpočtu. Ale ako XFEL, v praxi je spolupráca pozastavená. Od marca 2022 bola pozastavená nová a existujúca spolupráca s Ruskom.

Začiatkom tohto júna 2022 členovia Arktickej rady okrem Ruska – zloženej z Kanady, Dánska, Fínska, Islandu, Nórska, Švédska a USA – uviedli, že zavedú „obmedzené obnovenie“ práce tohto orgánu, ale iba v projektoch, ktoré nezahŕňajú Rusko.

Pozastavenie práce rady bolo jednou z prvých vedeckých obetí vojny, ktorá ohrozovala projekty skúmajúce vplyv zmeny klímy.

Hovorkyňa švédskej vlády uviedla, že existuje viac ako 120 projektov schválených radou, hoci je ešte príliš skoro povedať, ktoré presne budú môcť byť obnovené.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 23. 6. 2022, autor: rpa